Pedagogika a jej vedn profil n Vvin pedagogiky

Pedagogika a jej vedný profil n Vývin pedagogiky Pedagogika – definícia, predmet, funkcie n Pedagogické vedné disciplíny n Postavenie pedagogiky medzi vedami n Základné pedagogické kategórie n Výchova a jej limity n

Pôvod výrazu pedagogika Antické Grécko: n paidagógos = otrok, ktorý sa staral o syna svojho pána a odprevádzal ho do školy (pais = chlapec, agóge = vedenie niekoho) neskoršie latinské označenie paedagogus - aj učiteľ a vychovávateľ väčšina indoeurópskych jazykov n pedagogika - označenie vedy o výchove – 18. storočie

Vývin pedagogiky pred vznikom pg ako modernej vedy (do 19. stor. ) je pg súčasťou filozofie – chápaná ako umenie n do 17. stor. orientácia pedagogiky na ciele n 17. stor. – didaktické hnutie (J. A. Komenský) n deskriptívne štádium, pg pestovaná ako praktická veda (technológia procesov výchovy a vzdelávania) bez vedeckej a inštitucionálnej základne n 19. stor. – pg - veda, opierajúca sa o empíriu a spolupracujúca s inými vedami (J. F. Herbart – považovaný za zakladateľa pg ako samostatnej disciplíny) n

prelom 19. a 20. stor. – rozvoj prírodných vied tendencie zvedečťovať pedagogiku (experimentálna pedagogika, pedológia) kvantitatívne orientovaná veda n n súčasnosť – 2 základné trendy (modely): 1) orientácia na kvantitatívny výskum (sledovanie intenzity, množstva, kauzality. . . ) = scientistický, nadväzujú na scientisticko – pozitivistický model 2) orientácia na kvalitatívny výskum (klasifikácia významu, charakterizovanie prípadov, modelov) – niekedy označovaný ako humanistický

Definície pedagogiky n n n Pedagogika – veda o výchove, ktorá skúma výchovu ako jeden zo sociálnych fenoménov (Baďuríková a kol. , 2001, s. 16) Pedagogika - veda o výchove a vzdelaní (Vališová, Kasíková a kol. , 2007) Pedagogika - veda (teória a výskum), predmetom ktorej sú procesy obsahujúce intencionálne učenie (Průcha, 1997, s. 73)

Je pedagogika samostatná vedná disciplína? Argumenty, spochybňujúce jej existenciu: § rieši predovšetkým otázky praxe je skôr umením § rozmanitosť výchovných javov opiera sa o príbuzné vedné disciplíny neostáva jej čo riešiť Aké atribúty charakterizujú vedu (Průcha, 1997, s. 41): § jasne vymedzený predmet skúmania a jeho teória § výskum a jeho metodológia § infraštruktúra a podporné inštitúcie pre fungovanie vedy tieto atribúty pedagogika má

Má byť pedagogika vedou normatívnou alebo empiricky popisnou ? n - Pg ako normatívna veda (tradičná pg) predmetom záujmu nie je len popis a porozumenie výchovným javom – určuje aj, aké majú byť (určuje ideály, ciele, vzory, prostriedky. . . ) má aj regulatívnu funkciu Pg ako empiricky popisná veda vysvetľujúca, orientovaná na výklad, popis, porozumenie výchovným javom Moderná pg – veda o edukačnej realite, ktorú pomocou n svojej teórie a výskumu identifikuje, popisuje, analyzuje a objasňuje (Průcha, 1997, s. 42)

Predmet pedagogiky 1) Javy, ktoré organicky patria k výchove a n neskúma ich žiadny iný odbor vymedzovanie cieľov výchovy a spôsoby ich konkretizácie v obsahu edukácie procesuálne otázky výchovných javov (formy, postupy, interakcie), t. j. rozpracovanie jednotlivých etáp a ich nadväznosť) organizačno – inštitucionalizačné podmienky výchovy (školský systém, rozvrh hodín, vyučovacia hodina. . . ) 2) Javy, ktoré bezprostredne súvisia s fenoménom výchovy a sú predmetom skúmania aj iných vied o človeku (napr. psychosomatické vlastnosti žiakov, spoločenské podmienky výchovy. . . )

Funkcie pedagogiky n Poznávacia n Praktická n Prognostická

Pedagogické disciplíny (nejednotná klasifikácia) n n Všeobecná p. – všeobecné základy p. , základné otázky výchovy, vedoslovie, ciele výchovy. . . Metodológia p. – metódy skúmania ped. javov a procesov, spôsoby získavania poznatkov Dejiny p. – štúdium vývinu pedagogických ideí, názorov, koncepcií, výchovno-vzdelávacích inštitúcií a organizácií, legislatívy a riadenia škôl Porovnávacia (komparatívna) p. – analýza vých. -vzdel. systémov v rôznych krajinách, postihnutie všeobecných rysov a tendencií vo vyučovaní a výchove vo svete

n n n Didaktika (teória vyučovania) – skúma podstatu vyučovania, analyzuje ciele, obsah, proces vyučovania, vyuč. zásady, organizačné formy, metódy základ pre odborové didaktiky (špeciálne didaktiky jednotlivých učebných predmetov) Teória výchovy – analýza vyučovacích činností z hľadiska formovania rôznych stránok osobnosti (mravnej, estetickej, pracovnej, polytechnickej, telesnej, svetonázorovej, náboženskej) Pedagogická diagnostika – skúmanie javov a výsledkov činností žiakov, umožňuje odhaľovať dosiahnutú úroveň žiakov, ich poruchy a problémy základ pre hodnotenie

n Špeciálna pedagogika (v minulosti nápravná p. , liečebná p. ) – zaoberá sa teóriou a praxou výchovy a vzdelávania jedincov vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodov postihnutia vrodenými či získanými nedostatkami duševnými a telesnými n n n n n v Pg mentálne postihnutých (psychopédia) Pg zrakovo postihnutých (tyflopédia) Pg sluchovo postihnutých (surdopédia) Pg telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených (somatopédia. . . ) Pg detí s narušenou komunikačnou schopnosťou (logopédia) Pg psychosociálne narušených Pg detí s viacnásobným postihnutím Pg detí s poruchou učenia Pg detí s poruchami správania (etopédia) Pg výnimočne nadaných a talentovaných

Pedagogické vedy Základné Hraničné • všeobecná pg • sociálna pg • dejiny pg • pedagogická • porovnávacia pg psychológia • metodológia pg • sociológia vých. • didaktika • ekonomika vzdel. • špeciálne didaktiky • teória riadenia • teória výchovy školských zariad. • pedagogická (mamagementu) diagnostika (? ) • ekologická vých. • multikultúrna vých. • dramatická vých. Aplikované • predškolská, sš, vš. pg • pg dospelých (andragogika) • špeciálna pg ? • pg rodinnej vých. • mimoškolská pg • pg mládeže a detských organiz. • vojenská pg • inžinierská pg. . .

Vzťah pedagogiky k iným vedám: Pedagogika = humanitná veda, veda o človeku, sociálna veda Filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonitostiach vývinu prírody, spoločnosti a myslenia) - Gnozeológia (teória poznania) teoretický základ pre metodológiu p. a didaktiku - Logika (veda o zákonoch správneho myslenia) význam pre metodológiu - Axiológia (veda o hodnotách), Etika (teória morálky) odraz vo výchovných cieľoch, mravnej či etickej výchove n

n n n Psychológia – analyzuje psychickú stránku rozvoja osobnosti pomáha poznávať objekt výchovy a adekvátne aplikovať zámerné vplyvy na žiaka Sociológia – veda o zákonitostiach vývoja spoločnosti výchova = sociálny jav Historické vedy - dejiny politiky, kultúry, filozofických ideí, dejiny pg základ pre pochopenie výchovných javov, pre prognózovanie Biológia - poznatky o dieťati zdravotné, hygienické normy, význam pre špeciálnu pg Väčšina disciplín všeobecného aj odborného vzdelania odborové didaktiky

Základné pedagogické kategórie n n veda nutnosť presnej terminológie (komunikácia vo vede, interpretácia a vedecké vysvetľovanie. . ) problém pg. – hovorové výrazy

n Výchova - definícia poznačená terminologickým dualizmom - rozlišovanie pojmov výchova a vzdelanie historicky podmienené Educatio – (vychovávanie, výchova. . ) formovanie morálky, charakteru, týka sa správania k druhým ľuďom a k sebe výsledkom je vychovanie Eruditio – (vzdelávanie, učenie, vedomosti. . . ) vštepovanie, osvojovanie si základov kultúry – vedomostí, faktov. . zručností výsledkom je vzdelanie

Výchova v širšom zmysle - zámerné pôsobenie na rozvoj osobnosti (Jůva a Jůva, 1994, s. 27) - zahŕňa všetky stránky formovania osobnosti (etická, rozumová, estetická, pracovná, telesná) - zahŕňa výchovu + vzdelávanie - má podobu výchovných situácií A) B) Výchova v užšom zmysle - formovanie správania, postojov, presvedčenia mravných, povahových, charakterových vlastností človeka eticko – normatívna činnosť

Edukácia, edukačný proces (pôvod – anglofónne krajiny) – „stredový“ termín, významovo neutrálny = výchova + vzdelávanie

Dôležité znaky výchovy: Üje nevyhnutnou sociálnou skutočnosťou Üchápaná pozitívne – ako proces zdokonaľovania Üinštitucionalizovaná (uskutočňuje sa v škole, v rodine. . ) Üintencionálna (zámerná, cieľavedomá) – výchova nie je náhodná

Vzťah socializácie a výchovy: Socializácia – proces, prostredníctvom ktorého sa indivíduum postupne začleňuje do spoločnosti - zahrnuje všetky náhodné i zámerné procesy, ktoré pôsobia na utváranie osobnosti Výchova - špecifický druh socializácie - navodzuje a riadi zámerné zmeny a procesy v osobnosti Socializácia Výchova

Učenie sa = predpoklad každej edukatívnej aktivity - zmena navodená v jednotlivcovi vplyvom jeho skúsenosti (Slavin, 1991) - rozvojová zmena v znalostiach, v schopnostiach, v postojoch a v iných osobných vlastnostiach jednotlivca. . n (aktivita žiaka) § Učenie (niekoho) = uľahčovanie, aktivovanie, motivovanie, ovplyvňovanie alebo usmerňovanie dejov učenia sa (aktivita učiteľa. . . ) Základné oblasti učenia: n n n kognitívna oblasť vzdelávania afektívna oblasť výchovy psychomotorická oblasť výcviku

n n n Vedomosti - súbor osvojených vedomostí, zručností, návykov, ktoré sú nadobudnuté vzdelávaním Zručnosti (dovednosti) - schopnosti človeka vykonávať určité činnosti Návyky - zautomatizované vykonávanie určitej činnosti Zvyky – osvojené a upevnené tendencie v určitom čase vykonávať určitú činnosť Vyučovanie - forma cieľavedomého a systematického vzdelávania a výchovy detí, mládeže a dospelých (Kasíková, 2007, s. 121)

Výchova a jej limity - problém determinácie vývinu človeka (biol. faktory či vplyv prostredia vrátane výchovy? ) Krajné prístupy k riešeniu otázky determinácie vývinu Biologická determinácia endogénne činitele vývinu (vychádzajú z organizmu) Sociálna determinácia exogénne činitele vývinu (pôsobia na človeka z vonkajšieho prostredia) Konvergentné, interakčné, syntetické, dialektické teórie vývinu

Biologická determinácia endogénne činitele vývinu (vychádzajú z organizmu) - dedičnosť, činnosť a vlastnosti nervovej sústavy, činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním, rast organizmu, zretie, celkový a momentálny telesný stav, biologické potreby, pudy

Nativistické teórie: - rozhodujúca úloha dedičnosti F. Galton –“Dedičný génius“ 1869 - štúdium významných osobností H. H. Goddard – štúdium rodokmeňa rodiny „Kallikak“ (USA) hereditárna determinácia delikvencie (podobne Mednik) A. Gessel – predstaviteľ rastovej teórie – vývin vníma ako rast – tj. biologický jav S. Freud – vývin ovplyvňujú premeny pudovej energie -

Ďalšie biologizujúce teórie: napr. Lombrosova teória o rodenom zločincovi (príčiny vidí v dedičných predpokladoch, ktoré sa prejavujú aj v somatických znakoch človeka) typológia E. Kretschmera (napr. „atletik“ – epileptoidný typ - inklinuje k násilnej a „asthenik“ k záludnej trestnej činnosti) typológia W. H. Scheldona

Environmentalistické, empirické teórie: (rozhodujúca úloha vonkajšieho prostredia význam výchovy) = komplex činiteľov - prírodné prostredie, materiálne a kultúrne podmienky, v ktorých človek žije, ľudia, ktorí ho obklopujú (t. j. rodina, škola, masmédiá. . . )

Environmentalistické, empirické teórie: J. Locke – človek sa rodí ako „tabula rasa“ C. A. Helvetius – výchova je všemocná J. B. Watson - odmieta myšlienku dedičnosti, schopností a nadania B. F. Skinner – každé správanie je determinované predovšetkým podnetmi z prostredia

- štúdium monozygotnych a dizygotných dvojčiat, vývoj genetiky Konvergentné, interakčné, syntetické, dialektické teórie vývinu W. Stern – vlohy sú len možnosti, ktoré potrebujú doplnenie aby sa stali skutočnosťou (teória dvoch faktorov) L. S. Vygotskij J. Piaget – vývin sa uskutočňuje v interakcii činnosti dieťaťa a vnímaných javov z prostredia

v súčasnosti prevládajúci názor: - genotyp určuje len základný smer vývinu, jeho možnosti a snáď limity prostredie a výchova môžu významne ovplyvniť správanie a postoje jedinca Na základe výskumov možno tvrdiť že: 1. senzorický a motorický systém je hereditárne najviac podmienený 2. kognitívny a afektívny systém je hereditárne čiastočne podmienený 3. štýlovo-hodnotový systém je najmenej hereditárne podmienený (t. j. postoje, názory, hodnotová orientácia. . . )

Literatúra: BAĎURÍKOVÁ, Z. a kol. 2001. Školská pedagogika. Bratislava: Univerzita Komenského, 2001, 253 s. ISBN – 80 – 223 1536 2 PRŮCHA, J. 1997. Moderní pedagogika. Praha: Portál, 1997, 495 s. ISBN 80 -7178 -170 -3 VALIŠOVÁ, A. , KASÍKOVÁ, H. a kol. 2011. Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2011, 456 s. ISBN 978 -80 -247 -3357 -9 ZELINA, M. 2004. Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: SPN, 2004, 231 s. ISBN 8010 -00456 -1