Diagnostika uebnej motivcie iakov Motivcia shrnn oznaenie pre
Diagnostika učebnej motivácie žiakov
Motivácia - súhrnné označenie pre motívy a ich pôsobenie = súhrn činiteľov, ktoré podnecujú, smerujú a udržiavajú správanie človeka = vnútorný stav, ktorý energetizuje, aktivuje a usmerňuje správanie, konanie alebo prežívanie - skúmanie motivácie ľudského správania je hľadaním odpovede na otázku prečo sa človek správa určitým spôsobom a čo je príčinou jeho správania
z vnútorných pohnútok – potrieb (= dispozičné motivačné činitele, ktoré sa prejavujú pocitom vnútorného nedostatku alebo prebytku Motivácia vychádza z vonkajších popudov – incentív (= vonkajšie podnety, javy, udalosti, ktoré majú schopnosť prebudiť a často aj uspokojiť potreby človeka) nevedomý → na základe prebudenej potreby vzniká motív vedomý (= dôvod, pre ktorý sa človek začína správať určitým spôsobom)
- Maslow – hierarchia potrieb - individuálna hierarchia potrieb (vrodený základ + vplyv interakcie so sociálnym svetom) → určuje motivačné zameranie osobnosti → to vedie k vytváraniu a stabilizácii postojov, záujmov a hodnôt človeka Postoje – hodnotiaci vzťah jednotlivca k určitým predmetom, činnostiam, myšlienkam, ľuďom, skupinám - zakladá sa na vedomostiach, skúsenostiach - súčasťou sú aj emócie a tendencie určitým spôsobom konať Hodnoty – hlavné životné princípy, ktoré sa podieľajú na utváraní vzťahov človeka k rozmanitým stránkam života a ovplyvňujú jeho správanie Záujmy – trvalejší vzťah jedinca k objektom a činnostiam, ktorý sa prejavuje v tendencii zapodievať sa nimi teoreticky alebo prakticky, čo je spojené s príjemným citovým prežívaním a zvýšenou aktivitou v danom smere
Školskú zdatnosť ovplyvňujú potreby: ● poznávacie ● výkonové ● sociálne ● potreba súladu so soc. normami ● potreba koncipovať svoju budúcnosť Poznávacie potreby vrodená potreba dostávať a spracovávať nové podnety - orientácia nie len na cieľ ale aj na priebeh procesu poznávania, činnosti. . . - a) potreby zmysluplného receptívneho poznávania (úsilie o získavanie nových poznatkov, ich usporiadanie a zachovanie) b) potreba vyhľadávania a riešenia problémov - poznávacie potreby sú zdrojom vnútornej motivácie (vlastný záujem, zvedavosť, túžba bádať – autodeterminované správanie)
Výkonové potreby a) potreba úspešného výkonu b) potreba vyhnúť sa neúspechu a) Potreba úspešného výkonu - prevaha tejto potreby – primeraná aspiračná úroveň, adekvátne správanie - žiaci cieľovo orientovaní, nevzdávajú sa, vytrvalí - vyberajú si úlohy strednej obtiažnosti - radi súťažia s rovnocennými partnermi - plánovití bez zbytočnej úzkostnosti - niekedy je potrebné tlmiť ich súťaživosť a viesť ich k spolupráci - orientácia na budúcnosť
b) Potreba vyhnúť sa neúspechu - prevaha tejto potreby – každá situácia, pri ktorej dieťa musí prejaviť skutočnú úroveň schopností, vyvoláva strach zo zlyhania - škola – stála konfrontácia so spolužiakmi. . . → strach, ohrozenie → snaha vyhnúť sa… prerušovanie činnosti (sleduje, ako pracujú spolužiaci), nesystematický prístup (daný strachom) → snaha o istý úspech → uprednostňovanie veľmi ľahkých úloh. . . alebo neprimerane ťažkých → snaha o únik zo situácie → opisovanie, absencie v období písomiek, záškoláctvo
Sociálne potreby a) potreba pozitívneho vzťahu (potreba afiliácie) b) sociálneho vplyvu (potreba prestíže) Potreba pozitívnych vzťahov – dôležitý vzťah so strachom z odmietnutia – vplyv na sociálne správanie a) vysoká úroveň potreby pozit. vzťahov a nízka úroveň obavy z odmietnutia b) vysoká úroveň potreby pozit. vzťahov a vysoká úroveň obavy z odmietnutia - vzťah k výkonovej motivácii → učitelia vysoko sociálne motivovaní lepšie hodnotia sociálne motivovaných žiakov
a) žiaci s vysokou potrebou pozitívnych vzťahov - hodnotia priateľstvo viac ako úspech - učia sa pre náklonnosť rodičov, učiteľov - najlepšie výsledky majú v medziskupinových súťažiach - pred skúškami sú menej úzkostní (pomáhajú druhým) - bývajú konformnejší, závislejší - vytvárajú príjemnú a uvoľnenú atmosféru b) žiaci s vysokou potrebou pozitívnych vzťahov a vysokou úrovňou obáv z odmietnutia - skupinová súťaž najviac znižuje ich výkon - vyhýbajú sa negatívnej spätnej väzbe - správajú sa škrobene, krčovito, úzkostne, …aj agresívne - vysoké napätie v neznámom soc. prostredí - vyvolávajú negatívne reakcie okolia
Potreba súladu so sociálnymi normami - motivačným zdrojom učebnej činnosti je tendencia plniť povinnosti (prijatie noriem môže mať rôzny charakter – vlastné presvedčenie…strach) Potreba koncipovať svoju budúcnosť – persperktívna motivácia - plánovanie budúcnosti, vytýčené ciele → mobilizácia, dlhodobá aktivizácia
Diagnostika učebnej motivácie Metódy diagnostiky žiakova vzťahu k predmetu 1) Pozorovanie činností žiaka v priebehu vyuč. hodiny - pozornosť, s akou sleduje výklad - žiakova reakcie na požiadavky učiteľa - spôsob komunikácie žiaka s učiteľom - reakcie žiaka na neúspechy v sled. predmetu - úroveň domácej prípravy žiaka - sústredenosť žiaka na prácu 2) Rozbor výsledkov činnosti žiaka 3) Dotazníky pre žiakov 4) Nedokončené vety 5) Analýza portfólia
Diagnostika učebnej motivácie Obľúbenosť učebných predmetov Napr. • Určite obľúbenosť jednotlivých vyučovacích predmetov zakrúžkovaním čísla na škále od 1 (najviac obľúbený) po 7 (najmenej obľúbený) Predmety, ktoré sa vo vašom ročníku nevyučujú, označte N.
Učebný predmet Slovenský jazyk Matematika Cudzí jazyk…………. Fyzika Chémia Biológia Geografia Dejepis Občianská náuka Náuka o spoločnosti Informatika Telesná výchova Miera obľúbenosti predmetu 1 2 3 4 5 6 7 1 2 3 4 5 6 7 1 2 3 4 5 6 7 1 2 3 4 5 6 7 N N N N
Obľúbenejšie predmety dievčat a chlapcov • • • výtvarná výchova hudobná výchova písanie, čítanie materinský jazyk cudzie jazyky prírodopis, biológia (? ) • • • telesná výchova praktická výchova matematika (výk. x hod. ) fyzika informatika prírodné vedy (? ) - geografia - chémia - história
Diagnostika postojov žiakov k učebným predmetom obľúbený. . . 3 2 1 0 1 2 3. . neobľúbený zaujímavý. . . 3 2 1 0 1 2 3. . nudný náročný na. . . 3 2 1 0 1 2 3. . nenáročný na domácu prípravu ľahký. . . . . 3 2 1 0 1 2 3. . obtiažny podnecuje aktivitu. . 3 2 1 0 1 2 3. . vedie k pasivite príjemný. . . 3 2 1 0 1 2 3. . nepríjemný užitočný pre život. . 3 2 1 0 1 2 3. . nepotrebný pre život pestrý. . . . . 3 2 1 0 1 2 3. . jednotvárny neobávam sa ho. . . 3 2 1 0 1 2 3. . obávam sa ho pochopiteľný. . 3 2 1 0 1 2 3. . nepochopiteľný. . . . 3 2 1 0 1 2 3. . . . .
Doplňte nasledujúce vety: Na hodine biológie. . . . . . . . . . . Bol(a) by som rád(rada), keby učiteľ(ka) biológie. . . . . . . . . . . . . . Biológia pre mňa znamená. . . . . . . . . . Na vyučovaní biológie by som zmenil(a). . . . . . . . . . . . . . . Predmet biológia by ma bavil, keby. . . . . . . . .
Počet reakcií % 9 6, 5 10 7, 2 45 32, 4 11 7, 9 Nič, nedôležitý a obyčajný predmet 32 23 Užitočný, dôležitý predmet. 5 3, 6 Zdôraznenie bezvýznamnosti biológie pre osobnú budúcnosť Osobný význam Význam biológie pre osobnú budúcnosť. v. Kritické pripomienky k charakteru biológie 4 2, 9 9 6, 5 Príliš náročný predmet, vyžaduje veľa učenia. . . 8 5, 8 6 4, 3 139 100 Reakcie žiakov na nedokončenú vetu: „Biológia pre mňa znamená. . . “ Kategórie odpovedí v. Vyjadrenie obľúbenosti biológie Obľúbený, príjemný predmet, mám ho rád(a), zábavný. . . Ambivalentný vzťah (niekedy príjemný, niekedy nie. . . ) v. Vyjadrenie zaujímavosti biológie Zaujímavý predmet, zdroj poznania, poskytuje nové poznatky. . . Nudný predmet, nezaujímavý, nebaví ma. ∑% 13, 7 40, 3 v. Vyjadrenie významu biológie Všeobecne 36 v. Posudzovanie biológie podľa získanej známky Predmet, ktorý sa učím len pre známku. Spolu Nevyjadrili sa 8
Diagnostika typu vyvolávanej motivácie žiakov Preferenčný motivačný dotazník (V. Hrabal st. ) - zisťuje motivačné tendencie žiakov pri učení sa konkrétnemu vyučovaciemu predmetu - meria 6 druhov motivácie: • • • pozitívnu sociálnu motiváciu ( I ) poznávaciu motiváciu ( II ) morálnu motiváciu – pocit povinnosti ( III ) obava z následkov ( IV ) túžba vyniknúť a získať prestíž ( V ) dobrý pocit z dobrého výkonu ( VI )
KEĎ SA V ŠKOLE NA HODINÁCH. . . SNAŽÍM, JE TO PRETO, ŽE: I Chcem, aby mal učiteľ ku mne dobrý II To, čo sa učím, ma zaujíma. vzťah. V Chcem byť lepší ako niektorí spolužiaci. VI Mám dobrý pocit, keď sa niečo dobre naučím. II To, čo sa učím, ma zaujíma. IV Obávam sa, že nebudem nič vedieť. III Viem, že učenie je moja povinnosť. VI Mám dobrý pocit, keď sa niečo dobre naučím IV Obávam sa, že nebudem nič vedieť. VI Mám dobrý pocit, keď sa niečo dobre naučím. I Chcem, aby mal učiteľ ku mne dobrý vzťah. III Viem, že učenie je moja povinnosť. VI Mám dobrý pocit, keď sa niečo dobre naučím. I Chcem, aby mal učiteľ ku mne dobrý vzťah. V Chcem byť lepší ako niektorí spolužiaci. II To, čo sa učím, ma zaujíma. III Viem, že učenie je moja povinnosť. IV Obávam sa, že nebudem nič vedieť. I Chcem, aby mal učiteľ ku mne dobrý vzťah. II To, čo sa učím, ma zaujíma. III Viem, že učenie je moja povinnosť. V Chcem byť lepší ako niektorí spolužiaci. II To, čo sa učím, ma zaujíma. III Viem, že učenie je moja povinnosť. V Chcem byť lepší ako niektorí spolužiaci. IV Obávam sa, že nebudem nič vedieť. VI Mám dobrý pocit, keď sa niečo dobre
Práca s výsledkami preferenčného dotazníka Žiak I II IV V VI Známka H. K 2 0 5 3 1 1 1 P. J. 0 2 5 3 1 2 2 S. D. 0 4 5 2 1 3 3 T. K. 1 3 3 5 0 3 3 E. L. 1 2 5 3 0 2 2 O. N. 2 2 2 1 3 3 3 1, 65 2, 7 3, 8 2, 3 1, 1 3, 3 2, 1 … … 28
Školská výkonová motivácia žiakov - dotazník (V. Hrabal ml. , I. Pavelková, 2011) - meria školskú výkonovú motiváciu žiakov, ktorá sa skladá z: 1) potreby dosiahnuť úspešného výkonu v škole (PÚV) 2) potreby vyhnúť sa školskému neúspechu (PVN) (obavy zo zlyhania, z neúspechu) → pomer týchto potrieb ovplyvňuje prístup a správanie sa žiakov v školských výkonových situáciách a efektivitu ich učenia Význam: - učiteľ môže optimálne voliť náročnosť zadávaných úloh z hľadiska jednotlivých žiakov aj celej triedy - možnosť porovnať výsledky s populačnou normou
Meno žiaka PÚV – PVN štandard. skór PÚV PVN Dana 26 23 4 4 Beáta 23 14 3 2 Ingrid 26 22 3 4 Linda 20 25 2 5 Soňa 23 9 1 1 Hana 21 19 3 3 Martin 18 16 4 2 Filip 27 21 4 3 Juraj 18 17 2 3 23, 34 16, 86 . . Priemer triedy
Typológia školských tried z hľadiska triedneho priemeru PÚV a PVN A) Silno výkonovo orientovaná B) Úzkostná trieda Triedny priemer PÚV Triedny priemer PVN 5 (4) 1 (2) 5 (4) C) Trieda s obidvoma silnými tendenciami Triedny priemer PÚV Triedny priemer PVN 5 (4) D) Trieda s obidvoma nízkymi tendenciami Triedny priemer PÚV PVN 1 (2)
Dotazník motivačných tendenci v školských výkonoch „Ako sa cítim v škole“ (E. Marušincová) - zameraný na sledovanie troch motivačných tendencií, ktoré sa uplatňujú v učebnej činnosti žiakov: • pozitívna výkonová motivácia – je charakterizovaná usilovnosťou, cieľavedomosťou, ctižiadostivosťou, vytrvalosťou, snahou dosahovať dobré výkony • negatívna výkonová motivácia – je charakterizovaná strachom z neúspechu, obavami, neistotou, negatívnym emocionálnym ladením • poznávacia motivácia – je charakterizovaná túžbou po poznaní, zvedavosťou, záujmom, snahou porozumieť problémom, samostatne ich riešiť a mať z takejto činnosti radosť, potešenie
Možnosti zisťovania záujmu o obsah predmetov • • • • Katalóg kníh Vojenské omyly II. svetovej vojny Akvaríjne ryby Svet dopravných lietadiel Kto nám vládol Stromy a kry Kritické situácie lásky Svetové náboženstvá Malá encyklopédie chémie Vesmír Globalizácia pre a proti Sprievodca koncertmi Transplantáty pre život Aralské jazero včera a dnes Exotické formy uhlíku……………….
• Záujmový dotazník pre 18 ročných (V. Smékal, L. Beták) • Test hierarchie záujmov (V. Černý, V. Smékal) • Brnenský katalóg záujmov (J. Ch. Raiskup) • Dotazník záujmov (L. Baliga) • Základné záujmové zameranie (V. Hrabal)
Inšpirácia z niektorých výskumných štúdií: ROSE ( Relevance of Science Education) - SJØBERG, S. , SCHREINER, C. 2007 KEKULE, M. , ŽÁK, V. 2009. Mají dívky a chlapci rozdílné postoje k fyzice a zájem o ni? Co s tím? In Pedagogická orientace, roč. 19, č. 3, s. 65 – 88, ISBN 1211 -4669
Žiaci s rôznymi postojmi k prírodným vedám (ROSE) 1. „Zelení“ -z oblasti prírodných vied majú záujem o životné prostredie a jeho ochranu - zväčša dievčatá mladšie ako 16 rokov 2. „Techno-investor“ - nadšený modernými technológiami a výhodami, ktoré prinášajú prírodné vedy - dôveruje vedcom aj vláde - študujúci chlapci mladší ako 16 rokov a mladí muži starší ako 16 rokov, ktorí pracujú 3. „Orientovaní na vedu“ - zaujatí vedou a jej prístupom - veria, že vedecký spôsob myslenia môže byť aplikovaný všeobecne - chlapci starší ako 16 let, ktorí študujú alebo pracujú 4. „Odťažití od vedy“ - veda je pre nich nudná, sú skeptickí k jej potenciálu - mladšie dievčatá a dievčatá staršie ako 16 r. , ktoré pracujú
Preferencia prírodovedných tém chlapcami a dievčatami (ROSE) Chlapci Dievčatá Biologické a chemické zbrane a ich účinok na telo človeka. Aké je to v beztiažnom stave? Prečo snívame, keď spíme, a čo sny môžu znamenat? Jako funguje atomová bomba? Jako poskytnúť prvú pomoc? Čierne diery, supernovy a ďalšie objekty vo vesmíre. Pohlavne prenosné choroby a ako sa pred nimi chrániť. Rakovina – čo o nej vieme a ako ju môžeme liečiť.
Literatúra • • • GAVORA, P. 2010. Akí sú moji žiaci. Nitra: Enigma, 216 s. ISBN 978 -80 -89132 -91 -1 HRABAL, V. st. , HRABAL, V. ml. 2002. Diagnostika. Pedagogickopsychologická diagnostika žáka s úvodem do diagnostické aplikace statistiky. Praha: Univerzita Karlova v Praze, Karolinum, 199 s. ISBN 80 -246 -0319 -5. HRABAL, V. , MAN, F. , PAVELKOVÁ, I. I 989. Psychologické otázky motivace ve škole. Praha: SPN, 232 s. ISBN 80 -04 -23487 -9. HRABAL, V. , PAVELKOVÁ, I. 2010. Jaký jsem učitel. Praha: Portál, 239 s. ISBN 978 -80 -7367 -755 -8. HRABAL, V. PAVELKOVÁ, I. 2011. Školní výkonová motivace žáků. Dotazník pro žáky. In Evaluační nástroje 24. Praha: NÚOV, 27 s. ISBN 978 -80 -87063 -34 -7. http: //www. nuov. cz/uploads/AE/evaluacni_nastroje/24_Skolni_vykonova_motivace_z aku. pdf KALHOUS, Z. , OBST, O. a kol. 2002. Školní didaktika. Praha: Portál, 447 s. SBN 807178 -253 -X. LEHENOVÁ, A. 2012. Vybrané, kapitoly z pedagogickej a školskej psychológie. Trnava: Pd. FTU , 150 s. ISBN 978 -80 -8082 -583 -6. SJØBERG, S. , SCHREINER, C. 2007 What do we know about their interests, attitudes, values and priorities? What about the interest for space science? International Space Science Institute, Bern, June 12 th, 2007, ROSE Relevance of Science Education http: //www. ils. uio. no/english/rose/network/countries/norway/eng/nor-sjoberg-issi 2007. pdf VESELSKÝ, M. 2010. Motivácia žiakov učiť sa. Teória a prax. Bratislava: Univerzita Komenského, 115 s. ISBN 978 -80 -223 -2820 -3.
- Slides: 30