Motivcia iakov k ueniu a sprvaniu Mgr Ivan

Motivácia žiakov k učeniu a správaniu Mgr. Ivan Baran

1. Vyučovanie 2. Činitele vplývajúce na výkon 3. Motivácia, jej dimenzie 4. Delenie motívov 5. Pyramída hierarchie potrieb 6. Formulka ľudského výkonu 7. Predmet motivácie 8. Hodnotenie žiaka 9. Motivačné faktory 10. Motivačné metódy 11. Demotivácia, prekážky Vyučovanie – historicky ustálená forma školskej výchovy a vzdelávania detí a mládeže J. Skalková (1999, s. 105) definuje vyučovanie ako „taký druh ľudskej činnosti, ktorý spočíva vo vzájomnej súčinnosti učiteľa a žiakov, a smeruje k určitým cieľom“. Každodenný stereotyp, jednotvárnosť, jednosmerné odovzdávanie informácií - u žiaka pasivita pri nadobúdaní poznatkov => vyučovací proces neefektívny. Určitá úroveň v učení, práci alebo v inom výkone dieťaťa je výsledkom aktívneho vzťahu k danej činnosti (učeniu), pripravenosti a schopnosti riešiť alebo vykonať určitú úlohu. Motivácia žiakov k učeniu a správaniu

Činitele vplývajúce na výkon (=učenie, správanie) žiaka: 1. Vek 2. (dobrý) telesný a zdravotný stav 3. úroveň rozumových schopností(úroveň všímavosti, myšlienkovej pohotovosti spracovať vnemový materiál a úroveň dosiahnutých zručností a vedomostí riešiť úlohy) 4. stupeň osvojených pracovných návykov 5. motivácia, motívy (nevyhnutná súčasť VVP, uľahčuje prácu na oboch stranách, samotný učiteľ – motivovaný a motiváciou = osobnosť učiteľa, vzťah k jedincovi) V procese výchovy a výučby (náš prípad), v ktorom učenie je hlavnou činnosťou dieťaťa, motivácia učenia je zložitá vec. Motivácia žiakov k učeniu a správaniu

MOTIVÁCIA (Okruhlicová, 1997, s. 20 -23) súhrn pohnútok vedúcich k aktivite človeka a určujúcich jej zameranie (človeku pripisované pochody, ktoré vysvetľujú, alebo robia zrozumiteľným jeho správanie), (vnútorný stav organizmu, ktorý ho aktivuje reagovať určitým spôsobom na určité podnety) nie je možné priamo pozorovať a merať, vyvodzujeme ju zo zmien v správaní človeka 3 úrovne (dimenzie) motivácie – aktivita (človek aktivizovaný pudmi či potrebami k činnosti ovplyvnenej vlastnosťami človeka, ktoré nasmerúvajú jeho správanie, odstrániť pocit deficitu), smerovosť (ovplyvnená postojmi, predstavami, záujmami, hodnotovou orientáciou, vierou - udávajú smer aktivity, cieľovosť (správanie je v konečnom dôsledku zamerané na istý cieľ) – potrebná pevná vôľa, vôľové konanie a tzv. ašpiračná úroveň (Okruhlicová, 1997, s. 20 -23) Motivácia žiakov k učeniu a správaniu

motívy = uvedomené alebo neuvedomené pohnútky, ktoré vedú k činnosti smerujúcej k dosiahnutiu uspokojenia potreby, (synon. dôvody, podnety) motívy určujú zameranie, smer i cieľ správania človeka motívy – vonkajšie ( zapríčinené sociálnym prostredím, v ktorom človek vyrástol) a vnútorné (vychádzajúce z vnútorných potrieb) ku každej aktivite je potrebný nejaký podnet (človek si to neuvedomuje) motívy spoločné (potreby (nedostatok niečoho): a. primárne = biologické, b. sekundárne = sociálne – a. kultúrne, b. psychické a pudy (potreba, ktorá sa pociťuje, ale neuvedomuje sa = inštinkty) = biologické potreby) i individuálne (záujem, ambícia, cieľ, ideál, zvyk, . . . ) Motivácia žiakov k učeniu a správaniu

Sebarealizácia Osobné uspokojenie z práce Sociálne potreby Potreby existenčnej istoty a bezpečnosti Fyziologické potreby Motivácia žiakov k učeniu a správaniu

Ako uvádza M. Zelina (1997, s. 137), „motivácia je z určitého pohľadu dôležitejšia ako schopnosti“. schopnosti Zároveň uvádza formulku ľudského úspechu: Ľv = S x M Ľudský Schop- Motivávýkon nosti cia Motivácia žiakov k učeniu a správaniu

Predmet motivácie: DIEŤA (=ŽIAK) (Nemotivované dieťa je v skutočnosti motivované. ) do činenia nemáme s jedným alebo s dvoma motívmi motívy bývajú rôzne, ba aj protikladné dominantný motív vedie k rozhodnutiu a konaniu sila motívov závisí od potrieb, svetonázoru a charakteru jednotlivca (pri určovaní vzťahu medzi potrebou a podnetm sa zistili niektoré zákonitosti; ak je potreba naliehavá, potom podnet má veľkú hodnotu a naopak, pr. ustrkované a rozmaznané dieťa => podnety môžu byť žiadúce, ľahostajné, prípadne nežiadúce, podnety môžu vytvárať určité potreby; <= môže pomôcť zistiť okruh vecí, javov a predmetov, ktoré dieťa uprednostňuje, ktoré zanedbáva, ktorým sa vyhýba, kvôli ktorým môže zlepšiť svoj výkon, prípadne vynaložiť veľkú námahu) Motivácia žiakov k učeniu a správaniu

dieťa vyhľadáva podnety, ktoré mu prinášajú radosť (v psychológii hľadisko správanie človeka usmerňuje princíp slasti a strasti => vyhľadávame veci príjemné a slastné než nepríjemné) deti vyhľadávajú to, čo uspokojuje potreby ich organizmu a vyhýbajú sa tomu, čo je jednotvárne, čo vyžaduje určitú námahu na motívy činnosti žiakov pôsobí priaznivo alebo nepriaznivo pochvala alebo trest (vo výchove potrebné oboje) motívy detí: • byť dobrým žiakom, získať učiteľovu pochvalu, povzbudenie (I. st. ) • samotné požiadavky školy (I. st. ) • byť dobrým žiakom pre vlastné uspokojenie (II. st. ) • žiaci začínajú klásť sami na seba určité nároky (podľa záujmov a schopností) Motivácia žiakov k učeniu a správaniu

POCHVALA TREST - podporuje motiváciu - schvaľuje činnosť - dieťa poznáva úspech sv. č. - má vyjadrovať zásadné hodnotenie (nemusí byť bez chýb, za ne nechváliť) - spojiť s hanou tak, aby videl ako sa má uberať, aby cítil, že hodnotíme správne - tlmí aktivitu (pôsobí iba krátky čas) - neschvaľuje činnosť žiaka - dieťa poznáva neúspech (poznať šk. poriadok) - používaný v nevhodnej atmosfére vyvoláva strach Hodnotenie (pochvala, pokarhanie), (písomné – pečiatka, nálepka, známka, ústne - slovné) • je motiváciou pre dieťa pokiaľ autorita rodičov, resp. školy je vysoká • zhodnotí celkový výkon (zhrnúť to, čo bolo správne, potom ukázať na nedostatky a chyby, ktoré má žiak v budúcnosti prekonať, poprípade ako ich má prekonať) Motivácia žiakov k učeniu a správaniu

Motivačné faktory (motivátory): je nutné, aby boli (ak nie, vzniká nespokojnosť), (ich prítomnosť => pracovná spokojnosť a pozitívna pracovná motivácia) krátkodobé (silnejšie v detstve a dospievaní) alebo dlhodobé FOCUS (Fantázia, Ocenenie, Ciele, Úspech a Zmysel) - pri príprave a hodnotení vyučovacích hodín byť v centre učiteľovej pozornosti mali by byť: dosiahnutie cieľa, uznanie, pochvala (povýšenie), samotná práca, možnosť osobného rastu (rozhľadenosť), zodpovednosť Motivácia žiakov k učeniu a správaniu

stratégia: rozmanitosť pracovnej činnosti (pri vysvetľovaní použiť podnety pre všetky typy detí, schopnosti, zručnosti, zmena miesta), celistvosť úlohy (vyvoláva pocit zmysluplnosti, stotožnenie sa s prácou, stanoviť cieľ), významnosť úlohy (význam úlohy pre iných), autonómia (nezávislosť žiaka v úprave práce – tvorivosť – jedinečnosť, rozšíriť prácu jedincom), spätná väzba (výsledky vlastnej práce, v našom prípade je opodstatnená), odmena (odráža výkon), čas na prácu (rešpektovať osobné záležitosti, rozdielnosť potrieb), . . . Motivácia žiakov k učeniu a správaniu

Motivačné metódy (Hanesová, 2001, s. 138): Úvodné (vstupné): - motivačný rozhovor – dialóg učiteľa a žiaka zameraný na aktivizáciu poznatkov, skúseností a zážitkov, ktorého cieľom je vzbudiť záujem o nové učivo, - motivačné rozprávanie – citové a sugestívne slovné priblíženie toho, čo sa budú žiaci učiť (popr. vlastná skúsenosť), - motivačná demonštrácia – vzbudenie záujmu žiakov pomocou ukážky (model, obraz, film. . . ), - motivačný pokus – pútavé nastolenie problému, ktorého pochopenie je predmetom nového učiva (príbeh), - roblém ako motivácia – upútanie pozornosti žiakov slovným navodením problému, ktorý súvisí s novým učivom, - hra, kvíz, kladenie otázok, tvrdenie, porovnanie, hádanka, súťaž, . . . Motivácia žiakov k učeniu a správaniu

Priebežné: - motivačná výzva – „skús dávať pozor“, „urob náčrt“, „pomôž spolužiakovi“. . . , - aktualizácia obsahu učiva – priblíženie a spájanie učiva s príkladmi zo života, s tým, čo žiakov zaujíma, spestrenie učiva zaujímavými príkladmi, - pochvala, povzbudenie a kritika – za čiastkový úspech žiaka konštruktívna kritika (t. j. kladné vyjadrenie s poukázaním na nedostatky), - pozorovanie – na udržanie aktivity žiakov. Motivácia žiakov k učeniu a správaniu

Pozor na demotiváciu nesprávnymi opatreniami (používanie nevhodných motivačných činiteľov)! Motivovaný človek sa pri dosahovaní cieľov stretáva s prekážkami (sťažujú, resp. celkom zabraňujú ciele dosiahnuť, vzniká frustrácia (výrazné psychické napätie, zvyšuje sa emotivita, rozvíja sa zlosť, strach, žiaľ)). Učiteľ - pripravený zasiahnuť a pomôcť. . . Motivácia žiakov k učeniu a správaniu

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV HANESOVÁ, D. 2001. Náboženská výchova v školách. Banská Bystrica : Pdf UMB, 200 s. ISBN 80 -8055 -494 -3. OKRUHLICOVÁ, A. , ZELINA, M. 1997. Základy psychológie pre stredné školy. 2. vyd. Bratislava : Litera, 66 s. ISBN 80 -85452 -63 -4. SKALKOVÁ, J. 1999. Obecná didaktika. Praha : ISV, 292 s. ZELINA, M. 1997. Ako sa stať tvorivým : Metódy a formy tvorivého riešenia problémov. Bratislava : Fontana Kiadó, 187 s. ISBN 80 -85701 -09 -X. (KUTAŠOVÁ, Z. 1999 – 2005. Vlastné poznámkové materiály z VŠ štúdia na Pdf UMB BB. KUTAŠ, S. 2003 -. Vlastné poznámky zo školení v ETP Slovensko Centrum pre udržateľný rozvoj. ) Motivácia žiakov k učeniu a správaniu

Ďakujem za pozornosť