Pedagogick diagnostika Obsah pedagogickej diagnostiky v materskej kole

Pedagogická diagnostika Obsah pedagogickej diagnostiky v materskej škole

POJEM DIAGNOSTIKA A DIAGNÓZA Pojmy diagnostika a diagnóza sú odvodené z gréckych slov Ø dia - ktoré znamená osobitne, oddelene, hĺbkovo a Ø gnosis, ktoré znamená poznanie, Teda diagnosis by sme mohli voľne preložiť ako rozlišujúce poznávanie, rozpoznávanie, alebo hĺbkové poznávanie. Z termínu diagnosis sa vyvinuli termíny diagnostika a diagnóza.

DIAGNÓZA Je najčastejšie chápaná, ako: Ø výsledok procesu pedagogickej diagnostiky, ktorý zahŕňa komplexné posúdenie existujúceho stavu, vrátane anamnestických údajov Ø Výsledok pedagogického pôsobenia za určité obdobie Ø Dosiahnutá úroveň vedomostí a zručností Ø Výsledok diagnostickej práce učiteľa je stanovenie pedagogickej diagnózy. Len konštatovanie určitého stavu úrovne rozvoja sa nepokladá za diagnózu!

DIAGNOSTIKA ØJe spájaná z označením procesu, súboru aktivít. ØIde teda poznávací proces, ktorého cieľom je získať o diagnostikovanej osobe, objekte, alebo jave čo najhlbšie a najkompletnejšie poznatky, ktoré napomáhajú formulovať závery v zhrňujúcom konštatovaní – v diagnóze.

TYPY PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKY Ø Diagnostika normatívna – odpovedá na otázku, či dieťa dosahuje úroveň svojich rovesníkov. Ø Kriteriálna - posudzuje sa či dieťa zvláda, nezvláda( napr. hygienu, počítanie - kde sa dieťa nachádza. . . ). Ø Diagnostika individualizovaná – smeruje k hodnoteniu dieťaťa len vo vzťahu k dieťaťu samotnému. Ø Diagnostika diferenciálna – je určená na rozlíšenie problémov a ich príčin.

METODOLOGICKÉ PRAVIDLÁ DIAGNOSTIKOVANIA Metodologické pravidlá sú vlastne zásady, ktoré je potrebné mať na pamäti pred diagnostickým procesom. Ø Etiologické hľadisko ( učiteľka hľadá príčiny problémov, alebo úspechov detí) Ø Komplexné hľadisko ( sleduje jav do hĺbky, prostredie dieťaťa a jeho sociálne vzťahy) Ø Spolupráca viacerých diagnostikov ( spolupráca učiteliek, spolupráca učiteľka – rodič) Ø Longiduálne (dlhodobé) hľadisko ( sledovanie javu v procese a vo vývoji ) Ø Hľadisko individuálneho prístupu Ø Spájanie diagnózy s prognózou ( stanovenie pedagogických opatrení)

METÓDY PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKY

POZOROVANIE Je najčastejšie využívaná metóda PD Ø Je to cieľavedomé, zámerné sledovanie priebehu určitého javu alebo zmien, ku ktorým dochádza v dôsledku pedagogického pôsobenia. A/ 1. krátkodobé - v každodennej praxi je najčastejšie a môže byť podnetom k dlhodobému pozorovaniu A/ 2. dlhodobé - je sledovanie určitého javu či zmien, ktoré umožňujú skúmať jav alebo proces z viacerých pohľadov a pri rôznych príležitostiach B/ 1. náhodne – teda príležitostné, môže upozorniť na nejaký jav B/ 2. systematické – vyžaduje si systematickú prípravu učiteľky C/1. neštruktúrované – učiteľ má stanovený cieľ pozorovania C/2. štruktúrované –učiteľka ma vopred stanovenú schému pozorovania, popis čo pozorovať, kritéria ako vyhodnocovať, Je vhodné, aby si učiteľka viedla záznam o pozorovaní ( zápisom v hárku, pojmovou mapou. . . s návrhom riešenia)

ROZHOVOR Ø Ø Ø Rozhovor je metódou zhromažďovania materiálu, ktorá je založená na individuálnom prístupe a priamom kontakte s dieťaťom, alebo rodičom. Spočíva v interakcii dvoch , alebo viacerých osôb, z nich každá má svoju charakteristickú úlohu. Pri diagnostike dieťaťa predškolského veku je to veľmi vhodná metóda získavania údajov. Diagnostický rozhovor sa od bežného líši v niekoľkých oblastiach: Uskutočňuje sa s jasným zámerom a pedagogickým zacielením Obsahuje štandardizované otázky Otázky sú zacielené na vopred definované oblasti Realizuje sa za štandardných podmienok Kvalitatívny a kvantitatívny obsah údajov má odborný charakter Nutnosť prípravy učiteľa

ANAMNÉZA Anamnéza je metóda, ktorou zisťujeme informácie z uplynulého života dieťaťa, ktoré majú dôležitú súvislosť s poznávaním osobnosti. Jej cieľom je získavanie a analýza údajov z minulosti, ktoré pomáhajú vysvetliť súčasnú situáciu a prejavy dieťaťa. Učiteľka sa na tieto údaje pýta iba so zámerom pomôcť dieťaťu, napr. sa adaptovať na nové prostredie, z dôvodu zdravotného a pod. Pre učiteľku je záväzné, že získané údaje sú dôverné a slúžia iba k potrebe predškolského zariadenia. Podľa zamerania môže byť anamnéza: Ø Osobná Ø Rodinná Ø Školská

DOTAZNÍK V materskej škole sa využívajú dotazníky na rôzne prieskumy, väčšinou medzi rodičmi detí, ktoré ju navštevujú. Jeho štruktúra by mala obsahovať: Ø Hlavička dotazníka Ø Identifikačné otázky, údaje, Ø Konkrétne otázky Ø Poďakovanie

TESTY Nie je vhodné, aby psychologické testy využívali učiteľky materských škôl, nakoľko nemajú spôsobilosť na ich využívanie.

ĎALŠIE METÓDY. . . Ø Metódy overovania vedomosti a zručnosti – napr. didaktické testy Ø Analýzy výsledkov činnosti a analýzy úloh – rozbor výsledkov aktivít, produktu, výrobku, analýza úloh. . . Vypovedá o úrovni kognitívneho vývinu dieťaťa a úrovni rozvoja všeobecnej tvorivosti dieťaťa. Ø Pedagogická dokumentácia – materiály, ktoré charakterizujú školu a vlastnú prácu dieťaťa a majú diagnostickú hodnotu ( napr. portfólio. . . ) Ø Kazuistika – podrobné hodnotenie jedného prípadu, je zameraná na skúmanie, hodnotenie všetkých písomných dokumentov spojených s dieťaťom, má svoj obsah a danú štruktúru. Ø Mikroedukatívne analýzy – ich základom je zachytenie skutočnej interakcie medzi učiteľkou a deťmi. Zamerané sú viac na sledovanie procesu a učiteľku.

OBSAH PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKY V MŠ Navrhnutý obsah diagnostiky je štruktúrovaný do 15 oblastí, je orientačný a určený pre zorientovanie učiteliek MŠ v problematike diagnostiky. Korešponduje s filozofiou tvorivo humanistickej výchovy. Pedagóg si obsah môže upraviť, alebo prispôsobiť filozofickému smerovaniu materskej školy.

Ø Ø Ø Ø OBSAH PEDAGOGICKEJ DIAGNOSTIKY V MŠ Vnímanie Psychomotorika Fyzický vývin Diagnostika rozumových schopností Pamäť Komunikačné zručnosti Lateralita Školská spôsobilosť Hra Diagnostika sociálnych vplyvov Motivácia a emocionalizácia Diagnostika správania Detský výtvarný prejav Tvorivosť

VNÍMANIE Je to poznávanie pomocou zmyslových orgánov, analyzátorov. Ø Vestibulárne vnímanie Ø Hmatové vnímanie Ø Kinestetické vnímanie Ø Zrakové vnímanie Ø Sluchové vnímanie Ø Vnímanie a reprodukcia rytmu

PSYCHOMOTORIKA Vývinu motoriky dieťaťa je dôležité venovať pozornosť od útleho veku Je vstupnou bránou ďalšieho vývoja dieťaťa. Prostredníctvom motoriky dieťa poznáva okolitý svet a motorika sa zároveň podieľa na rozvoji kognitívnych stránok osobnosti dieťaťa. Ø Hrubá motorika – chôdza, beh, skok, hádzanie, rovnováha, Ø Jemná motorika Ø Mikromotorika očných pohybov Ø Motorika artikulačných orgánov Ø Grafomotorika Ø Pohybová koordinácia Ø Senzomotorická koordinácia

FYZICKÝ VÝVIN Orientačná diagnostika fyzického vývinu je súčasťou pedagogickej diagnostiky v materskej škole. Najbežnejším ukazovateľom vývinu dieťaťa je jeho váha a výška.

DIAGNOSTIKA ROZUMOVÝCH SCHOPNOSTI Ø Vývoj rozumových schopností Ø Klasifikácia rozumových schopností Ø Diagnostika rozumových schopností ( diagnostikuje psychológ) Ø Multidimenzionálna inteligencia ( logickomatematická, verbálno-lingvistická, vizuálno - priestorová, interpersonálna, intrapersonálna, telesno-kinestetická, hudobno-rytmická)

PAMÄŤ Pamäť je všeobecným predpokladom dieťaťa učiť sa. Vo veku 3 -6 rokov sa vyvíja krátkodobá a dlhodobá pamäť. Diagnostikovať ju možno pomocou radu slabík. V procese zapamätávania zohrávajú veľkú úlohu emócie. Pamäť je psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí človeka. Umožňuje psychický vývin a schopnosť nadobúdať individuálnu skúsenosť. Fázy pamäti: Ø zapamätávanie si vnímaného, Ø pamätanie, Ø vybavovanie si informácii, Typy pamäti: Ø názorný typ, Ø slovno - logický typ, Ø emocionálny typ, Ø pohybový typ,

POZORNOSŤ Pozornosť je psychický stav, ktorý sa prejavuje v zameraní a sústredenosti vedomia na určité predmety a javy. Ø Mimovoľná pozornosť – podnety vonkajšieho prostredia Ø Zámerná pozornosť –vedome sústredenie sa na činnosť Ø Poúmyselná pozornosť – vyvolaná vôľovým úsilím, ale udržiavaná významnosťou pôsobiacich podnetov V predškolskom veku je pozornosť dieťaťa väčšinou mimovoľná, sústredí sa len na silné a atraktívne podnety a ešte málo využíva vôľové úsilie.

KOMUNIKAČNÉ ZRUČNOSTI Predstavujú schopnosť odovzdávať a prijímať informácie, preto je dôležité ich rozvíjať, sledovať a diagnostikovať. V predškolskom veku učiteľka diagnostikuje komunikáciu na informačnej a orientačnej úrovni. Podrobnejšou diagnostikou a nápravou komunikačných schopností sa zaoberá logopéd. Druhy komunikácie: Ø Verbálna komunikácia ( tu sa zameriavame na fonetickú, lexikálnu a syntakticko – morfologickú rovinu) Ø Neverbálna komunikácia ( všímame si pohľad, výraz tváre, pohyby, gestá, ) Ø Komunikácia činom – málo využívaná pre svoju náročnosť

LATERALITA Lateralita je uprednostnenie párových orgánov a celej polovice tela. Podľa prevahy používaného orgánu hovoríme o pravákoch, ľavákoch, alebo nevyhranenej lateralite ( ambidextrii) Diagnostika laterality Ø Ruka- ukáž si na nos, zasuň kľúč do zámku. . . Ø Noha – posúvať predmet po čiare Ø Oko – pozri kľúčovou dierkou Ø Ucho – kde to zvoní. . .

ŠKOLSKÁ SPÔSOBILOSŤ Ø Zrelosť je spojená s biologickým zrením organizmu Ø Pripravenosť vyjadruje stupeň vývinu dieťaťa podľa noriem na vstup do školy Školská pripravenosť sa definuje ako: v Kognitívna v Emocionálno-sociálna v Pracovná v Somatická Normy pripravenosti dieťaťa na školu (podľa Kollárikovej 2001) v nakreslenie postavy v obkreslenie znakov v pozornosť v orientácia v sociálnom prostredí v orientácia v prírode v orientácia v čase v orientácia v prevej desiatke čísel v orientácia vo farbách v reprodukčná schopnosť v rečové predpoklady

ZRELOSŤ DIEŤAŤA Ø Telesná zrelosť- zahŕňa primeranú veľkosť dieťaťa, odolnosť voči chorobám, rozvoj jemnej motoriky ruky a celkovú obratnosť dieťaťa. Ø Kognitívna zrelosť- V dobe vstupu do školy má byť dieťa schopné rozlíšiť časti obrázka, diferencovať zvukovú aj vizuálnu podobu slov, analyzovať , realizovať detailnejšiu kresbu. . . úspech dieťaťa závisí aj od jeho reči, pamäti, a jeho kompetencii získaných v MŠ. Ø Emočná, motivačná a sociálna zrelosť- zahŕňa primeranú kontrolu citov, záujem o učenie, schopnosť prispôsobiť sa, pracovať v skupine Predpoklady na vstup dieťaťa do školy : schopnosť zvládnuť záťaž školskej práce, dosiahnuť predpoklady na učenie, dosiahnuť potrebnú úroveň poznávacích procesov, rozvinutá reč, dostatočná motivácia, požadované správanie,

HRA Hra je súčasťou detského sveta. Detská hra má základné znaky : Ø prináša dieťaťu radosť, Ø je spôsobom učenia, Ø nie je vždy cieľavedomá Z hľadiska diagnostiky sa zameriavame na hry: Ø Ø Ø Námetové, kde diagnostikujeme: Formu hry Dĺžku hry Obsah hry Konštruktívne, kde diagnostikujeme hru: Z hľadiska priestoru Z hľadiska cieľa Hra v živote dieťaťa vplýva na rozvoj kognitívnych a nonkognitívnych funkcii osobnosti dieťaťa. ( kognitívny rozvoj, prosociálne správanie, telesný rozvoj, emocionálny rozvoj, pracovné a technické činnosti, estetický rozvoj, )

DIAGNOSTIKA SOCIÁLNYCH VPLYVOV Vývoj dieťaťa ovplyvňujú tri základné systémy: Ø Rodina, ( diagnostické zisťovanie – zdravotný stav dieťaťa, vzťahy v rodine, súrodenci, štýl rodinnej výchovy) Ø Spoločnosť, Ø Škola Najčastejšie typy disfukčných rodín: Ø Ø Ø Ø Ø Nezrelá rodina Preťažená rodina Ambiciózna rodina Perfekcionistická rodina Autoritatívna rodina Rozmaznávajúca rodina Liberálna a improvizujúca rodina Odkladajúca rodina Disociovaná rodina

MOTIVÁCIA A EMOCIONALITA Motivácia je jedna z kľúčových otázok výchovy. Má blízko k citom dieťaťa , ktoré sú pre motiváciu veľmi dôležitým činiteľom, pretože vyúsťujú do hodnotových systémov osobnosti. V najširšom slova zmysle chápeme motiváciu ako súhrn rôznych činiteľov, ktoré vyvolávajú, usmerňujú, udržujú, a zacieľujú aktivitu dieťaťa. (A. Maslow) Motiváciu môžeme rozvíjať a zároveň diagnostikovať pomocou: Ø Úloh ( na rozvíjanie všetkých kognitívnych funkcii) Ø Hodnotenie( viacej odmeňovať, pochváliť každé dieťa) Ø Aktivizujúcich metód (skupinové , projektové, problémové, tematické, heuristické, tvorivé vyučovanie) Emócie definujeme ako psychický odraz vo forme bezprostredného prežívania životného zmyslu javov a situácie , ktorý je podmienený vzťahom medzi objektívnymi vlastnosťami a potrebami subjektu. Emocionalitu dieťaťa môžeme rozvíjať a zároveň diagnostikovať : Ø Metódou citového prelaďovania ( citové naladenie pomocou hudby, rozprávky, relaxácie. . . ) Ø Metódou citovej inventarizácie ( ako predísť nepríjemným zážitkom. . . )

DIAGNOSTIKA SPRÁVANIA Správanie je prejavom osobnosti dieťaťa, zároveň vyjadruje vzťah dieťaťa k vonkajšiemu prostrediu. Na diagnostiku správania je potrebné poznať normy správania dieťaťa v jednotlivých vekových obdobiach. Našim cieľom pri diagnostike je pochopiť správanie dieťaťa a využiť prejavy na ovplyvnenie správania v dobrom slova zmysle.

DETSKÝ VÝTVARNÝ PREJAV Hodnotenie detského výtvarného prejavu by malo vychádzať z cieľov a úloh výtvarnej výchovy v predškolskej edukácii. Kritéria hodnotenia detského výtvarného prejavu: Ø fluencia –predstavuje množstvo predmetov, veci, detailov a vyjadrených prvkov v detskom výtvarnom prejave Ø flexibilita – obsahuje efektivitu vystihnutia témy a opakovanie znakov výtvarného zobrazovania Ø originalita – predstavuje použitie neobvyklých prvkov, farieb, výraz, Ø kompozícia – rozmiestnenie výrazových prvkov vo formáte, funkčne zaplnený priestor detskej výtvarnej tvorby, Ø farebnosť – predstavuje výber a použitie farieb nápadito, harmonicky a vyvážene Ø vedenie línie – ľahko vedená línia, primeraná technika, koordinovaný grafomotorický pohyb Ø zobrazenie postáv – obsahuje všetky časti tela, správny počet prstov, nie však vidlicovitého charakteru, je bohatá na detaily, má nejakú súčasť odevu, primeraná veľkosť. . . Dôležité informácie o výtvarnom produkte získame rozhovorom po ukončení výtvarnej tvorby.

TVORIVOSŤ Hlavné koncepcie výchovy tvorivosti ( Raymond S. Nickerson 1999) Ø Rozvoj tvorivosti ako riešenie problémov – heuristické prístupy brainstorming, synektika, Ø Rozvoj tvorivosti prostredníctvom vzhľadu – pochopenie podstaty problému, alternatívy riešenia, inteligencia, intuícia, skúsenosť, emocionalita človeka Ø Rozvoj tvorivosti cez zdokonaľovanie inteligencie – kde tvorivá inteligencia je vrcholom intelektových procesov Tvorivosť sa skúma v troch kontextoch: Ø Kvalita subjektu, ktorý transformáciu vykonáva( tvorivý jedinec) Ø Proces, v ktorom sa transformácia uskutočňuje (tvorivá práca) Ø Výsledok transformácie( tvorivý produkt) Metódy rozvíjania tvorivosti v MŠ: ktoré. . . Ø Rozvíjajú tvorivé myslenie – cvičenia, programy na rozvoj tvorivého myslenia, konvergentných schopnosti, pamäti, fluencie, flexibility, elaborácie, na tvorivé riešenie problémov Ø Rozvíjajú charakteristiky a vlastnosti osobnosti – rozvíjanie mimointelektových charakteristík tvorivej osobnosti, ( citová oblasť, motivačná, autoregulácia, sebavedomie, sebapresadzovanie) Ø Utvárajú sociálne vzťahy , klímu a riadenie, ktoré stimulujú tvorivosť – cvičenia a programy na zlepšenie vzťahov v skupine, vytváranie pozitívnej tvorivej klímy, uplatňovanie efektívnych spôsobov riadenia, riedenie podporujúce tvorivosť, Základnou metódou rozvíjania tvorivosti je tvorba tvorivých úloh.

Pedagogická diagnostika ( a záznamové hárky) sa v MŠ realizuje preto, aby učiteľka mohla pomôcť dieťaťu v jeho rozvoji a umožnila mu rozvíjať osobnosť v kognitívnej aj nonkognitívnej oblasti tak, aby bolo pripravené na úspešný vstup do ZŠ a neskôr do života. ZDROJE: Ako spoznať dieťa v Materskej škole – Daniela Valachová Príručka pre tvorbu vzdelávacích programov pre MŠ – Hajdúková a kol. Diagnostika dítěte predškolního věku - Bednářová , Šmardová (2007) SPRACOVALA: DANIELA