Neprospievajci iak diagnostika prin Typy iakov kolsk spenos

NeprospievajÚci Žiak – diagnostika príčin ü Typy žiakov üŠkolská úspešnosť ü Príčiny školskej neúspešnosti žiaka ü ADHD, ADD ü Špecifické poruchy učenia

Typy žiakov Charakteristika typizácie žiakov učiteľom: • malá znalosť väčšiny žiakov • väčšia znalosť vybraných žiakov („špeciálnych prípadov“) Postupy typizácie žiaka učiteľom: A) Dynamický model : spekulácia pri prvom stretnutí → elaborácia, testovanie hypotéz → stabilizácia, fixácia typologického zaradenia žiaka B) Statický model : východisko – stereotypy → jednotliví žiaci zaraďovaní do typov podľa hrubých a náhodných znakov (bez testovania a elaborácie) (pozri Pražská skupina školní etnografie, 1995)

Základné tendencie v chápaní osobnosti žiaka: A) rozlišovanie žiakov podľa toho, ako plnia požiadavky školy (úspešnosť či neúspešnosť) B) ako zodpovedá správanie žiaka požadovanej sociálnej role (či sa objavujú problémy so správaním) → vychádzajú z chápania noriem (ideálu), z abstraktnej predstavy štatisticky priemerného jedinca Problém chápania normality – pedagogika je „bezdetná“ (rýchle premeny spoločnosti → mnohé vlastnosti žiakov neznáme → konflikty v škole často vyplývajú z neznalosti) Typologizácia žiakov vychádza z noriem, ktoré konkrétny učiteľ využíva (normy jednotlivých učiteľov sa líšia)

Najčastejšie znaky pre typizáciu žiakov: • intelekt → vzťahové normy • snaha (úsilie) → “ • správanie (disciplína) → sociálno – kultúrne normy → stigmatizácia, labeling (nálepkovanie, zjednodušovanie, selektívne vnímanie. . . ) Ďalšie kritériá typizácie • zvláštne a nevýrazné typy • povaha, charakter • vzhľad • typy podľa predpokladanej budúcnosti a sociálneho zaradenia • zaradenie žiaka v triede • detskosť – dospelosť • porovnávanie s príbuznými

Žiačky a žiaci rôzne predpoklady, očakávania a požiadavky vplyv rodových stereotypov lepšie verbálne vlohy vyššia čitateľská gramotnosť vyššia úroveň pripravenosti na školu lepšie sa prispôsobujú požiadavkám školy (predstava ideálneho žiaka sa zhoduje s fem. stereotyp. ) lepší školský prospech dobré výsledky uč. častejšie pripisujú ich usilovnosti sebakritickejšie, pasívnejšie obranné mechanizmy lepšia vizuálne priestorová orientácia, matemat. schop. →lepšie výkony v matematike agresívnejší (ale agresivita tolerovanejšia ako u dievčat) sú tvrdšie trestaní správaním priťahujú viacej pozornosti sebavedomejší, menej sebakritickí dobré výsledky uč. pripisujú skôr ich schopnostiam u mlad. žiakov zistený vyšší strach zo školy

Učiteľská charakteristika dievčat: Učiteľská charakteristika chlapcov: • • • vážnosť tichosť svedomitosť rozumnosť ochota k spolupráci vychovanosť citlivosť závislosť usilovnosť úslužnosť, ochota . . . • • • aktivita dobrodružnosť agresivita asertivita energickosť podnikavosť zvedavosť otvorenosť nápaditosť nezávislosť . . . (Kusák, Dařílek, 2001)

Školská úspešnosť Dôležitosť školského výkonu: pre vytváranie sebaobrazu (pozri Eriksonova teória) informácia pre rodičov aj učiteľov o efektoch učenia význam pre vytváranie predstav o vzdelávacích a profesionálnych perspektívach !!! Školská úspešnosť nie je len výsledkom žiaka (jeho schopností a usilovnosti), ale je výsledkom súčinnosti učiteľa a žiaka Ukazovateľ školskej úspešnosti, výkonu školský prospech vyjadruje stupeň adaptácie dieťaťa na podmienky školy nie je celkom objektívnym ukazovateľom vzdelávacích výsledkov výpovedná hodnota je obmedzená vzhľadom na predikciu úspešnosti žiaka v ďalšom štúdiu a v povolaní

Pri posudzovaní problému žiaka s učením sledujeme: Ø Ø celkovú úroveň prospechu rozloženie známok v jednotlivých predmetoch stabilita prospechu v čase kedy došlo k zhoršeniu Ø subjektívny pocit školskej úspešnosti

Príčiny neprospechu žiaka: Príklad diagnostickej úvahy učiteľa: (podľa Hintnaus, 1993) 1. Smerom k sebe - sebareflexia učiteľa 1) Mám primerané požiadavky? Koľko žiakov v mojom predmete neprospieva v porovnaní s inými učiteľmi toho istého predmetu? ( revízia svojho poňatia úspešného žiaka) 1) Nie je chyba v mojej komunikácii s triedou? ( revízia svojho vzťahu k triede, svojho výchovného štýlu) 2) Nie je chyba v mojom spôsobe vyučovania? Overenie efektívnosti hodiny – napr. testom na záver analýza nedostatkov zmena spôsobu a metód výučby

2. Smerom k žiakovi: Prejav žiaka Hypotéza Kontrola hypotézy Trvalo celkovo neprospieva 1. Nedostatok nadania psychologické vyšetrenie rozbor kognitívneho štýlu 2. Nezáujem o učenie (nedostatočná motivácia) schopnosti produktívne myslieť, občasné dobré výkony, úspechy mimo školu 3. Obtiažna sociálna nižšia sociokultúrna a rodinná situácia, úroveň rodiny, emočné problémy neharmonická rodina, postavenie „čiernej ovce“ v triede, narušený vzťah k učiteľovi a k žiakom

Prudký výkyv neprospechu 4. Konfliktná deje sa niečo v rodine? situácia v živote má osobné problémy? žiaka prejavuje sa negativisticky, apatia, strach, podráždenosť, zamĺknutosť 5. Psychopatológia, zmeny v písme, v organicita, zručnostiach, úpadok psychóza, pozornosti, pamäti, závislosť (drogy, „duševná neprítomnosť“ na hracie automaty, vyučovaní, bolesti hlavy, somatické problémy, počítačové nezvyčajné kresby, hry. . . ) inkoherentné odpovede, neologizmy, úzkosť, strach, narušené soc. vzťahy – autizmus, agresivita. .

V iných predmetoch prospieva 6. Narušená provokuje učiteľa, vyrušuje, je komunikácia a negativistický, sťažuje sa na vzťah medzi učiteľa rodičom, demonštruje učiteľom a ľahostajnosť k známke alebo žiakom sa vyhýba skúšaniu a vyučovaniu daného predmetu 7. Jednostanne vyhranené záujmy veľmi dobrý prospech v niektorom inom predmete, záujmová činnosť mimo školu 8. Špecifické intelektové dysfunkcie (ŠPU dyslexia, dysgrafia, . . . ) spoločným symptómom sú poruchy pozornosti a senzomotorické koordinácie zhoršené písmo, grafický prejav, časté gramatické chyby popri znalosti pravidiel, prerývané čítanie s chybami, neporozumenie textu, rozdiely v prospechu v jednotlivých predmetoch

Porucha aktivity a pozornosti a hyperkinetické poruchy (syndróm ADHD a ADD) ĽMD (ľahké mozgové disfunkcie) – 50. – 80. roky 20. stor. , tiež ĽDE (ľahké detské encefalopatie), MMD AD/HD – Attention Deficit/Hyperactivity Desorder (súčas. ) Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKN – 10): Hyperkinetické poruchy porucha aktivity a pozornosti (F 90. 0) hyperkinetická porucha správania (F 90. 1) Tiež špecifické poruchy správania Možnosť presadenia termínu BID (Behavioural Inhibition Disorder) – deficit v sebakontrole, v kontrole správania

Výskyt • týka sa detí s takmer priemernou, priemernou a nadpriemernou inteligenciou • nejednotné údaje (vplyv úrovne a techniky používanej na diagnostiku) prevalencia udávaná v rozmedzí 2 – 12% u nás 3 – 6% detí školského veku USA 9% VB 0, 5 – 1% častejší u chlapcov – 3 : 1

Symptomatológia (prejavy) Podmienka: príznaky sa objavili pred 7. roku veku, pretrvávajú min. 6 mesiacov a prejavujú sa ako vývinová odchýlka Dojčenský vek: porucha základných biorytmov (spánok, stravovanie) 5 základných oblastí symptomatológie • poruchy kognitívnych funkcií • poruchy motoricko percepčné • poruchy emócií a afektov • impulzivita – chaotické a nepredikovateľné správanie • sociálna maladaptácia

1. Poruchy kognitívnych funkcií • porucha pozornosti (zrak, sluch) často spojená s motorickým nekľudom • neschopnosť selekcie podnetov, ktoré na dieťa pôsobia súčasne (zahltenie podnetmi, ťažko vyberá podstatné informácie) • porucha analýzy a syntézy informácií • dieťa nieje schopné vnímať časový sled, štruktúrovať a organizovať prácu – nedokončuje • porucha motivácie, vytrvalosti, ťažké prežívanie frustrácie • znížená schopnosť priestorové predstavivosti • porucha slovnej a pracovnej pamäti častá spojitosť s vývinovými poruchami učenia

2. Poruchy motoricko percepčné • • hyperaktivita a porucha relaxácie, zbrklý, nekoordinovaný, nepresný motorický výkon drobné neurologické odchýlky (obťažné rozlišovanie vpravo – vľavo, poruchy symetrie, zlá koordinácia. . ) motorická neobratnosť porucha vizuomotorickej koordinácie 3. Porucha emócií a afektov • labilita, striedanie nálad

4. Impulzivita – chaotické a nepredikovateľné správanie • • dieťa sa nedokáže poučiť z chýb robí rýchle nepremyslené závery 5. Sociálna maladaptácia • • neadekvátna kontrola, familiárne správanie, neschopnosť prispôsobiť sa vrstovníkom, rešpektovať pravidlá, akceptovať sociálne prostredie extrémne výkyvy v emocionálnych prejavoch, túžba po sociálnej akceptácii, ktorú nedokáže udržať, nedostatok altruizmu a empatie

ADHD dojča • častý a prudký plač • problémové správanie pri dojčení (barracuda vs lenivé cicanie) • narušený rytmus spánku a pitia • zápas pri úkonoch spojených s telesnou hygienou • skorá vertikalizácia (sedenie, lezenie. . . ) (pozri ADHD pdf. K. Piačková)

ADHD batoľa • vysoká, instabilná psychofyziologická úroveň aktivácie (zamestnanie, program. . ) • dysregulácia svalového tonusu (hyper, hypo ) • problém so spaním (bojuje. . . ) • problém s jedením (jednostranná strava ) • prudký odpor pri obliekaní • tráviace problémy (koliky, zápchy, hnačky. . . ) • podráždená nálada • prudké záchvaty zúrivosti

ADHD predškolský vek • tažko ovplyvnitelná hyperaktivita • náchylnosť k úrazom • beh namiesto chôdze • rýchla jazda (trojkolka. . ) • odvaha až dobrodružnosť • problémy so sociálnou integráciou • nedodržiavanie pravidiel • požadovačnosť v kontakte s rovesníkmi • agresivita • nízka intenzita pri hre • deštruktívna hra • tažkosti vo výuke schopností vyžadujúcich dlhú výdrž a podržanie v pamäti • tá istá rozprávka, hračka • nuda • jazykové problémy • šuchtanie sa pri nezaujímavých činnostiach • vývinové deficity • automatické pohyby • opozičné správanie • súrodenecká rivalita

Etiológia (príčiny) neexistuje zhoda odborníkov u 20 – 30% (až 50%) prípadov genetické vplyvy oneskorené neurol. zretie prenatálne a postnatálne poškodenie (malnutrícia plodu, infekcie, toxické pôsobenie, hypoxia, mechanická trauma. . ) envinronmentálne faktory (ťažké kovy, radioaktivita, farmaká, nedostatok železa. . ) prekonané choroby (autoimúnne ochorenia, meningitída, encefalitída. . ) nevhodné emočné vplyvy, zraniteľnosť. . . (deti odlúčené od rodiny, stres, netrpezlivé zaobchádzanie. . )

Prognóza – závislosť na rozsahu poruchy, včasnej diagnostike a primeranom výchovnom pôsobení v priebehu stredného škol. veku ubúdanie psychomotorických prejavov – ale dochádza niekedy k psychopatologickému vývinu osobnosti → u 40% detí sa objavuje: a) porucha správania (bitky, krádeže. . . ) b) nechuť spolupracovať (opozícia, odvrávanie, porušovanie pravidiel. . ), pravdepodobnosť vývinu závislostných porúch, u 20% asociálny vývin v dospelosti 30 – 50% detí prechádza s defektom do dospelosti v plnej podobe, alebo len s defektom koncentrácie pozornosti k zlepšovaniu dochádza vo veku 12 – 18 r. (dôsledok dozrievania mozgu) !!! zvýšené riziká sekundárnej neurotizácie pri nesprávnej výchove

Psychologická diagnostika • Testy IQ – diskrepancie medzi jednotlivými mentálnymi zložkami ( pr. verbálne rozumové schopnosti normálne, ale zlyhávanie v názorových subtestoch lipnutie na detailoch, problémy pri spojovaní častí a celku. . . ) • Skúšky koncentrácie pozornosti – výkyvy pozornosti • Kresba postavy (disproporcie častí tela, chýbajúce detaily, stereotypie, neadekvátne spojovanie, „vyčarbávanie“, bizardné tvary, primitívne spracovanie, nízka kvalita čiar, nápadná poloha postavy v priestore)

Liečebné a pedagogické opatrenia fakmakologická liečba (u nás menej bežná) zameranie na rozvoj deficitných funkcií kľudné prostredie, nie veľa podnetov, !!! nie zmeny dôsledné trpezlivé vedenie, dôsledná kontrola pozitívne hodnotenie, upozorňovať na konkrétne chyby nevhodné súťaženie a časovo limitované úlohy kratšie úlohy presne zadané (overiť si pochopenie zadania) dodržiavanie rituálov při organizácii vyučovacej hodiny učiť repertoáru riešenia sociálnych situácií, vysvetliť požadované správanie aktívne vytvárenie pozitívnej sociálnej klímy, vysvetliť spolužiakom príčiny nevhodného správania sa dieťaťa s ADHD, podporovať začlenenie dieťaťa do soc. vzťahov v triede EEG biofeedback

Špecifické poruchy učenia (ŠPU) (tiež Špecifické vývinové poruchy učenia) • porucha v jednom alebo vo viacerých základných psychických procesoch, ktoré sa zúčastňujú na chápaní alebo užívaní hovorenej či písanej reči • môžu sa prejavovať poruchami počutej reči , hovorenia, čítania, písania, pravopisu alebo počítania, vnímania a produkovania hudby a kinestetických funkcií • poruchy na úrovni percepčnej aj motorickej (vyjadrovanie) • môžu sa objavovať súbežne s inými handicapmi

• ŠPU nezahŕňajú problémy s učením, ktoré sú primárne spôsobené poruchou sluchu, zraku, motoriky, mentálnou retardáciou, emočnými poruchami alebo nepriaznivým vplyvom prostredia • je nutné odlíšiť špecifické vývinové poruchy učenia od ďalších porúch učenia ako napr. : • Alexia – strata naučenej schopnosti čítať a porozumieť písanému v podstate zvláštna forma zrakovej agnózie • Agrafia – strata naučenej schopnosti písať, chýbajú hybné vzorce pro písmo, vlastná hybnosť končatín nie je porušená

Časté prejavy v priebehu vývinu dieťaťa 1. senzoricko – motorická fáza (do 18 mes. ) – ľahké oneskorenie rozvoja senzomotorického poznávania sveta 2. fáza reči (do 3 r. ) – nedostatočný a oneskorený vývin vyjadrovacích prostriedkov, poruchy schopnosti dorozumenia → narušená schopnosť nadväzovať kontakt s druhými 3. percepčná fáza (do 7 r. ) – časté poruchy vizuálneho a auditívneho vnímania, porucha vizumotorickej koordinácie 4. fáza konkrétneho jednania (po 7. r. ) – nedostatočná integrácia vedomostí, skúseností a zručností → poruchy učenia a správania

Typy ŠPU Špecifická vývinová dysfázia – problémy s počúvaním hovoreného textu alebo so zmysluplným formulovaním vlastných myšlienok pri rozprávaní → narušená komunikačná schopnosť a ) Expresívna dysfázia (motorická) • dieťa rozumie reči, ale nedokáže centrálne ovládať rečové orgány obmedzená slovná zásoba, primitívne používanie malého súboru slov, ťažkosti pri voľbe vhodných slov, stručné vyjadrovanie, . . zlý prízvuk, intonácia. . . • nezrelá skladba viet, chyby vo vetnej skladbe a nesprávne používanie hovorových tvarov • u školských detí často komorbídne poruchy učenia, hyperkinetické vyjadrovanie

b) Impresívna dysfázia (percepčná, receptívna, senzorická) porozumenie reči je pod úrovňou mentálneho veku porucha vnímania rečových obsahov, narušená schopnosť porozumieť počutej reči (neschopnosť chápať význam slov, dieťa často nedokáže podľa intonácie rozlíšiť, kedy sa mu niečo oznamuje, kedy mu kladú otázku, či rozkazujú. . . ) • takmer vo všetkých prípadoch postihnutá aj expresívna zložka reči a tvorenie hovoreného slova • spojená s pridruženými poruchami ako hyperaktivita a poruchy správania, soc. neobratnosť, emocionálne poruchy úzkosť, plachosť, nedostatočná sebadôvera (→ emocionálna a behaviorálna reakcia na rečový deficit).

Ďalšie poruchy reči • každá porucha reči má negatívny vplyv na sociálnu integráciu jedinca a môže nepriaznivo ovplyvňovať jeho duševný a spoločenský rozvoj, jeho edukáciu • Oneskorený vývoj reči • Chyby výslovnosti (dyslália) • Poruchy zvuku reči • Poruchy tempa reči • Neurotické prejavy • Mutizmus • Centrálne poruchy reči

Dyslexia – špecifická porucha čítania (neschopnosť spoznať písmená, pohotovo ich rozlišovať, zapamätať si ich, skladať slová, interpretovať písaný text. . . ) Výskyt • krajiny s foneticky dôsledným pravopisom ? 2 – 4% (3 – 18%) • anglofonné krajiny – 5 – 10% • častejší u chlapcov (napr. v BA ♀ 2, 3%, ♂ 6, 5%) Najčastejšie prejavy zámena tvarovo podobných písmen (d, p, b, q. . m, n. . . z, r. . . ), ale niekedy aj nepodobných zámena zvukovo podobných písmen vynechávanie alebo pridávanie písmen, slabík, slov prehadzovanie písmen. . . slov, čítanie opačným smerom čítanie celých riadkov opačne či striedanie smeru čítania čítanie nerytmické, bez prízvuku, nezreteľné dvojité čítanie, domýšľanie si slov častá spojitosť s poruchami reči

Proces čítania v mozgu (diagram spracovania informácií) tlačené slovo oči Cesta lexikálna Cesta fonologická analýza Sémantický systém foném. segmentácia lexikon foném. zmiešanie M O Z O G orgán reči hovorené slovo (podľa Selikowitz, 2000)

Dysortografia porucha písania v oblasti gramatiky postihuje grafickú a pravopisnú zložku písomného prejavu porucha prevodu sluchového kódu do gramatického, týka sa hláskoslovia (identifikácia hlások, ich analýza a syntéza) oslabenie zrakovej a sluchovej pamäti časté spolu s dyslexiou (asi 80%), poruchou reči, alebo je dôsledkom dysgrafie

Proces pravopisu v mozgu (diagram spracovania informácií) Cesta lexikálna Cesta fonologická kognitívny systém segmentácia zmiešanie lexikon konvertor foném grafém M O Z O G grafémický nárazník písanie (podľa Selikowitz, 2000)

Najčastejšie prejavy • • • zámena zvukovo blízkych či podobných hlások, slabík nerozlišovanie sykaviek (c s z, č š ž) chybné rozlišovanie mek. /tvrdých slabík (di, ti, ni, dy, ty, ny) chyby v zvukových celkoch (prehadzovanie, vynechávanie, pridávanie písmen, slabík) nedodržanie dĺžok samohlások (pr. dam – dám) problémy v slabikách so slabikotvornými r, l (pr. hrad – hlad) zlé rozlišovanie konca slova, vety (spojuje či nesprávne rozdeľuje slova, vety) pozná gramatickú poučku ústne, nevie ju použiť v pís. podobe vynecháva alebo nesprávne používa diakritické znamienka vynecháva alebo pridáva písmena, slabiky, slova, . . komoleniny znížený jazykový cit, jazyková neobratnosť, chybná práca s významom viet časté chyby pri určovaní i/y

Dysgrafia (grafomotorická dyspraxia) porucha písania deficity v oblasti hrubé a jemné motoriky, pohybové koordinácie, zrakové a pohybové pamäti, pozornosti a priestorové orientácie, plánovania pohybu, zníženej rýchlosti spracovania porucha koordinácie systémov, ktoré zabezpečujú prevod foném – grafém, v písaní písací a tlačené písmeno a v organizácii zmyslových dát postihuje úpravu pravopisu, osvojenie si jednotlivých písmen, spojenia – hláska – písmeno Najčastejšie prejavy ťažkopádne, neobratné, neusporiadané, neúhľadné, kŕčovité, ťažko čitateľné až nečitateľné písmo nedodržiavanie smeru, tlaku, zrkadlové písanie, zámena tvaru písmen, neschopnosť napodobniť tvar písmena

Dyskalkúlia – porucha matematických schopností častejšia u dievčat Typy: • Verbálna (narušená schopnosť slovne označovať množstvo, počet. . . ) • Praktognostická (porucha priestorového faktoru mat. schopností, porovnávania počtu, veľkosti predmetov, schopnosť diferencovať tvary, porucha matematické manipulácie s predmetmi) • Lektická (narušená schopnosť čítať matematické znaky – napr. zámena 6, 9. . . 21, 12. . . VI, IV. . . +, x. . ) • Grafická (neschopnosť písať matematické symboly) • Operacionálna (narušená schopnosť uskutočňovať matematické operácie napr. dieťa nevie počítať spamäti, namiesto násobenia sčituje. . . ) • Ideognostická (porucha v pojmovej oblasti, gnostická, nepochopenie matematických pojmov a vzťahov medzi nimi (problémy pri riešení slovných úloh. . )

Dyspinxia – špecifická porucha kreslenia (problém s prenesením trojrozmernej predstavy do plochy) – ojedinelý výskyt Prejavy primitívne kresby, neobratnosť, kŕčovitosť neschopnosť výtvarne organizovať plochu Dysmúzia – porucha hudobných schopností Prejavy porušený zmysel pre rytmus, dynamiku, rozlišovanie výšky tónov, hudobných nástrojov, problémy s muz. reprodukciou prejavy v receptívnej a expresívnej zložke Expresívna dysmúzia – neschopnosť reprodukovať hudobný motív Totálna dysmúzia dieťa hudbu nechápe, neidentifikuje, nepamätá si

Dyspraxia („syndróm nešikovného dieťaťa“) – problémy s vykonávaním účelových pohybov, s koordináciou pohybov u detí s priemernou a nadpriemernou inteligenciou Prejavy poruchy hrubej motoriky poruchy jemnej motoriky problémy s bilaterálnou integráciou častá nevyhranená lateralita poruchy zrakového a sluchového rozlišovania porucha kinestézie (vedomia vlastného tela v priestore) porucha propriorecepcie (telesného vnímania) poruchy v chápaní času a vzdialenosti problémy v priestorovej orientácii dieťa nemá zmysel pre rytmus nízky svalový tonus → ochabnuté svaly (hypotónia však nie je častou príčinou) problémy s sociálnom styku (problémy s chápaním nonverbálnych prejavov)

Neverbálne poruchy učenia objav. v 70. rokoch 20. stor. následok poškodenia spojov v bielej hmote pravej mozgovej hemisféry deficity v oblasti motorickej, vizuospaciálne organizačnej a sociálnej. Prejavy • problémy v priestorovej orientácii – (typ. prejavom je napr. neschopnosť zapojiť sa do loptových hier dieťa nevie, kde samo stojí, kde stoja druhí, nedokáže prihrať, pletie sa do cesty. . , nevie merať) • problémy s navigáciou • problémy s rovnováhou • problémy v sociálnej orientácii a kontaktoch – dieťa nedokáže odhadnúť postoj detí či dospelých, interpretovať výraz ich tváre, gest, afektívny prízvuk hlasu • problém s rozpoznávaním tvárí

• užívanie reči rigídne, pedantické, necitlivé, sociálne neprimerané, neúčinné. . . často rýchla reč • deti nerozumejú slovným hračkám, uniká im vtip, nechápu metafory • vývoj reči je dobrý, slovná zásoba nie je postihnutá • rýchlosť čítania býva priemerná so slabším porozumením • pamäť pre fakty a dátumy dosahuje výbornú úroveň • nedostatok zmyslu pre rytmus • nižšie nonverbálne IQ ako verbálne • problémy s počítáním • porucha výrazne nezasahuje do samotného procesu vzdelávania žiaka, ale dotýka sa vývoja osobnosti dieťaťa dôsledkom je sociálna izolácia, únik do fantazijných svetov, ťažkosti pri sociálnom začlenení.

Literatúra Baďuríková, Z. a kol. : Školská pedagogika. Bratislava: Univerzita Komenského, 2001, 253 s. ISBN 80 223 1536 2 Hadj Moussová, Z. a kol. : Pedagogicko psychologické poradenství I. Praha: UK v Praze, 2005, 207 s. ISBN 80 7290 215 6 Hintnaus, L. : Praxe pedagogické diagnostiky. České Budějovice: Jihočeská univerzita, 1993. Matějček, Z. : Praxe dětského psychologického poradenství. Praha: SPN, 1991, 335 s. , ISBN 80 04 24526 9 Říčan P. , Krejčířová, D. a kol. : Dětská klinická psychologie. Praha: Grada, 1997, 450 s. ISBN 80 7169 512 2 Selikowitz, M. : Dyslexie a jiné poruchy učení. Praha: Grada, 2000, 136 s. , ISBN 80 7169 773 7 Swierkoszová, J. : Specifické poruchy učení. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě, 2006, 109 s. ISBN 80 7368 042 4 Wágnerová, M. : Psychologie problémového dítěte školního věku. Praha: Univerzita Karlova v Praze, Karolinum, 2004, 170 s. ISBN 80 7184 488 8