Citoslovcia opakovanie Citoslovcia s neohybn slov ktormi vyjadrujeme

Citoslovcia opakovanie

• Citoslovcia sú neohybné slová, ktorými vyjadrujeme svoje pocity a výzvy, alebo nimi napodobňujeme prírodné zvuky. Citoslovcia vyjadrujú: 1. city: ach, jaj, au, ó, fuj, haha 2. vôľu: hej, aha, haló, pst, hijó, ahoj, pá, vitaj 3. napodobňujú zvuky: klop, hav-hav, kikirikí, bum, čľup

Jedným citoslovcom možno vyjadriť viac pocitov. • Ach, to je nuda. • Ach, aký nádherný výhľad! • Ach, už ma to nebaví. • Ach, to bolí. • Ach, len aby sa jej niečo nestalo. • Ach, dnes ti to pristane. . . . . . . . . . . . . . . . . . Ku každej vete doplň pocit, ktorý vyjadruje príslušné citoslovce vo vete.

• Do viet dopíš vhodné citoslovcia a doplň chýbajúce čiarky. Zvládneš to tak, aby v každej vete bolo iné citoslovce? • Martin zrazu. . . . . do vody. . . vy ste ešte tu? Chlapec naraz. . . . do jamy. . . . ani by som nepovedala. Ozvalo sa hlasné. . . Včela. . . a už jej nebolo. . . . , sa sypú kamene. . . smiali sa deti. Lastovička. . . cez okno. Jej. . . bolo počuť všade. . . aká je vonku treskúca zima!. . . . . to vám boli časy!. . . . . tresli dvere. . . . som ja ale hlupák. . . . . prichádza náš šampión!

Slovesá vo vete nahraď citoslovcami • Hodiny tikali na stene. . . . . . . . • Drobné kamene sa hrnú dolu bralom. . . . . . . • Prázdnym námestím sa ozývalo vŕkanie holubov. . . . . . • Skočil do vody a dopadol na brucho. . . . . . . • Prudko zabuchla za sebou dvere. . . . . . . . • V ostrej zákrute auto narazilo do stromu. . . . . . • Dieťa čmáralo v zošite. . . . . . . . .

vyjadri pocity citoslovcami pocit Radosť Smútok Bolesť Nuda Prekvapenie únavu hnev citoslovce

Podčiarkni v texte citoslovcia • Bŕŕ, to je ale počasie. Od rána prší. Kvap-kvap, padajú veľké kvapky dažďa. Na chodníkoch sa robia mláčky. Malé nôžky nezbedníkov čľap do vody. Fijú, fijú, k dažďu sa pridal aj vietor. Ach, ľaľa, ako silno fúka! Jaj, kedy to prestane, kedy už bude pekne!

Napíš aké zvuky vydávajú tieto predmety

PRÍSLOVKY • neohybný plnovýznamový slovný druh. • vyjadrujú okolnosť alebo vlastnosť deja, poznáme príslovky: • miesta (kde? ) – vedľa, vonku, dnu, vpravo, • času (kedy? ) – večer, hneď, zajtra, • spôsobu (ako? ) – krásne, telefonicky, husto, pomaly, • príčiny (prečo? ) – náročky, úmyselne, omylom. • príslovky odvodené z akostných prídavných mien stupňujeme: 1. vysoko, príjemne 2. vyššie, príjemnejšie 3. najvyššie, najpríjemnejšie.

Do textu správne doplňte tieto príslovky: von, nahor, pomaly, zrána, nízko, hore, večer, vysoko: A urči ich druh. • Oblaky sa _______ rozplývajú. ______ padá veľká rosa. Niekedy sa _______ pri zemi stelie hmla. Dym z komínov stúpa ________. Mravce vynášajú ________ kukly. Škovránok lieta _______. Žaby _______ koncertujú. Pavúky snujú siete ________ na stromoch a na plotoch.

Priama reč • je to doslovné znenie reči postáv. • označujeme ju úvodzovkami: „Kde je Karin? “ • rozprávač ju uvádzacou vetou. • uvádzacia veta môže stáť: • pred priamou rečou: Mamička povedala: „Bolo niekde na chodbe. “ • za priamou rečou: „Kde je mačiatko? “ spytuje sa Klárika. • uprostred priamej reči: „Bolo na chodbe, “ hovorí mama, „ale už zmizlo. “