Rok velra Prehliadky viel a velrsky rok Ihne

Rok včelára

Prehliadky včiel a včelársky rok Ihneď, keď je prvé pekné počasie s teplotou nad 14°C so žiadnym, alebo slabým vetrom a včely lietajú, urobíme prvú krátku prehliadku. V úli to len tak bzuní, včely sú zamestnané upratovaním a znášaním peľu a nektáru. Pri prvej prehliadke kontrolujeme prítomnosť matky, veľkosť rodiny, stav zásob, poprípade odoberiem nádstavok, ak treba dodám zásoby a začínam s obnovou diela. Kontrola prítomnosti matky, stavu zásob a odobranie zbytočného nádstavku urobíme automaticky ihneď po otvorení úľa. Na základe hmotnosti nádstavku zistíme stav zásob a keď vidíme plod, vieme, že matka je tam a nestrácame čas jej hľadaním. Už posledný marcový týždeň, alebo prvý aprílový začíname s výmenou plástov. Najmä v spodnom nádstavku nájdeme plásty, ktoré nie sú včelami obsadené. Na týchto môže byť pleseň, alebo sú tmavé, čím sú potencionálny nositelia infekcie. Tieto ihneď odstránime. Zaplesnené dielo. Keď včely nezimujú nad otvoreným zasieťovaným dnom, tak sa často naskytne pri prvej prehliadke takýto pohľad.

január • Včely v januári potrebujú pokoj a to v pravom zmysle slova. Včelstvá ešte stále sedia pokojne v tesnom chumáči, len jednotlivé včely počas slnečných dní opustia úľ, aby si vyprázdnili výkalový vačok. Veľkosť chumáča závisí od vonkajšej teploty - čím je chladnejše, tým je menší (včely sedia tesnejšie). Pravdepodobne je to ich opatrenie na úsporu energie. Pokoj ich začne od druhej polovice januára pomaly prechádzať, matka kladie vajíčka a včely sa starajú o plodisko veľkosti dlane. V tomto čase je chumáč ešte tesný a také malé plodisko stačia včely ohrievať. Plodisko znamený zvýšený ohrev, na čo ale včely potrebujú energiu. Pokiaľ včelstvo neploduje, tak je spotreba zásob nízka, keď začnú ohrievať plodisko (okolo 36°C), spotreba zásob podstatne stúpne. Zbytočné vyrušovanie znamená pre včely záťaž. Ale v tomto mesiaci nie sú potrebné žiadne práce s úľom, či v úli, postačuje občasná kontrola stanovisťa.

V zime včely spotrebovali cukrové zásoby, ktoré boli uložené v bunkách plastov a zaviečkované voskom. Aby sa k zásobám dostali musia voskové viečka rozkúsať. Ako postupne zásoby konzumujú, posúva sa zimný chumáč včiel v smere od letáča k zadnej časti úľa. Malé kúsky vosku padajú na podložku na dne úľa a vytvárajú riadky. Podľa nich pozná včelár, koľko je plástov obsadených a koľko spotrebovaných zásob. Tieto drobné kúsky vosku na podložke sa volajú zimné melivo.

február • Kto sa vo februári pozrie do úľa a dá si tú robotu včely na pláste trochu poodhrnúť, tak nájde malé plodisko. Už od konca januára/začiatkom februára začína väčšina včelstiev plodovať. A pri tom včelám je jedno, či je vonku mierne, alebo mrazivé počasie. V prvom rade reagujú na priebeh dňa a až v druhom rade na teplotu. Ale toto plodovanie nepostačuje na to, aby sa rodina rozrástla. To skutočné plodovanie začína až vtedy, keď je vonku tak teplo, že včely môžu cez deň lietať a znášať peľ - základ výživy plodu. Až potom sa plodisko tak rozrastie, že počet zaplodovaných buniek presiahne počet včiel v rodine. Keď sa tento plod po 21 dňoch vyliahne, začína rodina silnieť. Ak sa v skorej jari náhle ochadí, včely plodovanie nezastavia, ale plodisko nerozširujú.

Po zimnom slnovrate by matky mali začať pomaly plodovať. Po odstránení veka a utepliviek je vidno na fólii kvapky vody, to znamená že matka začala plodovať. Mnohí včelári fóliu na zimu odstraňujú. Dobré je ju nechávať práve preto, že sa na nej vyzráža voda, ktorú včely potrebujú.

marec • Aj tá najtuhšia zima raz ustúpi jari. V marci stúpa slnko viditeľne vyššie a naberá na sile. Príroda sa zobúdza a ukážu sa prvé jarné kvietky. Napriek tomu by nemal včelár zabudnúť, že podľa kalendára zima trvá až do 21. marca. Zima významne ovplyvňuje silu včelstiev po prezimovaní. Ak boli priemerné teploty v zime pod zvyčajným priemerom, tak včely prezimujú asi o tretinu slabšie, ale zdravé rodiny túto stratu bez problémov v krátkom čase vyrovnajú. Aj včely sa začali pripravať na blížiacu sa sezónu. Bez toho, aby to včelár zbadal, začali plodovať. V teplejších oblastiach sa už vyliahla prvá generácia. Od začiatku marca matky kladú niekoľko stoviek vajíčok denne a svoj výkon postupne zvyšujú. V polovici marca sa už včely zvyčajne starajú o viac ako 10000 zaplodovaných buniek, z ktorých sa po 21 dňoch budú denne liahnúť stovky mladých včiel. Silnejšie rodiny zvyčajne začnú plodovať skôr, ako slabšie, lebo sa lepšie vyrovnajú s teplotnými výkyvmi. V marci sa rodiny explozívne rozrastajú, ale pre včelára to môže opticky vyzerať tak, že rodiny stagnujú - nesmie sa zabúdať, že sa z úľa vytrácajú zimné včely.

Prvý jarný prelet Veľmi dôležité pre včely je prvý jarný prelet, pri ktorom sa musia vyprázdniť od výkalov za celú zimu. Ten nastáva, keď teplota stúpa a je pekný slnečný deň 10 – 15 stupňov C. Pokiaľ je ešte sneh, vidíme na snehu okolo úľa malé žlté bodky od výkalov a vynesené mŕtvolky včiel, ktoré v zime v úli uhynuli.

apríl • Rozkvitnutím javora, ovocných drevín, púpavy a repky nastávajú vo včelstve "revolučné" zmeny. Lietavky hromadne lietajú a z bohatej jarnej ponuky znášajú nektár a peľ. Včely v úli neúnavne budujú dielo, mladé včely sú zamestnané skladovaním peľu a medu a matka zvyšuje kladenie. Ku koncu apríla sa plodisko rozšírilo približne na 20 tisíc buniek s plodom, čo zodpovedá 6 až 8 plným plástom. Zatiaľ čo začiatkom apríla sa každý deň vyliahne približne 500 mladých včiel, na konci apríla je to viac ako 1000 - to znamená týždenný prírastok od 4 tisíc až do 10 tisíc včiel. Zdravá rodina sa v krátkom čase rozrastie na 30 -40 tisíc včiel. Zimné včely naplnili svoje poslanie a vytrácajú sa z úľa. K začiatku repkovej znášky je vo včelstve ešte dosť zimných včiel, ale už sa vyliahli dve generácie mladých včiel. Aj keď rodina prezimovala, v apríli sa ukáže, či je životaschopná. Príčinou tejto "explózie" včelstva je, že musia využiť časovo obmedzenú znášku, nahromadiť si zásob a pripraviť sa na "rozmnožovanie delením" rojenie.

PLODOVANIE

máj • Pretože v máji začína hromandá znáška a letné včely žijú krátko, je v rodine potreba veľkého množstva včiel. Preto kladie matka denne do 2000 vajíčiek, v priebehu troch týždňov je zaplodovaných 40 tisíc buniek a denne sa vyliahne do 2000 mladých včiel. V tomto neustávajúcom rozvoji sa včely sústredia na svoju prácu: približne polovica včiel je zamestnaná v úli (upratovanie, starostlivosť o plod, stavba diela). Stavba diela intenzívne napreduje, lebo je potrebné miesto pre plod a na uskladnenie peľu a nektáru. Včely sa rýchlo upracujú a preto sa dožijú len 3 -6 týždňov. Včelár musí v tomto čase ich chuť stavať a znášať šikovne využiť vo svoj prospech a podporovať ich v tom. Preto sa sústredí na včasné pridanie medníkov, protirojové opatrenia, obnova diela, tvorba mladých rodín a chov matiek.

jún • Včely dosiahnú vo vývoji svoj vrchol. Plodisko u veľkých včelstiev dosiahne do 40 tis. zaplodovaných buniek, o ktoré sa stará okolo 50 tis. mladých včiel. Kdo chce zabrániť rojeniu, musí každých 8 dní urobiť kontrolu. Kdo v správnom čase a množstve z produkčných rodín odsal, a tieto 2 týždne po sebe nevytiahli rojové materské bunky, je už, čo sa týka rojenia, za vodou. Skôr než nastúpi letná a medovicová znáška, bolo by treba vytočiť ukončenú jarnú znášku. Ale pri tom opatrne: kdo odoberie zo včelstva všetky medové plásty, vystavuje rodinu riziku, že bude mať nedostatok zásob. V tomto čase majú rozsiahle plodisko a spotrebujú v priemere za deň 100 g krmiva na každý nádstavok. Včely môžu za krátky čas spotrebovať svoje rezervy a následok je kanibaliznus vlastného plodu. Pri výskyte období so studeným a vlhkým počasím je zvýšené riziko výskytu zvápenatenia plodu, alebo nozémovej nákazy. Do konca mesiaca by mala byť ukončené tvorba mladých rodín.

júl • Vo väčšine lokalít v druhej polovici júla pomaly končí znáška. Včely, v závislosti od miestnych podmienok (znáška, počasie) a rasy, sa pripravajú na prezimovanie. Svoj vrchol vo svojom vývoji už dosiahli a postupne zmenšujú plodovanie. Táto fáza je pre včelstvo kritická. Prv sa vravievalo, že v auguste začína včelám nový rok. Dnes vieme, že táto fáza sa začína, keď včely vytláčajú trúdov z úľa. Poklesom juvenilného hormónu látkovej výmeny včelstva bude približne 4000 lariev predprogramované na zimné včely. Tieto včely nevykonávajú v úli žiadnu prácu, ale zvýšeným príjmom peľu si ukladajú v tele bielkovinové zásoby, aby mohli nasledujúcu jar vychovať prvý plod. Zimné včely sa po vyliahnutí neodlišujú od letných včiel, ale v auguste možno pozorovať v úli väčšie včely, ktoré sa ale nezúčastňujú letov za znáškou. Počet zimných včiel je v každej rodine rozdielny, závisí od genetických vlastností a neovplyvní to podnecovacie kŕmenie, či výdatná znáška. Počet zimných včiel možno ovplyvniť len spájaním rodín. V júli treba kontrolovať populáciu klieštika včelieho. Pred letným slnovratom (ak bolo aplikované účinné zimné ošetrenie proti klieštikovi) sa v rodine nenachádza ešte rozsiahla populácia klieštika, ale potom exponencionálne stúpa. Preto treba sledovať spád klieštika na podložke a zavčasu a správne zasiahnúť, aby nebol ohrozený plod, z ktorého sa vyliahne zimná generácia včiel - tá je vlastne budúcnosť rodiny.

1. : Situácia pred koncom znáškového obdobia - dva spodné plodiskové nádstavky sú oddelené od medníkov materskou mriežkou. 2. a 3. : Na konci znáškového obdobia sa odoberú medníky a materská mriežka. Med z medníkov sa vytočí a každá produkčná rodina dostane naspäť jeden nádstavok s plástami z medníka (bez materskej mriežky). Ak niekto vyberá na vytáčanie plásty s medom aj z plodiska, tak dva krajné treba rodine ponechať, aby mala min. 4 kg zásob, lebo včely sa nasledujúce 4 týždne nebudú prikrmovať. 4. a 5. : O štyri týždne je spodný nádstavok bez plodu, lebo včely presunuli plodisko do horných nádstavkov. Spodný nádstavok, ktorý obsahuje najstaršie plásty, sa odoberie. Rodine ostane len druhý plodiskový nádstavok, ktorý obsahuje jednoročné plásty a bývalý medníkový nádstavok, ktorý obsahuje len svetlé plásty. Počas týchto 4 týždňov neprikrmujeme, aby včely horný nádstavok nezaplnili zásobami.

august • V auguste je na rade príprava na prezimovanie. Starostlivosť o včely v neskorom lete je základným kameňom nasledujúcej sezóny. Treba zabezpečiť, aby včelstvá išli do zimy dostatočne silné a zdravé. Potom prezimujú v dostatočnej sile, na jar sa rýchlo vyvinú a nanosia veľa peľu a medu (a budú sa chcieť aj rojiť). Základné pravidlo pre neskoré leto: ponechať si len silné rodiny a len do nich investovať čas a prostiredky. Rodiny, ktoré sú v tomto mesiaci slabé, sú zbytočná investícia (krmivo, práca). Radšej zazimovať menej rodín, z ktorých všetky prezimujú, ako zazimovať veľa rodín, z ktorých do jari málo v dostatočnej sile dožije. Mladé rodiny v auguste/septembri sa ešte stále rozrastajú, zatiaľ čo produčným rodinám na veľkosti ubúda. Preto sa v neskorom lete ináč pristupuje k mladým rodinám a ináč k produčným rodinám. V auguste sa často javí, že napadnutie klieštikom je nízke, ale do konca septembra populácia klieštika vyslovene exploduje. Niet sa čo čudovať, roztoče robia len to, čo sa im najviac páči: zo všetkých síl sa rozmnožovať. Keď začiatkom augusta nájdeme na podložke 5 padnutých klieštikov za deň, to znamená že v tomto období je vo včelstve približne 1000 žijúcich samičiek roztočov, ktoré sa celý august a september votierajú do buniek ku včeliemu plodu, kde sa "ako králici" rozmnožujú. Počas tých 12 dní, čo je bunka s plodom zaviečkovaná, "vyprodukuje" jedna samička roztoča v priemere 1, 4 životaschopných dcér. Klieštik parazituje približne tri krát po sebe na včeliem plode, až kým neuhynie prirodzenou smrťou. Takto jedna samička klieštika včelieho, ktorá nebola v polovici augusta usmrtená vhodným ošetrením, privedie na svet do konca septebmra okolo 14 životaschopných dcér.

september • Počas posledných teplých jesenných dní ešte letné včely usilovne zbierajú peľ, aby si mohli zimné včely vytvoriť tukové zásoby. September je posledný mesiac, v ktorom včely majú väčšie plochy plodu, ktoré sa ale postupne zmenšujú. Aj letných včiel ubúda, rodiny sa zmenšujú. Zimné včely sú ušetrené akejkoľvek roboty, všetko ešte odpracujú letné včely. Vo včelstvách sa ojedinele vyskytujú trúdi, ktorý sa ale nasledujúcich dňoch úplne vytratia. Ak sa v nejakej rodine vyskytuje dlhšie viac trúdov, treba skontrolovať, či sa rodina nepokúša o tichú výmenu matky, alebo či nie sú v nej rozkladené trúdnice. Včelstvá už majú uložené zásoby na zimu. V tomto období staré včely pokúšajú ostražitosť a silu susedných rodín, preto by mal včelár prijať opatrenia, aby nevypukla na včelnici rabovka. Inak sa zásahy do včelstiev obmedzia len na kontrolu zásob a prítomnosť matky.

Pokus o tichú výmenu matky.

október • Sezóna sa skončila a základný kameň pre nasledujúcu sezónu bol položený. O včelstvá je postarané, už nie je s nimi robota. V tomto čase sa včelstvá starajú o malé plodisko. Počas chladných nocí vytvoria na ostávajúcom plode chumáč. Počas pekných jesenných dní ešte znášajú peľ a mladé včely sa preletia, aby sa vykalili, čo je pre tie posledne vyliahnuté veľmi dôležité. Keď im to okolnosti neumožnia, napr. pretrvávajúce plodovanie, alebo náhle ochladenie, potom tieto mladé včely vyvolávajú v úli nepokoj a nedožijú do jari. Preto včelstvá, ktoré vo veľkom plodujú neskoro do jesene, majú do jari najväčší úbytok včiel. V tomto čase včelstvá ukončujú plodovanie a usadia sa v zimnom chumáči, ktorý je najprv voľnejší, pri klesajúcich teplotách zakaždým tesnejší. Včely v chumáči sa formujú tak, že sedia na sebe hlavami do vnútra uložené ako šindle na streche. Takto vzniká chumáč, z ktorého neuniká teplo a na povrchu sú pripravené žihadlá na prípadnú obranu. Pri klesajúcich teplotách je jadro chumáča tak vyhrievané, že teplota včiel na vonkajšej strane chumáča neklesne pod 10°C. Prv sa domnievalo, že včely v chumáči sa striedajú, ale už Johan Dzierzon (1811 -1906) zistil, že na povrchu chumáča sa zdržujú najstaršie včely, ktoré sa medz isebou striedajú, smerom do stredu mladé včely a matka.

november • November je prvý chmúrny zimný mesiac. Príroda značne pociťuje toto ročné obdobie, lebo slnko už nemá takú silu. Rastliny pozastavili svoj rast a veľa zvierat sa utiahlo do svojich zimných brlohov. Aké vládne teraz počasie môže byť včelám v podstate jedno. S klesajúcou teplotou sa stiahnu do tesnejšieho chumáča a navzájom sa ohrievajú. Keď sedia nad otvoreným dnom, tak priamo pociťujú počasie a odpovedajúco sa tomu prispôsobia. Väčšinou matky už nekladú a posledné zaviečkované bunky s plodom sa postupne vyprázdňujú. Nebolo by pre včely zlé, keby sa ešte vyskytol nejaký pekný deň, kedy by si mohli mladušky vonku vyprázdniť výkalový vačok. A potom príde pre včely zaslúžený zimný odpočinok. Včelár už nemá priamo so včelami čo na práci, až na občasnú vonkajšiu kontrolu, či včely nie sú niečím vyrušované. Tí šikovnejší už stopili všetky nepotrebné plásty, rámiky vyčistili, voľné nádstavky opálili, medovinu stočili a môžu sa poprípade venovať odlievaniu sviečok.

december • V decembri nás včely nepotrebujú. Sedia pokojne v úli a navzájom sa ohrievajú natlačené v zimnom chumáči. Vonkajšia teplota chumáča je okolo 10°C. Čím menej sú vyrušované, tým pokojnešie a lepšie prečkajú zimu. Až keď sa koncom decembra/začiatkom januára predlžuje deň, začnú byť aktívnejšie. V stredne chumáča vyčistia bunky, aby mohla matka začať klásť. Pri telotách okolo 6°C zvyšujú svoje čistiace aktivity, čo možno badať tak, že na letáčovom otvore sa hromadia mŕtve včely. Ešte je chladno na to, aby mŕtve včely vynášali von z úľa, preto ich nechávajú pri letáčovom otvore, ktorý, keď je veľmi zúžený, sa môže zapchať. V decembri včelár iba občas kontroluje, či včely niečo z vonku, alebo z vnútra neruší, či sieťka proti myšia dobre sedí a či sneh nezasypal letáčový otvor. Na koho ešte čaká zimné ošetrenie proti klieštikovi kyselinou štavelovou, optimálne je to stihnúť ešte do Vianoc, lebo po Novom roku už včelstvá často plodujú.

Vypracovala Anna Kidalová vedúca včelárskeho krúžku