SPOJKY ASTICE CITOSLOVCIA KONJUNKCIE PARTIKULY INTERJEKCE SPOJKY NEOHYBN

SPOJKY, ČASTICE, CITOSLOVCIA (KONJUNKCIE, PARTIKULY, INTERJEKCE)

SPOJKY NEOHYBNÉ, NEPLNOVÝZNAMOVÉ, NEMAJÚ VETNOČLENSKÚ PLATNOSŤ SPÁJAJÚ SLOVÁ ALEBO VETY MÔŽU STÁŤ NA ZAČIATKU ALEBO VO VNÚTRI VETY

DELENIE PRIRAĎOVACIE SPOJKY � Spájajú rovnocenné vety do PRIRAĎOVACÍCH SÚVETÍ � zlučovacie – a, i, aj, ani, tiež. . . � vylučovacie – alebo, buď. . . � odporovacie – ale, no, lež, avšak, síce, a to. . � stupňovacie – ba, ba dokonca. . .

PODRAĎOVACIE SPOJKY � Spájajú nerovnocenné vety do PODRAĎOVACÍCH SÚVETÍ � Patria sem spojky: že, aby, žeby, ak, keď, pretože. . . Vety sa delia na HV (hlavná veta -pýtame sa ňou) a VV(vedľajšia veta-ňou odpovedáme) Pr. Neprišla, lebo ochorela. Prečo neprišla? (HV). . . lebo ochorela. (VV)

ĎALŠIE DELENIE SPOJOK Jednoslovné - a , ale, že. . Viacslovné – a preto, a teda, aj keď Spájacie výrazy - ktorý, aký, kto, ako, kde (vzťažné zámená)

PRAVOPIS SPOJOK Priraďovacie spojky � Pred spojkami a, i, aj, ani, či, alebo čiarku nepíšeme. Čakal som na vlak a čítal som noviny. Jožko stál ani slova nepovedal. � Ak sa tieto spojky vo vete opakujú, pred každou ďalšou spojkou čiarku napísať musíme. Cesto nebolo ani sladké, ani slané, ani krehké. � Pred ostatnými priraďovacími spojkami čiarku píšeme vždy. Celá očervenela, ba začala kričať.

Podraďovacie spojky Pred podraďovacími spojkami píšeme čiarku vždy, ak nasledujú po inej vete. Videla som, že je to zbytočné.

POZOR! žeby, akoby Ak sa dá spojka žeby nahradiť spojkou aby, píše sa spolu. že by, ako by Ak sa nedá výraz že by nahradiť spojkou aby, píše sa osobitne. Pr. Odkáž, žeby prišiel. Pr. Neviem o tom, že by sa mal vrátiť. Ak sa dá spojka akoby nahradiť výrazom ako keby, píše sa spolu. Ak sa nedá výraz ako by nahradiť spojkou ako keby, píše sa osobitne. Pr. Vyzerá, akoby sa bál. Pr. Ako by si to ty zaspievala?

ČASTICE NEOHYBNÉ, NEPLNOVÝZNAMOVÉ, NEMAJÚ VETNOČLENSKÚ PLATNOSŤ VYJADRUJEME NIMI SVOJ OSOBNÝ POSTOJ K TOMU, O ČOM HOVORÍME. MÔŽU STÁŤ NA ZAČIATKU ALEBO VO VNÚTRI VETY

DELENIE � UVÁDZACIE a, i, ale, len, no, nuž, potom, prosím, síce, ono, ostatne, tak, však, aby, bodaj by, čiže, čoby, kdeže, kiež, nech, nože, vari, všakhej, veď, ešteže, pravda VYTYČOVACIE áno, nie, aspoň, napríklad, božechráň, bohužiaľ, predsa, teda, ešte, napokon, slovom, skrátka, totiž, vlastne, vraj, sotva, vôbec, asi, azda, bezpečne, div, hádam, určite, prirodzene, jasne, dokonca, hlavne, jedine, len, najmä, zvlášť, práve, predovšetkým, iba, aj, ani

PRAVOPIS Častice oddeľujeme čiarkou. Pr. Pravda, nie každý rozumel učivu. Bohužiaľ, teraz sa rozlúčime. Listiny sú, prirodzene, písané v rôznych jazykoch.

POZOR! častice Ale leje! Aby si na to nezabudol! No dobre, prídem. spojky Mračí sa, ale pršať nebude. Pripomenul mu, aby nezabudol. Nahneval sa, no potom sa udobril. príslovka Prídeš k nám, dobre? Cítil si sa u nás dobre?

CITOSLOVCIA NEOHYBNÉ, NEPLNOVÝZNAMOVÉ VYJADRUJÚ CITY, VÔĽU ALEBO NAPODOBŇUJÚ ROZMANITÉ ZVUKY.

DELENIE VLASTNÉ- ach, och, jaj, hľa, ľaľa, hej ZVUKOMALEBNÉ (onomatopoje)tik-tak, krááá, kikirikí. . . PRVOTNÉ- ach, jaj, fuj. . . ODVODENÉ- zo slovies- hľa, ľaľa, čľup, myk, poďho z podstatných mien- beda, bože, prepánajána. . . PATRIA TU AJ POZDRAVY: ahoj, čau, dovidenia

PRAVOPIS Citoslovcia oddeľujeme od ostatnej vety čiarkou alebo výkričníkom. Príklady: Aha, už ide. Bŕ, ale je studená. Hej! Počuješ ma? Ho-ho! Stoj konečne!

a teraz ideme opakovať. . .