Teoretick interpretcia T Komplexn proces Poznanie prin ktor

Teoretická interpretácia ŠT

Komplexný proces • Poznanie príčin, ktoré vedú k zmenám športovej výkonnosti • Autori Dick, 1980, Platonov, 1980, Manno, 1992, Elliot, 1998, Bompa 2000, Dovalil, 2002 sa zhodujú v tom, že ŠT je druh biologicko-sociálnej adaptácie • Detailnejšie: • - Proces morfologicko-funkčnej adaptácie • - Proces motorického učenia • - Proces psychosociálnej interakcie

ŠT ako proces morfologickofunkčnej adaptácie • Adaptácia, predpoklad existencie • Nešpecifické zmeny • Špecifické zmeny • Zmeny na bunkovej úrovni • Systémové zmeny

• Podstatu zmien a spôsob ich vyvolania možno zjednodušene vysvetliť pomocou fyziologických pojmov: homeostáza – stres – adaptácia a ich vzťahmi. • Homeostáza – tendencia udržania dôležitých životných pochodov, udržanie vnútorného prostredia a rozpätí biologicky prípustných hraníc. • Udržuje sa krvným obehom, dýchaním, trávením, vylučovaním. . . • Dynamická rovnováha vnútorného prostredia. • Narušenie homeostázy, prekročenie hranice – mení sa rovnovážny stav. • Malé vychýlenie - vyrovnanie pomocou systémov fyziologickej integrácie (nervovou a humorálnou reguláciou)

• • • Výraznejšie prekročenie hranice – porušenie rovnovážneho stavu. V neurofyziologickej terminológii ide o stres (záťaž). Stres – mobilizácia rôznych funkcií organizmu. Podnet vyvolávajúci stres sa označuje ako stresor. Stresorom môžu byť klimatické podmienky, psychické vplyvy, telesné zaťaženie. Pri opakovanom zvládaní stresovej situácie nastávajú v organizme zmeny, časom sa môže dostaviť stav prispôsobenia, adaptácie.

• Adaptačné podnety pôsobia rôznou silou. • Slabý podnet – malé prekročenie homeostázy. • Silný podnet – stresor vysokej sily môže ohroziť organizmus, neadaptuje sa a môže nastať poškodenie. • Zložitý problém – nevieme presne určiť, kedy je podnet stresorom. V praxi sa spoliehame na odhad, resp. zisťovanie aktuálneho stavu.

Selyeho (1966)teória stresu • Má fázy: • Mobilizácia – zvýšenie energetického výdaja; stresor – tréningové, súťažné zaťaženie • Rezistencia – zvýšenie odolnosti športovca; pri opakovanom zaťažení dochádza v organizme k celému radu zmien • Vyčerpanie – ak nedochádza k dostatočnej obnove zdrojov počas striedania zaťažovania odpočinku, zotavovania, nastáva fáza vyčerpania organizmu, poklesu výkonnosti

Adaptácia • Je charakterizovaná ako výhodné zmeny organizmu, ktoré smerujú k udržaniu homeostázy v nových podmienkach. • Fyziologické a morfologické zmeny sa prejavujú v mnohých systémoch a úrovniach. • Opakovanie podnetov vedie k rýchlejšej reakcii, prispôsobenie je dokonalejšie, zvyšuje sa energ. potenciál, metabolizmus je efektívnejší apod. • Opakovaná reakcia vedie k adaptácii. • Rozpor – adaptácia je podmienkou rozvoja; prispôsobovanie organizmu spôsobuje oslabenie reakcií.

ŠT ako proces motorického učenia • Zručnosti patria k limitujúcim faktorom ŠV. Osvojovanie, zdokonaľovanie a stabilizácia zručností je v tréningu veľmi dôležitá, aby sa mohli využiť ostatné predpoklady. Preto tréning chápeme aj ako proces motorického učenia. • Úrovne motorického učenia: • Úroveň senzomotorická (vnímanie pohybu, špecifické) • Vlastné osvojovanie športových zručností • Využívanie osvojených zručností, v podmienkach výkonu v súťaži

Priebeh informačných procesov v motorickom učení • • • Pohybová úloha Aferentné vnímanie Centrálne programovanie (CNS) Eferentná realizácia Pohybový výkon • Spätné väzby

Fázy motorického učenia • • 1. fáza: hrubá koordinácia 2. fáza: jemná koordinácia 3. fáza: stabilizácia 4. fáza: variabilná tvorivosť

ŠT ako proces psychosociálnej interakcie • Psychosociálna adaptácia • Osobnosť človeka – dynamický systém. • Chovanie športovca ma individuálnu a spoločenskú dimenziu – psychosociálna interakcia. • Šport formuje psychiku človeka, ale platí aj opačný vzťah vplyv psychiky na priebeh a výsledky športovej činnosti. • V ŠT poznávanie prejavu športovca v činnosti a poznanie jeho chovania.

• Jedinec je prvkom zložitých sociálnych štruktúr, jeho chovanie má sociálnu dimenziu. • Vzťahy: športovci, tréneri, funkcionári a iní. • Vzájomné ovplyvňovanie účastníkov. • Interakcia – obojstranné pôsobenie. • Sociálna percepcia. • Komunikácia. • Chovanie trénera. • Skupiny: funkcie, vývoj, súdržnosť, normy, klíma, sympatie-antipatie, role, efektivita.

Systémové chápanie ŠT • Systém ŠT – účelné, zdôvodnené usporiadanie obsahu, prostriedkov a metód tréningu, ktorého cieľom je rast športovej výkonnosti. • Vlastný systém tréningu zahŕňa: • Charakteristika ŠŠV • Charakteristika jdnotlivých zložiek • Prostriedky a metódy tréningu • Charakteristika zaťaženia • Zásady stavby tréningu • Riadenie tréningu

• • • Z pohľadu praktickej realizácie je ŠT pedagogický proces: Cieľ Štruktúra ŠV Úlohy tréningu Obsah Prostriedky Metódy Trénovanosť Športová forma Výkon