NEPTN Igor Mikluk 1 D Igor Mikluk 1

NEPTÚN Igor Mikluššák 1. D Igor Mikluššák, 1. D 2004/2005

Neptún Planéta Neptún bola objavená 23. septembra 1846 astronómom Johannom Gottfriedom Gallom a študentom astronómie Louisom d'Arrestom s pomocou matematickej predpovede, ktorú vypracoval Urbain Jean Joseph Le Verrier. Neptún je typickým predstaviteľom planéty nazývanej plynný obor, jeho priemer je 49 500 km. Obežná doba okolo Slnka je 165 rokov. Perióda rotácie je 16 hodín a 7 minút. Na rozdiel od Zeme sa môže pochváliť 8 mesiacmi, z ktorých šesť bolo objavených sondou Voyager 2. Deň na Neptúne trvá 16 hodín a 6, 7 minút. Centrálna časť vnútra planéty, približne dve tretiny polomeru, je zložená postupne od stredu z kamenného jadra, ľadu, tekutého čpavku a metánu. Vonkajšia časť, zhruba tretina, je zmesou horúcich plynov vodíka, hélia, vody a metánu. Metán dáva Neptúnu charakteristickú modrú farbu. Na Neptúne sa dá pozorovať niekoľko veľkých, tmavých škvŕn, pripomínajúcich búrky na Jupiteri. Najväčšia škvrna, známa ako Veľká tmavá škvrna, o veľkosti priemeru asi ako naša Zem, je podobná Veľkej červenej škvrne na Jupiteri. Voyager 2 odhalil malé nepravidelnosti medzi východne sa pohybujúcimi mračnami, ktoré obehnú Neptún každých 16 hodín. Tieto mračná sú pri svojom obehu doplňované mračnami z nižších vrstiev. Igor Mikluššák, 1. D

Neptún Dlhé svetlé mraky (podobným na Zemi hovoríme cirry) je možné spozorovať i vysoko v atmosfére Neptúna. V nízkych severných zemepisných pásmach získal Voyager 2 obrázky mrakov, od ktorých sa dá pozorovať tieň na mrakoch pod nimi. Neptún je miestom, kde vejú najsilnejšie vetry v našej slnečnej sústave. V blízkosti Veľkej tmavej škvrny dosahuje rýchlosť vetra 2000 km/h. Väčšina vetrov veje západným smerom, teda proti rotácii planéty. Neptún má 4 slabo viditeľné prstence. Prstence sú tvorené z prachových častíc a malých teliesok, ktoré často dopadajú na povrch Neptúnových mesiacov. Z pozemských ďalekohľadov sú prstence pozorovateľné iba ako oblúky. Pomocou prístrojov sondy Voyager 2, ktoré nám umožnili vidieť viac, sa niektoré miesta v prstencoch javili ako svetlé škvrny alebo chumáče. Pravá príčina týchto svetlých chumáčov zatiaľ nie je presvedčivo vysvetlená. Os magnetického poľa Neptúnu je podobne ako u Uránu sklonená, má sklon 47 stupňov k osi rotácie. Porovnaním magnetických polí Neptúna a Uránu došli vedci k záveru, že toto extrémne odklonenie magnetického poľa je charakteristické pre planéty s pohyblivým jadrom. Igor Mikluššák, 1. D

Atmosféra Neptúnu je známa výraznými zmenami vo svojej atmosfére. Dajú sa tu nájsť masívne búrky i divoké vetry dosahujúce rýchlosť 2000 km/h. Zmienka o ročných obdobiach na tejto vzdialenej a studenej planéte môže niekomu pripadať neuveriteľne. Napriek tomu údaje získané Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom, ktorý zaznamenal na južnej pologuli tejto planéty výrazný nárast odrazeného svetla, pokladajú astronómovia za presvedčivý dôkaz existencie meniacich sa ročných období. Sledovaniu atmosféry Neptúnu sa po viac ako šesť rokov venovali skupiny vedcov z University of Wisconsin-Madison a z NASA's Jet Propulsion Laboratory (JPL). Vyhodnotené boli snímky z pozorovaní v rokoch 1996, 1998 a 2002. Podľa slov Lawrence A. Stromovského, vedúceho projektu výskumu atmosféry Neptúnu, "na Neptúne prebiehajú zmeny spôsobené slnečným svetlom, podobné ročným obdobiam na Zemi". Igor Mikluššák, 1. D

Charakteristika Absolútna hodnota Relatívna hodnota Zem = 1 Objaviteľ Johann Gottfried Galle Dátum objavenia 23. september 1846 Hmotnosť 1, 024. 1026 kg Priemerná hustota 2, 05 kg/m 3 Obvod rovníka 155 609 km 3, 8799 Polomer 24 746 km 3, 88 Priemerná vzdialenosť od Slnka 4 504 300 000 km 30, 0611 Igor Mikluššák, 1. D 1, 713 5. 101

Charakteristika Absolútna hodnota Doba otočenia okolo osi (Neptúnov deň) 16, 11 hodín Doba obehu – siderická (Neptúnov rok) 164, 79 rokov Stredná obežná rýchlosť 5, 45 km/s Excentricita dráhy 0, 009 7 Sklon rotačnej osi 28, 31° Naklonenie orbitálnej dráhy 1, 774° Povrchová gravitácia na rovníku 11 m/s 2 Igor Mikluššák, 1. D Relatívna hodnota Zem = 1

Charakteristika Absolútna hodnota Úniková rýchlosť (na rovníku) 23, 50 km/s Albedo 0, 41 Atmosférický tlak 1 -3 bary Priemerná teplota mračien -193 až -153 °C Magnitúda 7, 84 Zloženie atmosféry Vodík 85%, Hélium 13%, Metán 2% Igor Mikluššák, 1. D Relatívna hodnota Zem = 1

Súhrn o Neptúnových mesiacoch # Rádius (km) Hmotnosť (kg) Vzdialenosť (km) Objavil Rok objavenia Naiada III 29 ? 48, 000 Voyager 2 1989 Thalassa IV 40 ? 50, 000 Voyager 2 1989 Despina V 74 ? 52, 500 Voyager 2 1989 Galatea VI 79 ? 62, 000 Voyager 2 1989 Larissa VII 104 x 89 ? 73, 600 S. Synnott 1989 Proteus VIII 200 ? 117, 600 S. Synnott 1989 Tritón I 1, 350 2. 14 e+22 354, 800 W. Lassell 1846 Nereida II 170 ? 5, 513 400 G. Kuiper 1949 Igor Mikluššák, 1. D

Štatistika Neptúnových prstencov Názov Vzdialenosť* Šírka 1989 N 3 R 41, 900 km 15 km 1989 N 2 R 53, 200 km 15 km 1989 N 4 R 53, 200 km 5, 800 km 1989 N 1 R 62, 930 km < 50 km * Vzdialenosť je meraná od centra planéty po začiatok prstenca Igor Mikluššák, 1. D

Naiada, posledný objavený satelit. V priemere má 54 km a Neptún obehne za 7 hodín a 6 minút vo vzdialenosti 23 200 km. Jej tvar je nepravidelný a nenesie stopy po geologickej činnosti. Obieha planétu v rovnakom smere ako Neptún. Obrázok ukazuje, že Naiada je dosť pretiahnutá. Igor Mikluššák, 1. D

Naiada Objavený sondou Voyager 2 Rok objavenia 1989 Hmotnosť (kg) ? Rovníkový obvod (km) 29 Rovníkový obvod (Zem = 1) 4, 5469 e-03 Priemerná hustota (g/cm 3) ? Priemerná vzdialenosť od Neptúnu (km) 48, 000 Igor Mikluššák, 1. D

Naiada Doba rotácie (dni) ? Doba orbitu (dni) 0, 294396 Priemerná orbitálna rýchlosť (km/s) 11, 86 Orbitálna excentricita 0, 0003 Naklonenie orbitu (uhlové stupne) 4, 74 Viditeľné geometrické albedo 0, 06 Magnitúda (Vo) 24, 7 Igor Mikluššák, 1. D

Thalassa, ďalší mesiac Neptúnu. Má priemer 80 km. Doba obehu okolo Neptúnu je 7 hodín a 30 minút. Obieha vo výške 25 200 km. Povrch má nepravidelný a nevykazuje žiadne stopy po geologickej aktivite. Okolo Neptúnu obieha v smere jeho rotácie. Igor Mikluššák, 1. D

Thalassa Objavený sondou Voyager 2 Rok objavenia 1989 Hmotnosť (kg) ? Rovníkový obvod (km) 40 Rovníkový obvod (Zem = 1) 0, 062716 Priemerná hustota (g/cm 3) ? Priemerná vzdialenosť od Neptúnu (km) 50, 000 Igor Mikluššák, 1. D

Thalassa Doba rotácie (dni) ? Doba orbitu (dni) 0, 311485 Priemerná orbitálna rýchlosť (km/s) 11, 86 Orbitálna excentricita 0, 0002 Naklonenie orbitu (uhlové stupne) 0, 21 Viditeľné geometrické albedo 0, 06 Magnitúda (Vo) 23, 8 Igor Mikluššák, 1. D

Despina je vzdialená len 27 700 km od plynného Neptúnu. Obehne ju každých 8 hodín. Jej priemer je 150 km. Vyzerá veľmi pravidelne a nejaví známky geologických zmien. Despina obieha Neptún v rovnakom smere ako sa Neptún otáča a zostáva nad rovníkom planéty. Igor Mikluššák, 1. D

Despina Objavený sondou Voyager 2 Rok objavenia 1989 Hmotnosť (kg) ? Rovníkový obvod (km) 74 Rovníkový obvod (Zem = 1) 0, 011602 Priemerná hustota (g/cm 3) ? Priemerná vzdialenosť od Neptúnu (km) 52, 500 Igor Mikluššák, 1. D

Despina Doba rotácie (dni) ? Doba orbitu (dni) 0, 334655 Priemerná orbitálna rýchlosť (km/s) 11, 41 Orbitálna excentricita 0, 0001 Naklonenie orbitu (uhlové stupne) 0, 07 Viditeľné geometrické albedo 0, 06 Magnitúda (Vo) 22, 6 Igor Mikluššák, 1. D

Galatea sa nachádza 37 200 km od Neptúnu. Jej polomer je 180 km a svoju cestu okolo orbitu Neptúnu urazí za 10 hodín a 18 minút. Má nepravidelné tvarovanie a nenesie stopy po geologických aktivitách. Galatea obieha planétu v rovnakom smere a zostáva nad rovníkom. Igor Mikluššák, 1. D

Galatea Objavený sondou Voyager 2 Rok objavenia 1989 Hmotnosť (kg) ? Rovníkový priemer (km) 79 Rovníkový priemer (Zem = 1) 0, 012386 Priemerná hustota (g/cm 3) ? Priemerná vzdialenosť od Neptúnu (km) 62, 000 Igor Mikluššák, 1. D

Galatea Doba rotácie (dni) ? Doba orbitu (dni) 0, 428745 Priemerná orbitálna rýchlosť (km/s) 10, 52 Orbitálna excentricita 0, 0001 Orbitálna odchýlka (uhlové stupne) 0, 05 Viditeľné geometrické albedo 0, 06 Magnitúda (Vo) 22, 3 Igor Mikluššák, 1. D

Larissa je vzdialená od Neptúnu 48 800 km a obehne planétu za 13 hodín a 18 minút. Jej priemer je 190 km. Jej tvar je nepravidelný a nenesie znaky geologickej aktivity. Larissa obieha planétu v rovnakom smere a zostáva nad rovníkovým pásmom. Igor Mikluššák, 1. D

Larissa Objaviteľ Stephen Synnott Rok objavenia 1989 Hmotnosť (kg) ? Rovníkový obvod (km) 104 x 89 Rovníkový obvod (Zem = 1) 0, 016306 Priemerná hustota (g/cm 3) ? Priemerná vzdialenosť od Neptúnu (km) 73, 600 Igor Mikluššák, 1. D

Larissa Doba rotácie (dni) ? Doba orbitu (dni) 0, 554654 Priemerná orbitálna rýchlosť (km/s) 9, 65 Orbitálna excentricita 0, 0014 Naklonenie orbitu (uhlové stupne) 0, 20 Viditeľné geometrické albedo 0, 06 Magnitúda (Vo) 22, 0 Igor Mikluššák, 1. D

Larissa Tento obrázok Larissy bol získaný sondou Voyager 2, 24. augusta 1989. Igor Mikluššák, 1. D

Larissa Tento obrázok je vytieňovaná mapa reliéfov na Larisse, malom vlastnom satelite Neptúnu. Avšak, ako to u máp býva, nemusí to, čo je zobrazené, presne zodpovedať tomu, čo je v skutočnosti. Je to taktiež dané obmedzeným množstvom dát, ktoré sa zatiaľ podarilo získať. Mieridlo je uprostred snímku najväčšie a smerom k okrajom sa zmenšuje. Igor Mikluššák, 1. D

Proteus nebol objavený zo Zeme, taktiež vďaka tomu, že je blízko Neptúnu a svetlo, ktoré odráža sa stráca. Je to jeden z najtmavších objektov, ktoré boli v našej slnečnej sústave objavené. Rovnako Saturnov mesiac Phoebe odráža taktiež iba 6% slnečného svetla. Je väčší než Nereida a jeho priemer je 400 km. Proteus obieha Neptún vo vzdialenosti 92 800 km a jeden obeh mu trvá 26 hodín a 54 minút. Vedci sa domnievajú, že veľkosť Protea je na hranici, kedy sa mesiac vďaka svojej gravitácii dostáva do guľovitého tvaru. Jeho povrch je nepravidelný a nenesie stopy po geologickej aktivite. Mesiac rotuje na rovnakú stranu ako Neptún a jeho obežná dráha sa nachádza v rovine rovníka. Igor Mikluššák, 1. D

Proteus Objaviteľ Stephen Synnott Rok objavenia 1989 Hmotnosť (kg) ? Rovníkový obvod (km) 200 Rovníkový obvod (Zem = 1) 0, 031358 Priemerná hustota (g/cm 3) ? Priemerná vzdialenosť od Neptúnu (km) 117, 600 Igor Mikluššák, 1. D

Proteus Doba rotácie (dni) ? Doba orbitu (dni) 1, 122315 Priemerná orbitálna rýchlosť (km/s) 7, 63 Orbitálna excentricita 0, 0004 Naklonenie orbitu (uhlové stupne) 0, 04 Viditeľné geometrické albedo 0, 06 Magnitúda (Vo) 20, 3 Igor Mikluššák, 1. D

Proteus Tento snímok Protea bol získaný pomocou sondy Voyager 2, 25. augusta 1989. Igor Mikluššák, 1. D

Proteus Topografická mapa Protea. Ako každá mapa, i táto vykazuje isté odchýlky od skutočnosti. Igor Mikluššák, 1. D

Proteus Vytieňovaná mapa Protea. Igor Mikluššák, 1. D

Proteus Cylindrická mapa Protea. Igor Mikluššák, 1. D

Tritón, jeho priemer 2 700 km ho pasuje na najväčší mesiac Neptúnu. Bol objavený v roku 1846 britským astronómom Williamom Lassellom, nie dlho po objavení Neptúnu. Tritón je najchladnejším objektom v našej slnečnej sústave. Jeho povrchová teplota je -235 °C (-391 °F). Má extrémne tenkú atmosféru. Mraky zo zmrznutých kryštálikov dusíka môžu dosahovať výšok iba niekoľko km. Atmosférický tlak na povrchu Tritónu je okolo 14 mikrobarov, čo je 1/70 000 atmosférického tlaku na Zemi. Tritón je jediným veľkým satelitom v našej slnečnej sústave, ktorý nerotuje na rovnakú stranu ako jeho materská planéta. Jeho hustota je približne 2, 066 g/cm 3 (hustota vody je 1 g/cm 3), čo značí, že je zložený prevažne z pevnej horniny. To je jeho ďalšia zvláštnosť, ktorou sa líši od prevažne ľadových mesiacov Uránu a Neptúnu. Veľká hustota a odlišná rotácia mesiaca vedú vedcov k predpokladu, že Tritón bol pravdepodobne chytený do gravitačného poľa Neptúnu, keď cestoval voľným priestorom. Povrch Tritónu je zjazvený početnými brázdami. Na jeho povrchu sú gejzíre, ktoré chrlia dusíkatý plyn a tmavé čiastočky prachu do niekoľkokilometrovej atmosféry. Igor Mikluššák, 1. D

Tritón Objaviteľ William Lassell Rok objavenia 1846 Hmotnosť (kg) 2, 14 e+22 Mass (Zem = 1) 0, 0035810 Rovníkový obvod (km) 1, 350 Rovníkový obvod (Zem = 1) 2, 1167 e-01 Priemerná hustota (g/cm 3) 2, 07 Priemerná vzdialenosť od Neptúnu (km) 354, 800 Doba rotácie (dni) -5, 87685 Igor Mikluššák, 1. D

Tritón Doba orbitu (dni) -5, 87685 Priemerná orbitálna rýchlosť (km/s) -4, 39 Orbitálna excentricita 0, 0000 Naklonenie orbitu (uhlové stupne) 157, 35 Úniková rýchlosť (km/s) 1, 45 Viditeľné geometrické albedo 0, 7 Magnitúda (Vo) 13, 47 Priemerná povrchová teplota -235 °C Igor Mikluššák, 1. D

Nereida bola objavená v roku 1949 astronómom Gerardom Kuiperom. Nereida meria v priemere 340 km a od Neptúnu je tak ďaleko, že k jeho obehu potrebuje 360 dní. Najlepší obrázok Nereidy bol získaný sondou Voyager 2 zo vzdialenosti 4, 7 miliónov km. Obrázok ukazuje, že povrch tohto mesiaca odráža 14% slnečného svetla, čo je viac než u pozemského mesiaca a 2 x viac než u Protea. Nereidina obežná dráha je tvaru veľmi pretiahnutej elipsy. Vzdialenosť Nereidy od Neptúnu sa tak pohybuje od 1 353 600 km do 9 623 700 km. Mnoho vedcov sa domnieva, že sa pôvodne pohyboval po skoro kruhovej dráhe a na svoju terajšiu eliptickú sa dostal v dobe, kedy Neptún "chytal" Tritón. Igor Mikluššák, 1. D

Nereida Objaviteľ Gerard Kuiper Rok objavenia 1949 Hmotnosť (kg) ? Rovníkový obvod (km) 170 Rovníkový obvod (Zem = 1) 0, 026654 Priemerná hustota (g/cm 3) ? Priemerná vzdialenosť od Neptúnu (km) 5, 513, 400 Igor Mikluššák, 1. D

Nereida Doba rotácie (dni) ? Doba orbitu (dni) 360, 1362 Priemerná orbitálna rýchlosť (km/s) 1, 12 Orbitálna excentricita 0, 7512 Naklonenie orbitu (uhlové stupne) 27, 6 Viditeľné geometrické albedo 0, 14 Magnitúda (Vo) 18, 7 Igor Mikluššák, 1. D

Mapka slnečnej sústavy Igor Mikluššák, 1. D

Fotogaléria Fotografia Neptúnu v nepravých farbách Igor Mikluššák, 1. D

Fotogaléria Modrá planéta Neptún Igor Mikluššák, 1. D

Fotogaléria Neptúnov mesiac Tritón Igor Mikluššák, 1. D

Fotogaléria Fotografia Neptúnu zo sondy Voyager 2 z 20. augusta 1989 © Calvin J. Hamilton Igor Mikluššák, 1. D

Fotogaléria Štruktúra oblakov Neptúnu v skutočných farbách Igor Mikluššák, 1. D

Fotogaléria Veľká tmavá škvrna na Neptúne Igor Mikluššák, 1. D

Fotogaléria Nádherný pohľad na Neptún z Voyagera 2 Igor Mikluššák, 1. D

Fotogaléria Malá tmavá škvrna na Neptúne Igor Mikluššák, 1. D

Fotogaléria Pohľad na Neptún a jeho mesiac Tritón Igor Mikluššák, 1. D

Fotogaléria Neptúnov mesiac Proteus zo vzdialenosti 146 000 km z 25. augusta 1989 (Voyager 2) Igor Mikluššák, 1. D

Fotogaléria Neptúnov mesiac Tritón Igor Mikluššák, 1. D

Fotogaléria Ďalší zo záberov mesiaca Tritón Igor Mikluššák, 1. D

Fotogaléria Južný pól Tritónu z Voyagera 2 z 25. augusta 1989 Vidno južnú polárnu čiapočku pozostávajúcu väčšinou z dusíka Igor Mikluššák, 1. D

Fotogaléria Ľadové pole na Tritóne vytvorené pravdepodobne výtryskmi amoniaku a plynov Igor Mikluššák, 1. D

Fotogaléria Tmavé škvrny na povrchu Tritóna Igor Mikluššák, 1. D

Fotogaléria Fotomontáž Neptúnu s Tritónom Igor Mikluššák, 1. D

Použité zdroje: http: //planety. astro. cz http: //www. vesmir. sk Igor Mikluššák, 1. D