Motivcia iakov Motivcia shrnn oznaenie pre motvy a

  • Slides: 15
Download presentation
Motivácia žiakov

Motivácia žiakov

Motivácia - súhrnné označenie pre motívy a ich pôsobenie = súhrn činiteľov, ktoré podnecujú,

Motivácia - súhrnné označenie pre motívy a ich pôsobenie = súhrn činiteľov, ktoré podnecujú, smerujú a udržiavajú správanie človeka = vnútorný stav, ktorý energetizuje, aktivuje a usmerňuje správanie, konanie alebo prežívanie - skúmanie motivácie ľudského správania je hľadaním odpovede na otázku prečo sa človek správa určitým spôsobom a čo je príčinou jeho správania

 z vnútorných pohnútok – potrieb (= dispozičné motivačné činitele, ktoré sa prejavujú pocitom

z vnútorných pohnútok – potrieb (= dispozičné motivačné činitele, ktoré sa prejavujú pocitom vnútorného nedostatku alebo prebytku Motivácia vychádza z vonkajších popudov – incentív (= vonkajšie podnety, javy, udalosti, ktoré majú schopnosť prebudiť a často aj uspokojiť potreby človeka) nevedomý → na základe prebudenej potreby vzniká motív vedomý (= dôvod, pre ktorý sa človek začína správať určitým spôsobom)

Postoje – hodnotiaci vzťah jednotlivca k určitým predmetom, činnostiam, myšlienkam, ľuďom, skupinám - zakladá

Postoje – hodnotiaci vzťah jednotlivca k určitým predmetom, činnostiam, myšlienkam, ľuďom, skupinám - zakladá sa na vedomostiach, skúsenostiach - súčasťou sú aj emócie a tendencie určitým spôsobom konať Hodnoty – hlavné životné princípy, ktoré sa podieľajú na utváraní vzťahov človeka k rozmanitým stránkam života a ovplyvňujú jeho správanie Záujmy – trvalejší vzťah jedinca k objektom a činnostiam, ktorý sa prejavuje v tendencii zapodievať sa nimi teoreticky alebo prakticky, čo je spojené s príjemným citovým prežívaním a zvýšenou aktivitou v danom smere

Školskú zdatnosť ovplyvňujú potreby: ● poznávacie ● potreba súladu so soc. normami ● výkonové

Školskú zdatnosť ovplyvňujú potreby: ● poznávacie ● potreba súladu so soc. normami ● výkonové ● potreba koncipovať svoju budúcnosť ● sociálne Poznávacie potreby - vrodená potreba dostávať a spracovávať nové podnety - orientácia nie len na cieľ ale aj na priebeh procesu poznávania, činnosti. . . a) potreby zmysluplného receptívneho poznávania (úsilie o získavanie nových poznatkov, ich usporiadanie a zachovanie) b) potreba vyhľadávania a riešenia problémov - poznávacie potreby sú zdrojom vnútornej motivácie (vlastný záujem, zvedavosť, túžba bádať – autodeterminované správanie)

Výkonové potreby a) potreba úspešného výkonu b) potreba vyhnúť sa neúspechu a) Potreba úspešného

Výkonové potreby a) potreba úspešného výkonu b) potreba vyhnúť sa neúspechu a) Potreba úspešného výkonu - prevaha tejto potreby – primeraná aspiračná úroveň, adekvátne správanie - žiaci cieľovo orientovaní, nevzdávajú sa, vytrvalí - vyberajú si úlohy strednej obtiažnosti - radi súťažia s rovnocennými partnermi - plánovití bez zbytočnej úzkostnosti - niekedy je potrebné tlmiť ich súťaživosť a viesť ich k spolupráci - orientácia na budúcnosť

b) Potreba vyhnúť sa neúspechu - prevaha tejto potreby – každá situácia, pri ktorej

b) Potreba vyhnúť sa neúspechu - prevaha tejto potreby – každá situácia, pri ktorej dieťa musí prejaviť skutočnú úroveň schopností, vyvoláva strach zo zlyhania - škola – stála konfrontácia so spolužiakmi. . . → strach, ohrozenie → snaha vyhnúť sa… prerušovanie činnosti (sleduje, ako pracujú spolužiaci), nesystematický prístup (daný strachom) → snaha o istý úspech → uprednostňovanie veľmi ľahkých úloh. . . alebo neprimerane ťažkých → snaha o únik zo situácie → opisovanie, absencie v období písomiek, záškoláctvo

Sociálne potreby a) potreba pozitívneho vzťahu (potreba afiliácie) b) sociálneho vplyvu (potreba prestíže) Potreba

Sociálne potreby a) potreba pozitívneho vzťahu (potreba afiliácie) b) sociálneho vplyvu (potreba prestíže) Potreba pozitívnych vzťahov – dôležitý vzťah so strachom z odmietnutia – vplyv na sociálne správanie a) vysoká úroveň potreby pozit. vzťahov a nízka úroveň obavy z odmietnutia b) vysoká úroveň potreby pozit. vzťahov a vysoká úroveň obavy z odmietnutia - vzťah k výkonovej motivácii → učitelia vysoko sociálne motivovaní lepšie hodnotia sociálne motivovaných žiakov

a) žiaci s vysokou potrebou pozitívnych vzťahov - hodnotia priateľstvo viac ako úspech -

a) žiaci s vysokou potrebou pozitívnych vzťahov - hodnotia priateľstvo viac ako úspech - učia sa pre náklonnosť rodičov, učiteľov - najlepšie výsledky majú v medziskupinových súťažiach - pred skúškami sú menej úzkostní (pomáhajú druhým) - bývajú konformnejší závislejší - vytvárajú príjemnú a uvoľnenú atmosféru b) žiaci s vysokou potrebou pozitívnych vzťahov a vysokou úrovňou obáv z odmietnutia - skupinová súťaž najviac znižuje ich výkon - vyhýbajú sa negatívnej spätnej väzbe - správajú sa škrobene, krčovito, úzkostne, …aj agresívne - vysoké napätie v neznámom soc. prostredí - vyvolávajú negatívne reakcie okolia

Potreba súladu so sociálnymi normami - motivačným zdrojom učebnej činnosti je tendencia plniť povinnosti

Potreba súladu so sociálnymi normami - motivačným zdrojom učebnej činnosti je tendencia plniť povinnosti (prijatie noriem môže mať rôzny charakter – vlastné presvedčenie…strach) Potreba koncipovať svoju budúcnosť – persperktívna motivácia - plánovanie budúcnosti, vytýčené ciele → mobilizácia, dlhodobá aktivizácia

Diagnostika učebnej motivácie Metódy diagnostiky žiakova vzťahu k predmetu 1) Pozorovanie činností žiaka v

Diagnostika učebnej motivácie Metódy diagnostiky žiakova vzťahu k predmetu 1) Pozorovanie činností žiaka v priebehu vyuč. hodiny - pozornosť, s akou sleduje výklad - žiakova reakcie na požiadavky učiteľa - spôsob komunikácie žiaka s učiteľom - reakcie žiaka na neúspechy v sled. predmetu - úroveň domácej prípravy žiaka - sústredenosť žiaka na prácu 2) Rozbor výsledkov činnosti žiaka 3) Dotazníky pre žiakov

Diagnostika typu vyvolávanej motivácie žiakov Preferenčný motivačný dotazník (V. Hrabal st. ) - zisťuje

Diagnostika typu vyvolávanej motivácie žiakov Preferenčný motivačný dotazník (V. Hrabal st. ) - zisťuje motivačné tendencie žiakov pri učení sa konkrétnemu vyučovaciemu predmetu - meria 6 druhov motivácie: • • • pozitívnu sociálnu motiváciu ( I ) poznávaciu motiváciu ( II ) morálnu motiváciu – pocit povinnosti ( III ) obava z následkov ( IV ) túžba vyniknúť a získať prestíž ( V ) dobrý pocit z dobrého výkonu ( VI )

KEĎ SA V ŠKOLE NA HODINÁCH. . . SNAŽÍM, JE TO PRETO, ŽE: I

KEĎ SA V ŠKOLE NA HODINÁCH. . . SNAŽÍM, JE TO PRETO, ŽE: I Chcem, aby mal učiteľ ku mne dobrý II To, čo sa učím, ma zaujíma. vzťah. V Chcem byť lepší ako niektorí spolužiaci. VI Mám dobrý pocit, keď sa niečo dobre naučím. II To, čo sa učím, ma zaujíma. IV Obávam sa, že nebudem nič vedieť. III Viem, že učenie je moja povinnosť. VI Mám dobrý pocit, keď sa niečo dobre naučím IV Obávam sa, že nebudem nič vedieť. VI Mám dobrý pocit, keď sa niečo dobre naučím. I Chcem, aby mal učiteľ ku mne dobrý vzťah. III Viem, že učenie je moja povinnosť. VI Mám dobrý pocit, keď sa niečo dobre naučím. I Chcem, aby mal učiteľ ku mne dobrý vzťah. V Chcem byť lepší ako niektorí spolužiaci. II To, čo sa učím, ma zaujíma. III Viem, že učenie je moja povinnosť. IV Obávam sa, že nebudem nič vedieť. I Chcem, aby mal učiteľ ku mne dobrý vzťah. II To, čo sa učím, ma zaujíma. III Viem, že učenie je moja povinnosť. V Chcem byť lepší ako niektorí spolužiaci. II To, čo sa učím, ma zaujíma. III Viem, že učenie je moja povinnosť. V Chcem byť lepší ako niektorí spolužiaci. IV Obávam sa, že nebudem nič vedieť. VI Mám dobrý pocit, keď sa niečo dobre

Dotazník motivačných tendencií v školských výkonoch „Ako sa cítim v škole“ (E. Marušincová) -

Dotazník motivačných tendencií v školských výkonoch „Ako sa cítim v škole“ (E. Marušincová) - zameraný na sledovanie troch motivačných tendencií, ktoré sa uplatňujú v učebnej činnosti žiakov: • pozitívna výkonová motivácia – je charakterizovaná usilovnosťou, cieľavedomosťou, ctižiadostivosťou, vytrvalosťou, snahou dosahovať dobré výkony • negatívna výkonová motivácia – je charakterizovaná strachom z neúspechu, obavami, neistotou, negatívnym emocionálnym ladením • poznávacia motivácia – je charakterizovaná túžbou po poznaní, zvedavosťou, záujmom, snahou porozumieť problémom, samostatne ich riešiť a mať z takejto činnosti radosť, potešenie

Literatúra • HRABAL, V. st. , HRABAL, V. ml. 2002. Diagnostika. • HRABAL, V.

Literatúra • HRABAL, V. st. , HRABAL, V. ml. 2002. Diagnostika. • HRABAL, V. , MAN, F. , PAVELKOVÁ, I. I 989. Psychologické otázky motivace ve škole. Praha: SPN, 232 s. ISBN 80 -04 -23487 -9 • HRABAL, V. , PAVELKOVÁ, I. 2010. Jaký jsem učitel. Praha: Portál, 239 s. ISBN 978 -80 -7367 -755 -8 • KALHOUS, Z. , OBST, O. a kol. 2002. Školní didaktika. Praha: Portál, 447 s. SBN 80 -7178 -253 -X • LEHENOVÁ, A. 2012. Vybrané, kapitoly z pedagogickej a školskej psychológie. Trnava: Pd. FTU , 150 s. ISBN 978 -80 -8082 -583 -6 • http: //www. ils. uio. no/english/rose/network/countries/norway/eng/norsjoberg-issi-2007. pdf • VESELSKÝ, M. 2010. Motivácia žiakov učiť sa. Teória a prax. Bratislava: Univerzita Komenského, 115 s. ISBN 978 -80 -223 -2820 -3