PEDAGOGICK DIAGNOSTIKA Paed Dr ubomr Verbovanec Ph D

PEDAGOGICKÁ DIAGNOSTIKA Paed. Dr. Ľubomír Verbovanec, Ph. D.

OKRUHY Osobnosť učiteľa Vedecké základy a princípy pedagogickej diagnostiky Vymedzenie pojmu a predmetu pedagogickej diagnostiky Diagnostika rozumového vývoja a úrovne vzdelania Subjektívne podmienky a ich diagnostika Pedagogicko-diagnostické metódy Hodnotenie a kvalitatívne prístupy v pedagogickej diagnostike, techniky rýchlej diagnostiky

Osobnosť učiteľa Učiteľa možeme definovať ako pedagogického zamestnanca participujúceho na edukačnom procese a to tak, aby svojou činnosťou pozitívne ovplyvňoval aktualizačnú tendenciu vzdelávaného o seba v intenciách spoločenských požiadaviek, edukačných cieľov i individuálnych predispozicií. Zložitosť a náročnosť profesie vyjadrujú nasledovné požiadavky: - súbor spôsobilostí (kompetencií), znalostí a schopností nad rámec laických osôb, kognitívna vybavenosť

zmysel pre službu (sociálne cítenie), celoživotná zaangažovanosť sebavzdelávanie, sledovanie výskumu a jeho uplatnenie v praxi aktualizácia osobnosti učiteľa (atestácie, ďalšie vzdelávanie) autonómia v rozhodovaní vo sfére vlastnej pracovnej činnosti prijatie zodpovednosti za výkon činnosti a výkonové štandardy oddanosť práci, motivácia k povolaniu a talent aktivácia v pedagogických združeniach

dodržiavanie etického kódexu vysoký stupeň dôvery medzi jednotlivými učiteľmi i organizáciami Sebahodnotenie (úspešnosti, výkonnosti, angažovanosti, zodpovednosti. . . ) KOMPETENČNÝ PROFIL UČITEĽA - Kompetencie odborno-predmetové - Kompetencie psycho-didaktické - Kompetencie komunikačné - Kompetencie organizačné a riadiace - Kompetencie diagnostické a intervenčné - Kompetencie poradenské a konzultačné - Kompetencie sebareflexie

Z kompetencií vyplývajú aj dispozície pre edukáciu: - Plánovanie a príprava - Realizácia vyučovacej jednotky - Riadenie vyučovacej jednotky - Klíma v triede - Disciplína - Hodnotenie prospechu žiakov - Reflexia vlastnej práce a evalvácia Pre pôsobnosť v edukačnej sfére významnú úlohu zohráva typológia osobnosti učiteľa: - Liberálny učiteľ - Demokratický učiteľ - Autokratický učiteľ

TYPOLÓGIA UČITEĽA Zahrňuje súhrn vlastností, ktoré sú charakteristiocké pre viaceré učiteľské osobnosti Popisujú základnú orientáciu v práci učiteľa Typ učiteľa je determinovaný vyučovacím predmetom, resp. osobnosťou žiaka Vyčleňujú sa dva základné typy logotrop – orientuje sa na vedu, obsah vyučovacieho procesu, je teoreticky zameraný, sleduje poznatky žiakov paidotrop – orientuje sa hlavne na žiaka, jeho osobnosť, alebo celú skupinu žiakov

Základné okruhy problémov v diagnostickej práci pedagógov vstup do školy prejavy slabosti nervovej sústavy a špecifické (vývinové) poruchy (prejavy ADHD, LMD) zaraďovanie a preraďovanie žiakov výkonový štandard poruchy správania sociálne vzťahy v triede diagnostika rodinných vplyvov profesionálna orientácia a diagnostika s ňou spojená

Vymedzenie predmetu pedagogickej diagnostiky Pedagogická diagnostika – samostatná pedagogická. disciplína (patrí medzi špeciálne pedagogické disciplíny), slúži praktickému účelu má úzky vzťah k špeciálnej pedagogike, didaktike, teórii výchovy aj k pedagogike dospelých súvisí so zmenami v školskom systéme a rozvojom poradenskej činnosti chápe sa ako, osobitý proces poznávania osobitosti žiaka z aspektu potrieb výchovy teórie i praxe Môžeme ju definovať ako: „ Exaktné poznávanie a správne analyzovanie, pedagogického pôsobenia a podľa podmienok formovanie osobnosti žiaka“

Úlohou pedagogickej diagnostiky je zistenie úrovne na akej možno so žiakom úspešne pracovať, ako možno optimalizovať učenie a výchovu Ide o špeciálnu pedagogickú disciplínu, ktorá sa zaoberá objektívnym zisťovaním, posudzovaním a hodnotením vnútorných a vonkajších podmienok i priebehom a výsledkami výchovno-vzdelávacieho procesu Ped. diagnostikovanie je komplexný proces, jeho cieľom je poznávanie, posudzovanie a hodnotenie vzdelávacieho procesu, výchovného procesu a jeho aktérov

Zložky a úrovne pedagogickej diagnostiky obsahovú zložku – úroveň vedomostí, zručností, spôsobilostí, návykov procesuálnu zložku – akým spôsobom výchovnovzdelávací proces prebieha, osobnosť aktéra, jeho emocionálna a sociálna úroveň psychických funkcií – jednotlivé psychologické javy proces poznávania, myslenie, pamäť, pozornosť, vedomosti, zručnosti anamnestické údaje – údaje o dieťati, žiakovi, rodine o širšom prostredí kde žije, jeho minulosť diagnostiku práce učiteľa – metodické postupy, ktoré si volí a využíva, hodnotenie, klasifikácia, práca v školských podmienkach

Predmet činnosti žiak v ped. situácií v interakcii s výchovno- vzdelávacími činiteľmi školská trieda jej charakteristika ako malej sociálnej skupiny výchovná inštitúcia a pedagogické javy v nej sledované diagnostika vlastnej práce učiteľa – auto diagnostika

Podľa psychológov je pedagogicko-psychologická diagnostika chápaná ako: poznávanie a hodnotenie individuálnych zvláštností a špecifických osobitostí vychovávaného jedinca a výchovných skupín s orientáciou na prognózu s vyústením do návrhov na optimalizáciu ich rozvoja. Výsledkom diagnostickej práce je DIAGNÓZA. Bezprostredné výsledky jednotlivých metód sa nazývajú nálezy. Výsledky pozorovania sa nazývajú symptómy.

Druhy diagnostiky v pedagogike Didaktická diagnostika Diagnostika výchovného rozvoja Všeobecná teória pedagogickej diagnostiky Špeciálne didaktické diagnostiky

Podľa zamerania na typ školy Diagnostika dieťaťa predškolského veku a materskej školy Diagnostika žiaka základnej školy Diagnostika žiaka strednej školy Diagnostika študenta vysokej školy Diagnostika špeciálno-pedagogická Diagnostika žiakov vojenských škôl Diagnostika kvalifikačného rozvoja, profesionálnej odbornosti dospelých Diagnostika v mimoškolskej činnosti

Podľa objektu diagnostického šetrenia Diagnostika žiaka - jedinca skupiny žiakov vzdelania a výchovného rozvoja veľkej sociálnej skupiny Potrebám zisťovania príčin a podmienok pedagogického rozvoja sa zaoberá Diagnostika výchovno-vzdelávacej práce učiteľa Diagnostika výchovno-vzdelávacej práce rodiny Diagnostika výchovného vplyvu kamarátov, ulice Diagnostika výchovného a vzdelávacieho vplyvu širšieho sociálne - pedagogického prostredia

POJEM DIAGNOSTIKA A DIAGÓZA Pojmy diagnostika a diagnóza sú odvodené z gréckych slov dia - ktoré znamená osobitne, oddelene, hĺbkovo a gnosis, ktoré znamená poznanie, teda diagnosis by sme mohli voľne preložiť ako rozlišujúce poznávanie, rozpoznávanie, alebo hĺbkové poznávanie Z termínu diagnosis sa vyvinuli termíny diagnostika a diagnóza

Diagnóza je najčastejšie chápaná, ako výsledok procesu ktorý zahŕňa komplexné posúdenie existujúceho stavu vrátane anamnestických údajov výsledkov pôsobenia za určité obdobie dosiahnutá úroveň vedomostí a zručností Výsledok diagnostickej práce učiteľa je stanovenie pedagogickej diagnózy. Len konštatovanie určitého stavu úrovne rozvoja sa nepokladá za diagnózu!

Diagnostika je spájaná z označením procesu, súboru aktivít ide teda poznávací proces, ktorého cieľom je získať o diagnostikovanej osobe, objekte, alebo jave čo najhlbšie a najkompletnejšie poznatky, ktoré napomáhajú formulovať závery v zhrňujúcom konštatovaní – v diagnóze

Typy pedagogickej diagnostiky Diagnostika normatívna Kriteriálna Diagnostika individualizovaná Diagnostika diferenciálna

Proces diagnostikovania diagnostikovanie je dlhodobý diagnostickoterapeutický proces dôležité je uvedomiť si faktory a činitele, ktoré na objekt skúmania pôsobia, vnímať objekt (žiaka) v jednote bio-psycho-sociálnej pôsobenie rodiny, školy i spoločnosti sa premieta do vývinu jedinca

Diagnostika rozumového vývoja a úrovne vzdelania Rozumový vývoj žiakov závisí od činiteľov ovplyvňujúcich vývin jedinca rodina – úroveň rodinnej výchovy, vzťahy v rodine, vzdelanie rodičov, záujmy a hodnoty v rodine. škola – klíma školy, vzťahy medzi učiteľmi, vzťahy učiteľ-žiak, žiak-žiak. . učebné plány, učebnice, pomôcky (vybavenie školy a interiér) spoločnosť masovokomunikačné prostriedky, rozhlas, televízia, internet, vrstovníci, záujmové organizácie, krúžky, spôsob života spoločnosti, tradície, hodnoty, normy, zákony.

Vývin rozumových schopností obdobie senzomotorickej inteligencie do 18 mesiacov (hlavnú úlohu hrá vnímanie a motorika) predoperačné obdobie 2 -7 rokov ( dieťa ešte presne nechápe myšlienkové operácie, analýza - syntéza) obdobie konkrétnych myšlienkových operácii 7 - 12 r. ( dieťa sa už dokáže pozerať na situáciu z pohľadu inej osoby, rešpektuje zákony logiky, myslenie je viazané na realitu). obdobie formálnych operácii od 12 r. do konca adolescencie (je posledným vývinovým štádiom myslenia

Hodnotenie rozumových schopností v edukácii Sledujeme : uvedomelú účasť na vyučovaní trvalosť úsilia koncentráciu na sledovanie vyučovacieho procesu intenzitu úsilia uvedomelosť a zaujatie prekonávanie študijných a poznávacích prekážok vecnosť a objektivitu pri posudzovaní vlastných výkonov

DIAGNOSTIKA VEDOMOSTÍ objekt býva posudzovaný podľa toho, ako kvalitne prijíma, reprodukuje a aplikuje poznatky pri skúške sledované sú aj ďalšie prvky porozumenia (hĺbka záujmu, poznávacie procesy, postoje atď. . ) čo skresľuje diagnózu problém - vedomosti chápu príliš globálne a nerozlišuje sa ich systém, štruktúra a všeobecnosť či konatívnosť

Vedomosti majú tieto kategórie Predstavy o javoch Pojmy Vzťahy Pamäťovo – mechanicky zafixované informácie

DIAGNOSTIKA ZRUČNOSTÍ Zručnosti tvoria významný obsahový prvok vzdelania, a sú charakterizované ako rozvinuté predpoklady (schopnosti) úspešne realizovať praktické výkony, operácie, aktivity jednoduché zručnosti - držanie pracovných nástrojov zložité zručnosti - pracovné, študijné, matematické,

Podľa absolvovaného zamerania hovoríme o: intelektuálnych zručnostiach (násobiť, čítať, organizovať) motorických zručnostiach (umelecké zručnosti, telesná výchova…) komunikačných zručnostiach (verbálne, neverbálne, komunikácia činom) Zručnosti sa však vo väčšine prípadov kombinujú

SUBJEKTÍVNE PODMIENKY A ICH DIAGNOSTIKA vzťah žiakov k učeniu a výchove záujem o obsah, motivácia pocit sebarealizácie túžba po úspechu v učení túžba uplatniť sa v živote Ďalšie subjektívne podmienky sa týkajú pocitu strachu (napr. vystupovanie na verejnosti, byť stredom pozornosti, hovoriť s dôležitými osobami, ktoré posudzujú naše správanie a úroveň vzdelania Objavuje sa strach z kritiky, zo zahanbenia, obava pred zosmiešnením pred inými ľuďmi, pred priateľmi Existujú však aj vlastnosti, ktoré sú subjektívne prežívané, ale ťažko sa zisťujú bežným pozorovaním pocit menejcennosti

V pedagogickej diagnostike sledujeme z týchto vnútorných podmienok učenia a správania predovšetkým vzťah k objektu k učeniu a výchovným snahám učiteľov a obsahu vzdelávania Vzťah môžeme vymedziť: veľmi pozitívny, uvedomelý, aktivizujúci vzťah pozitívny, uspokojivý vzťah ľahostajný vzťah – objekt nie je spoľahlivý, je nestály, morálka je nízka negatívny vzťah – keď sa objekt odmieta učiť a nerád pracuje

Najčastejšie prejavy záporného vzťahu k učeniu únava z učenia slabá vôľa, podceňovanie zmyslu učenia problémy so zapamätávaním Tiež môže ísť o: nežiaduci vplyv učiteľa, ktorý nemá k objektu vyhovujúci vzťah povrchné vysvetľovanie náhlenie sa v školskej práci, nevyhovujúce vzťahy a podmienky v rodine

Pedagogicko-diagnostické metódy, testy, klinické metódy Metóda - cesta, spôsob, postup, návod pre zámerné, cieľavedomé dosiahnutie cieľa. Z hľadiska postupov vo výskume vo všeobecnosti hovoríme o: Metódach získavania údajov priame (empirické) - pozorovanie, experiment nepriame (exploratívne) - anamnéza, rozhovor, dotazník, testy, analýza produktov činnosti, sociometria Metódy spracovania faktov porovnávacie - štatistické a typologické Metódy a spôsoby interpretácie zistených výsledkov výsledkom sú závery a zovšeobecnenia na základe zistených výsledkov

Psychodiagnostické a didaktické testy Vykonávajú odborný psychológovia pracovníci pedagogických poradní, pediatri Detský screening (T-100) – identifikuje deti s pravdepodobnými poruchami učenia. Určený pre deti od 6 – 8 rokov, pomáha zisťovať problémové deti s výchovnými a sociálno-emocionálnymi problémami v začiatkoch školskej dochádzky Test diagnostikuje oblasti v ktorých má dieťa problémy, poskytuje programy na nápravu

Diagnostika atypických prejavov správania – diagnostika atypických prejavov neželaného školského a sociálneho správania, ktoré predisponujú mladistvých na úrovni drogovej, sociálnej, spoločenského správania Získanie týchto diagnostických informácií umožňuje plánovať preventívne opatrenia a modifikovať ďalšiu prácu s týmito žiakmi Je určený pre psychologicko-pedagogické poradne, učiteľov ZŠ, SŠ, a pracovníkov výchovného poradenstva

Test rodinného zázemia – je určený pre deti od predškolského veku až po adolescenciu Poskytuje informácie o kvalite rodičovskej starostlivosti a podobnej problematiky Odpovedá na tri otázky: Aké sú problémy vzhľadom o starostlivosť o dieťa, správania, vývinu? Prečo problémy vznikli a prečo pretrvávajú? Ako ich možno odstrániť, alebo zmierniť a predísť tak opakovanému výskytu ?

Test laterality – dominancia rúk, nôh ako u detí tak i dospelých Test deficitu dielčích funkcií – umožňuje postrehnúť deficity dielčích funkcií a možnosť nápravy Poskytuje cvičné postupy na prekonávanie deficitu dielčích funkcií (poruchy správania)

K ďalším technikám diagnostiky skúmania žiaka patria Anamnéza Osobná anamnéza Rodinná anamnéza Školská anamnéza Analýza produktov činnosti Sociometria

HODNOTENIE A KVALITATÍVNE PRÍSTUPY V PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKE Hodnotenie možno chápať ako najdôležitejšiu súčasť resp. základ pedagogickej diagnostiky Zavedenie povinnej školskej dochádzky vytvára zo školského hodnotenia nielen problém pedagogiky ale aj sociálny t. j. školské hodnotenie začína plniť dôležitú selektívnu funkciu

Základné pojmy overovania diagnostika – skúmanie a sumarizovanie vedomostí o žiakovi a môže sa diať formou skúšania, rozhovoru, domácej úlohy, písomkou, testami vedomosti; hodnotenie – klasifikácia, je to priraďovanie hodnoty informáciám, ktoré sme získali počas diagnostiky

Funkcie overovania a hodnotenia Diagnostika doterajších vedomostí žiaka ústne odpovede žiakov učiteľom dávajú spätnú informáciu či je látka pochopená, neverbálne signály učiteľovi tiež veľa signalizujú, že treba zmeniť spôsob výkladu poskytovanie korekčnej spätnej väzby písomné komentáre na okraj písomnej práce (stručné alebo opisné), na vyšších stupňoch osobnejšie a konštruktívnejšie skúšanie za účelom zhodnotenia výsledkov pred vysvedčením školská známka zaberá najviac času na výsledky záverečného hodnotenia sú žiaci aj rodičia veľmi citliví

Druhy hodnotenia Formatívne hodnotenie -vstupné preskúšanie Záverečné (sumatívne ) hodnotenie Hodnotenie rozdeľujeme Kriteriálne hodnotenie Normatívne hodnotenie

Druhy skúšok Ústne – typické skúšanie v triedach, úsudok o vedomostiach, môže byť zaťažené subjektivizmom Písomné – môže byť i tu subjektivizmus, pokiaľ ich hodnotí jeden učiteľ (voľná odpoveď na danú tému) Testovanie formou úvahy niektoré odpovede žiakov je vhodné otestovať formou úvahy, voľnej výpovede

Testy vedomostí objektívnejší spôsob hodnotenia Didaktický test je iný ako test vedomostí Test vedomosti diagnostikuje len vedomosti žiakov Didaktický je širší Niekoľko foriem položiek: správne – nesprávne priraďovacie položky doplňovacie položky s viacnásobnou voľbou

Chyby overovania vedomostí neverbálne prejavy učiteľa, krátka doba čakania na odpoveď Vplyv mimoškolských faktorov na klasifikáciu žiakov Hodnotenie má byť nepredpojaté, ale učiteľ hodnotí spisovné vyjadrovanie, mäkkú reč, dobrá kvalita hlasu

Nevhodné prístupy podozrievavosť, pochybnosti, netrpezlivosť, stresovanie žiakov, vytváranie napätia v triede, nadmerné karhanie, nevšímavosť, vyzdvihovanie dobrých žiakov atď. chyba atribúcie – pripisovanie príčin prejavom správania - učiteľovi chýbajú, úspech žiakov pripisujú sebe a neúspech pripisuje žiakom, známkovanie ovplyvňujú bezprostredné psychické stavy učiteľov, nálada, únava, vlastné problémy, prísnosť v jednej triede väčšia, ako v druhej

ŠTÚDIJNÁ LITERATÚRA VIŠNOVSKÝ, Ľ. , - KAČANI, V. a kol. : Základy školskej pedagogiky. Bratislava: 2001 KOUTEKOVÁ, M: Všeobecná teória pedagogickej diagnostiky. Banská Bystrica: 1987. GAVORA, P. : Pedagogická diagnostika žiaka. . . Akí sú moji žiaci? Bratislava: Práca, 1999. KOMPOLT, V. : Pedagogická diagnostika. Bratislava: 1992 Prucha, J. : Moderní pedagogika, Praha : 1997 ZELINKOVÁ, O. : Pedagogická diagnostika a individuální vzdelávací program. Praha, Portál, 2001. Skriptá z odboru

ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ