ASTICE Odborne PARTIKULY Vyjadruj osobit postoj hovoriaceho k

ČASTICE

Odborne PARTIKULY Vyjadrujú osobitý postoj hovoriaceho k obsahu výpovede, dodávajú slovu alebo vete rôzne významové odtienky. Neohybné Neplnovýznamové

Rozdelenie častíc Uvádzacie – stoja na začiatku vety, hovoriaci nimi vyjadruje svoj postoj k celej výpovedi Napr. a, nuž, vari, či, teda, no, ale, tak, však, kiež, bodaj, Príklady: Ale nezabudni. No dobre, pôjdem s vami. Vari si sa nepozeral? Vytyčovacie – hovoriaci nimi objasňuje, vyzdvihuje (vytyčuje), hodnotí, zdôrazňuje výraz či časť vety Napr. asi, iba, ešte, sotva, samozrejme, áno, nie, vôbec, žiaľbohu Príklady: Porozmýšľam, ale asi nepôjdem. Dočítam ešte túto stranu. A on, samozrejme, neprišiel.

Častica/Spojka Častica dodáva iba významový odtienok, nie je vo vete ďalším vetným členom, nespája slová alebo vety Napr. : Zober si hoci všetky tri. Len aby prišiel. Spojka spája dve slová alebo vety Napr. : Odišiel, hoci mohol ostať. Povedz mu, aby prišiel.

Častica/Príslovka Jedno slovo môže byť príslovkou aj časticou. Častica, na rozdiel od príslovky, nerozvíja prísudok alebo prívlastok vo vete. Dobre ako častica: �Dobre, pôjdeme. (Áno, pôjdeme. ) Dobre ako príslovka spôsobu: �Pôjdeme dobre, neboj sa. (Ako pôjdeme? Dobre. )

Písanie čiarky Vo vete vydeľujeme čiarkou častice, ktoré výpoveď hodnotia alebo vysvetľujú Hodnotiace: bezpečne, bohužiaľ, pochopiteľne, namojveru, pravda, samozrejme, skutočne, vlastne atď. , Vysvetľovacie: napríklad, údajne, povedzme, proste, reku, veru, slovom atď. , �Príklady: Slovom, pôjdeme. Samozrejme, chcel všetko. Nie som, žiaľbohu, herečkou. Ak sa na začiatku vety stretnú dve častice, citoslovce a častica, oddeľujeme ich od vety jedinou čiarkou, napr. : Ej veru tak, nebude dnes počasie na výlet.

POZOR! Čiarkou sa vydeľuje častica, ktorá má platnosť pre celú vetu Napr. : Veru, už bol unavený. Mal už, zrejme, všetkého dosť. Ak sa častica vzťahuje len na jeden vetný člen, čiarkou sa nevydeľuje Napr. : Bol zrejme nahnevaný. Utrácal peniaze veru často. Kúpil asi tri. Či si vari zabudol?

Písanie osobitne a dovedna Väčšinu častíc píšeme dovedna: akože, akiste, bezpochyby, čožeby, beztak, beztoho, kiežby, ktovie, môžbyť, napríklad, takisto, takrečeno atď. , Častice, v ktorých opakujeme dvakrát to isté slovo, píšeme zo spojovníkom : len-len, taktak, už-už a pod. Niektoré viacslovné (2 -slovné, 3 -slovné) častice píšeme osobitne: akože by , bodaj by, už len tak, čo i len, ba čo aj, nie a nie, len a len, priam tak atď.

Písanie zmeravených tvarov Správne: namojpravdu, namojveru, chvalabohu, žiaľbohu, bžechráň, bohdá Vonkoncom, napríklad Nesprávne: Namojpravdu (pred zmeravením: chvála bohu, chválabohu, žiaľ bohu, bože chráň, boh dá (ALE: chvála Bohu na nebi; Bože, chráň nás od zlého. ) na moju pravdu) Von koncom, na príklad

Správnosť použitia častice SPRÁVNE: Uvádzacia častica patrí na začiatok vety. �Veď som ti to povedal. NESPRÁVNE: �Povedal som ti to veď. Používame spisovné častice �Môžete ísť, pravdaže, ale bez nás. �Môžete ísť, ovšem, ale bez nás.

Ďakujem za pozornosť Zdroje: Prehľad gramatiky a pravopisu slovenského jazyka