DIAGNOSTIKA A INKLZIA VO VZDELVAN SZP A NADANIE

DIAGNOSTIKA A INKLÚZIA VO VZDELÁVANÍ SZP A NADANIE Mgr. Robert Sabo, Ph. D.

Sociálne vylúčenie a diskriminácia ■ Sociálne vylúčenie je chápané ako viacdimenzionálny jav, systematický proces a súbor mechanizmov, ktoré vedú k vylučovaniu jednotlivcov alebo skupín na okraj spoločnosti, k oslabovaniu ich sociálnych väzieb , marginalizácii, resp. izolácii. Sociálna exklúzia (vylúčenie) znamená nemožnosť participácie na bežnom spôsobe sociálneho života. Nerovný prístup k piatim základným zdrojom spoločnosti – vzdelaniu, zamestnaniu, bývaniu, sociálnej ochrany a zdravotnej starostlivosti. ■ Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (§ 2, ods. (1) zákona č. 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní. . . ) ■ zákaz všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie (§ 3 Princípy výchovy y vzdelávania písmeno d) zákona č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní. . . )

Sociálne vylúčené komunity ako komplexný problém ■ Miera sociálnej nerovnosti v spoločnosti ovplyvňuje: Životaschopnosť (fyzické a psychické zdravie) Sociálnu súdržnosť (spoločné ciele, spolupráca, dôvera) Sociálnu stabilitu (správanie – akceptácia, konsenzus) Vzdelanosť jej členov (PISA, dedičnosť vs. vplyv a interakcia v prostredí) Produktivita a prosperita (selektívne vzdelávanie – kreativita)

Širšie súvislosti ■ Komplexné riešenie zavádzania pro inkluzívnych opatrení do edukačnej praxe? ■ Definícia segregácie v školskom zákone ■ Tolerované a nepriamo podporované oddelené vzdelávanie ■ Problematické posudzovanie detí zo SZP, zvlášť z MRK ■ Nedostatočné počty špecialistov, odborných zamestnancov v systéme (školy + školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie), podobne PA (špecifiká. . . )

Idiokultúry (marginalizované) ■ Kultúrne skupiny, ktoré si vytvárajú vlastnú, špecifickú a neopakovateľnú kultúru ako produkt spoločnej skúsenosti a pravidelnej, opakujúcej sa interakcie (Petrusek 2000) ■ V zóne sociálnej a kultúrnej deprivácie sa vyznačujú dlhodobým a trvalým úpadkom civilizačných a kultúrnych štandardov a životných podmienok, problematickým prístupom k vzdelaniu a kultúrnym aktivitám, limitovaným vnútorným vlastným potenciálom na sociálny a civilizačný rozvoj (Radičová 2002) + typické pre SR: etnicky takmer homogénne – najmä Rómovia (Porubský 2006)

Prístupy skúmania problematiky Rómov ■ Biologický a fyzicko-antropologický (identifikovanie Rómov v rámci ľud. rás) ■ Politický a legislatívny (riešenie práv národnostnej a jazykovej menšiny) Rómovia ako homogénna skupina so svojimi typickými špecifikami ■ Sociálno-psychologický (identifikovanie Rómov a hľadanie ich osobnostnej identity) ■ Kultúrny a sociálno- antropologický (vzťahy rómskej a majoritnej kultúry a idiokultúr) Rómovia ako heterogénna skupina s rozdielnymi edukačnými potrebami

Novelizácia § 107 školského zákona ■ Nutné vyjadrenie CPPPa. P či je alebo nie je dieťa zo SZP + na ktoré oblasti rozvoja dieťaťa je potrebné sa zamerať a ako ich rozvíjať. . . ■ Príspevok nedostanú žiaci špeciálnych tried, špeciálnych základných škôl a integrovaní na základe zdravotného znevýhodnenia. . . Zámer MŠVVaŠ SR – „zosúladiť pedagogické, štatistické a finančné hľadisko“ ? !? !? !

Identifikácia žiakov zo SZP ■ Charakteristika kategórie dieťa/žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia je pomerne nejasná. Táto kategória je stanovená tak, že nie je možné zistiť počet detí, ktoré do nej spadajú priamo, ale len sprostredkovane cez počet detí, na ktoré škola poberá dotácie na stravu a dotácie na školské potreby, ktoré sú priznané na základe testovania príjmu. Rodina dieťaťa musí byť teda preukázateľne v hmotnej núdzi, aby bolo možné priznať školám na takéto deti uvedené dotácie (Kadlečíková 2010).

Sociálne znevýhodnené prostredie Z. 245/2008 § 2 písmeno p) ■ dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia je dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti,

Sociálne znevýhodnené prostredie Z. 245/2008 § 107 číslo (4) ■ Príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sa poskytuje podľa počtu žiakov, ktorým sa poskytuje dotácia na stravu, dotácia na školské potreby alebo dotácia na motivačný príspevok podľa osobitného predpisu (§ 5 až 7 výnosu MPSVa. R SR z 5. decembra 2007 č. 29775/2007 II/1 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MPSVa. R SR oznámenie č. 597/2007 Z. z. ). ■ Príspevok na žiakov so sociálne znevýhodneného prostredia sa poskytuje na žiakov z rodín, ktorých priemerný mesačný príjem za posledných šesť po sebe nasledujúcich mesiacov je najviac vo výške životného minima podľa osobitného predpisu (Zákon č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov)

Štátny vzdelávací program – SZP je pre žiaka rodina: ■ v ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi a príjem rodiny je najviac vo výške životného minima ■ v ktorej aspoň jeden z rodičov (alebo opatrovník) patrí do skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, ■ v ktorej najvyššie ukončené vzdelanie rodičov je základné, alebo aspoň jeden z rodičov nemá ukončené základné vzdelanie, ■ ktorá má neštandardné bytové a hygienické podmienky (napr. žiak nemá vyhradené miesto na učenie, nemá vlastnú posteľ, nie je zavedená elektrická prípojka a pod. )“

Sociálne znevýhodnený žiak pedagogický slovník (Průcha) 1995 má v dôsledku svojho sociálneho postavenia obmedzený prístup k niektorým spoločenským či materiálnym statkom. Znakom týchto detí je psychická deprivácia, ktorá sa objavuje u detí z podnetovo chudobnejšieho prostredia. Navonok sa prejavuje intelektovou nevyspelosťou, vývojovou nerovnomernosťou a poruchami správania 2009 (z. 561/2004 Sb. § 16) ■ Rodinné prostredie s nízkym sociálno kultúrnym postavením, ohrozene soc. patologickými javmi ■ Nariadená ústavná výchova, alebo uložená ochranná výchova ■ Postavenia azylanta a účastníka procesu žiadosti o udelenie azylu na území Českej republiky

Sociálne znevýhodňujúce prostredie (Kovalčíková, Džuka, 2014) Toto označenie integruje dynamický aspekt, a to v dvoch formách: a) znevýhodňujúce prostredie neznamená definitívne znevýhodnenie dieťaťa b) znevýhodňujúce prostredie nevyjadruje fakt, že nemôže dôjsť k jeho zmene Významné pre edukačný proces! ■ Vonkajšie prostredie (výchovné, rodinné, spoločenské) výrazne ovplyvňuje vývin dieťaťa – jeho interných predpokladov, vrodených daností, vlôh, potenciálu

Sociálne znevýhodňujúce prostredie ■ Nedostatočne stimuluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností človeka ■ Nepodporuje jeho efektívnu socializáciu ■ Neposkytuje dostatok podnetov pre rozvoj osobnosti ■ Spôsobuje sociokultúrnu depriváciu ■ Deformuje intelektuálny, mravný a citový rozvoj jedinca

1. rodina, v ktorej dieťa žije, neplní základné funkcie – socializačnovýchovnú, emocionálnu a ekonomickú, 2. chudoba a hmotná núdza rodiny dieťaťa, 3. aspoň jeden z rodičov dieťaťa je dlhodobo nezamestnaný, patrí k znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, 4. nedostatočné vzdelanie zákonných zástupcov – aspoň jeden z rodičov nemá ukončené základné vzdelanie, 5. nevyhovujúce bytové a hygienické podmienky, v ktorých dieťa vyrastá – absencia miesta na učenie, postele, elektrickej prípojky, pitnej vody, WC, 6. vyučovací jazyk školy je iný ako jazyk, ktorým dieťa hovorí v domácom prostredí, 7. rodina dieťaťa žije v segregovanej komunite, 8. sociálne vylúčenie komunity alebo rodiny dieťaťa z majoritnej spoločnosti. List generálneho riaditeľa sekcie Regionálneho školstva Obvodným úradom v SR – „Postup CPPPa. P pri posudzovaní školských schopností detí zo SZP a pri ich zaraďovaní do ZŠ“. https: //www. minedu. sk/dokumentacia a materialy/

Osobnosť dieťaťa ■ Individuálna úroveň, ktorá je určená prevažne genotypom ako intelektovým, psychickým a perceptuálno motorickým determinantom osobnostného rozvoja. – Genotyp = súhrn dedičných predpokladov. Predstavuje väčšinou len dispozície ku vzniku určitej normálnej alebo patologickej vlastnosti organizmu – genetické vlohy určujú len mieru rizika nejakej psychickej odchýlky ■ Nadindividuálna úroveň, určená prevažne fenotypom ako jazykovým, kultúrnym a sociálnym determinantom. – Fenotyp = psychická vlastnosť. Je výslednicou dlhodobých a veľmi zložitých vzťahov medzi genotypom a faktormi vonkajšieho prostredia. Prostredie sa podpisuje na tom, do akej miery sa genotyp prejaví

Rozvoj osobnosti dieťaťa Individuálna rovina Intelekt, psychika, perceptuálno motorické danosti Nadindividuálna rovina Jazyk, sociálna a kultúrna determinácia Psychológia, špeciálna, liečebná pedagogika. . . Koncept kompenzačnej edukácie v súlade s odbornými činnosťami Školský psychológ, špeciálny, liečebný pedagóg. . . Sociálny pedagóg, sociálny pracovník, pedagogický asistent

Medicínsky m. Sociálny m. ■ Stanovená norma a z nej definovaná patológia / postihnutie / znevýhodnenie. ■ Patológia ako výlučná, prevažujúca charakteristika / vlastnosť jednotlivca. ■ Postupy zamerané na elimináciu patológie. ■ Postihnutie nie ako psychofyzická odlišnosť, ale spoločenský status ■ Postihnutie nie ako vlastnosť, ale súhrn podmienok. ■ Vzniká interakciou s prostredím, ktoré buď odmieta alebo nie je pripravené na túto interakciu. Vyvíjajúci sa proces. ■ Podporné opatrenia zamerané na

Prekonávanie exklúzie dva typy (Vančíková, Porubský, Kosová, 2017, s. 44) ■ Kompenzačno asimilačný model Vychádza z psycho medicínskeho poňatia. Ako prekonávať bariéry šk. úspešnosti spôsobené postihnutím, znevýhodnením? Akú kompenzáciu potrebuje žiak? ■ Rozvojovo asociačný model Rovné šance pre všetkých (škola pre všetkých) Ako prekonať bariéry v šk. úspešnosti , ktoré spôsobila svojím fungovaním škola? Aké zmeny musia prebehnúť na škole, aby bola schopná vyhovieť potrebám žiakov?

Teória kapitálov (Bourdieu) ■ Ekonomický: finančné možnosti, príjmy, vlastníctvo. ■ Kultúrny: vtelený (postoje, správanie, preferencie, sociálne zručnosti, vkus, návyky spotreby. . . Rozumieť dominantnej kultúre); objektivizovaný (predmety hmotnej povahy – knihy, počítače, obrazy). ■ Sociálny: sieť vzťahov (vzájomnosť, dôvera), typické je obmedzený kontakt s ľuďmi s pozitívnou skúsenosťou napr. so vzdelávaním. ■ Symbolický: príslušnosť k istej skupine (zdroj uznania, obdivu, rešpektu vz. nedôvera, neúcta, nepriateľstvo). Ak mám sťažený/problematický, či znemožnený/znemožňovaný prístup k vzdelaniu, kultúrnym a iným sociálnym aktivitám hovoríme o procese sociálneho vylučovania, ktorý úzko súvisí s diskrimináciou.

Ekonomický kapitál (model vzducholode 50. – 80. roky 20. stor. ) ■ Dvojtretinová spoločnosť ■ Relatívna spokojnosť – nízke sociálne napätie ■ Povojnový sociálny štát

Ekonomický kapitál (Model presýpacích hodín od 90 tych rokov) ■ Sociálna, ekonomická a politická nesúmerateľnosť ■ Úpadok sociálneho štátu (J. Keller)

Ekonomické vylúčenie Obeťami marginalizácie sú ľudia v hmotnej núdzi, žijúci v chudobe, resp. v podmienkach, nevyhovujúcim životnému štandardu, ktorý je obvyklý v danej spoločnosti. Evidujeme nárast marginálnych kultúr s čím súvisia tzv. životné stratégie chudoby.

Vybrané problémy s finančnými príspevkami ■ Nízky objem finančných zdrojov. Školy sú obmedzené pri zabezpečovaní podporných opatrení. ■ Celková suma na žiaka zo SZP je výrazne nižšia, ako keď je zaradený v niektorej z kategórií ŠVVP. ■ Výška príspevku sa mení a je nepredvídateľná. ■ Jej využitie je presne vymedzené a teda málo flexibilné.

Rok / Počet Základných škôl celkovo Základných škôl s integráciou Žiakov základných škôl celkovo Žiakov vzdelávaných formou integrácie Žiakov vzdelávaných v špeciálnych triedach na základných školách (tried) PA na základných školách 1996 2 493 2000 2005 2010 2016 2 447 2 304 2 224 2 101 852 (34, 17 %) 644 902 1 147 (46, 87 %) 650 966 1 491 (64, 71 %) 534 147 1 675 (75, 31 %) 448 371 2510 (0, 38 %) 9 593 (1, 47 %) 11 722 (2, 19 %) 17 241 (3, 85 %) 1 762 (83, 86 %) 429 818 (3647 asi 0 tý) 22 615 (5, 26 %) 42 833 (9, 96 % aj so SZP) 2855 (294) 3252 (327) 6262 (664) 10592 (1077) 9574 (1029) 656 768 1728 Rok Výška príspevku Počet žiakov zo SZP Celkové náklady (zaokrúhlene ) 2010 90 2011 90 2012 100 2013 100 2014 102, 50 2015 106 2016 109 2017 260 65851 65471 64795 67276 63305 57207 21121 21718 5, 9 mil. 6, 5 mil. 6, 7 mil. 6, 5 mil. 6, 1 mil. 2, 3 mil. 5, 6 mil.

„extra“ financie pre deti so ŠVVP. . . Zdravotné znevýhodnenia a nadanie ■ Koeficienty navyšujúce normatív podľa kategórie švvp vo výške 1, 5 až 6, 79 násobku https: //www. slov lex. sk/pravne predpisy/SK/ZZ/2008/630/2 0160101 Sociálne znevýhodnené prostredie ■ Príspevok na vzdelávanie žiakov zo SZP, v súčasnosti vo výške 260 € / školský rok https: //www. minedu. sk/pris pevok na rok 2017/

Kultúrny / kultivačný kapitál ■ Jedna z funkcií kultúrneho kapitálu – spočíva v kultivácii kognitívnych kultúrnych schopností Podstatným sú: poznatkové zázemie, podmienky pre rozvoj jazyka. Z toho vyplývajúca miera aktívnej realizácie v kultúre a verbalizácia svojich myšlienok a názorov.

Kultúrne vylúčenie § Marginalizované skupiny obyvateľstva nielenže nemajú možnosť zdieľať kultúrny kapitál spoločnosti, ale nemajú ani reálne šance vymaniť sa zo svojej sociálnej situácie. § Šanca na vzdelanie? !

Habitus ■ Určitý zvyk, prirodzený spôsob vnímania, správania, myslenia, gestá, myšlienky a spôsoby správania sa, ktoré sme si osvojili do tej miery, že si ich ani neuvedomujeme. Druhy „mentálnej rutiny“. Viditeľný na vonkajších prejavoch človeka. ■ „Ľudia v rozdielnom spoločenskom postavení, s rozdielnym typom habitu, vnímajú a definujú svet okolo seba odlišným spôsobom a podľa tejto definície potom i odlišne konajú“ (Ondrejkovič, 2011, s. 234). ■ Tmelom, ktorým sú ľudia s príbuzným habitom spojení do relatívne uzavretých komunít sú tzv. rozhodné rysy (Bourdieu, 1986), inak povedané dominujúce vzorce, resp. modely myslenia, ktorých znalosť a osvojenie im umožňuje pohybovať sa a žiť v danom spoločenstve = kompetenčný kapitál

Individualistická kultúra ■ Prejavy: individualizmus, orientácia na vlastnú osobu, jedinec sa rozhoduje sám za seba nezávisle na iných, otvorené prejavovanie citov a ich verbalizácia, samostatnosť; sloboda prejavu, menšia interpersonálna blízkosť. . . ■ Predstavitelia: západné kultúry (angloamerická, väčšina kultúr stred nej a severnej Európy). http: //katalogpo. upol. cz/socialni znevyhodneni/upravy obsahu vzdelavani/4 5 1 respektovani specifik zaka/

Kolektivistická kultúra ■ Prejavy: identita indivídua je tvorená vo vzťahu k skupine, zodpovednosť je rozdelená v rámci kolektívu, zdržanlivosť vo verbálnom prejave, vyhýbanie sa otvo reným prejavom citov, kontrola emócií, väčšia interpersonálna blízkosť a pod. ■ Predstavitelia: ázijské krajiny, krajiny južnej Európy, krajiny Latinskej Ameriky, africké krajiny, arabské krajiny, jedinci rómskeho etnika. . . http: //katalogpo. upol. cz/socialni znevyhodneni/upravy obsahu vzdelavani/4 5 1 respektovani specifik zaka/

Katalog podpůrných opatření (práca s online zdrojmi. . . ) ■ Sociální znevýhodnění (oranžová) + Obecná část http: //katalogpo. upol. cz/ (tmavomodrá) ■ 4 Karty podpůrných opatření 4. 5 Úpravy obsahu vzdělávání ■ Úloha: Vybrať si jednu z podkapitol, prečítať s porozumením, spracovať inšpirácie aj s odkazmi na ďalšie časti „Katalogu. . . “ a iných prípadných zdrojov (elektronický, printový zdroj) vo vzťahu k vlastnej príprave na prax. Sformulovať niekoľko otázok k diskusii.

Možnosti akcelerácie vývinu ■ Celodenný výchovný systém ■ Odklad povinnej školskej dochádzky – realizácia individuálneho výchovno vzdelávacieho programu ■ 0 tý ročník v rámci bežnej ZŠ ■ Letné výchovno rekreačné tábory ■ Špecializované triedy ■ Asistent učiteľa ■ Vzdelávanie formou individuálnej integrácie ■ Zaškolenie v materskej škole

Zaškolenosť v materskej škole ■ EK výzva do roku 2020 95 % účasť detí od 4 rokov na predškolskom vzdelávaní. ■ SR = len 78, 4 % detí vo veku od 4 rokov po začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky (predposledné miesto v rámci celej Európskej únie, priemer bol 94, 8 %). ■ "Rozdiely v počte detí navštevujúcich materské školy sa zásadne líšia aj naprieč regiónmi Slovenska a aj v rámci jednotlivých okresov. Najnižší počet detí je možno sledovať v Košickom kraji (60 %), v Prešovskom kraji (67 %) a aj v Banskobystrickom kraji (75 %), "

Zaškolenosť detí s ohrozeným vývinom v materskej škole ■ Šance na umiestnenie do materskej školy detí so zdravotným a sociálnym znevýhodnením personálne, priestorové, materiálne a ďalšie podmienky – možnosť odmietnutia. ■ 40 % detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré nenavštevujú materskú školu a rodičia musia riešiť starostlivosť sami. ■ Deti so sociálnym znevýhodnením, kde prevažnú časť tvoria deti z chudobných rómskych rodín. Podľa zistení Agentúry Európskej únie pre základné práva z roku 2016, len 34 % rómskych detí na Slovensku navštevuje materské školy.

Celodenný výchovný systém ■ Usporiadanie výchovného vplyvu na žiakov, v ktorom sa realizuje komplexné, systematické výchovné pôsobenie na dieťa a príprava na vyučovanie, pričom odstraňujeme v čo najväčšej miere negatívne vplyvy rodinného a sociálneho prostredia žiaka (Horňák, Kancír, Liba In Dolíhal 2011). ■ Ide o odpovede na otázky: Ako tráviť voľný čas, ako sa učiť, ako si rozvíjať záujmy a schopnosti. . . 1973 Opata Celodenní výchovní systém. 1975 – 1977 Havran, Holček experimentálne overovanie 1980 – Zelina, Kamenský – akcelerácia v experimentálnych skupinách (vývin poznávacích procesov, verbálne porozumenie, odolnosť voči záťaži, prospech. . . )

CVS zásady ■ Činnosti a aktivity spojené so spoločenským životom ■ Zážitkové učenie a didaktické hry, ktorými žiaci spoznávajú svet ■ Oceňovanie kladných postojových, vôľových, charakterových a pracovných vlastností ■ Aktivita a vlastné úsilie ■ Akceptácia vekových a individuálnych osobitostí žiakov Socializácia, prevencia, optimálnosť prostredia, názornosť, postupnosť a sústavnosť, vedeckosť. . .

CVS Výhody Nevýhody ■ intenzívna vzdelávacia práca s deťmi z málo podnetného prostredia, ■ ■ intenzívna mimovyučovacia, voľnočasová starostlivosť a práca s týmito deťmi, relatívne drahý systém, náročný na financie, na personálne a materiálne zabezpečenie, ■ zlepšenie zdravotných podmienok, hygieny, stravovania, režimu dňa detí, obmedzuje sa rodinná výchova pri celodennom pobyte v škole, ■ preťaženosť žiakov, lebo sa „učia“ „od rána do večera“. ich zdokonaľovanie vo vlastnej organizácii času a činnosti, výstavba autoregulácie, zodpovednosti za seba samého, racionálne využívanie voľného času.

Učiteľ a asistent žiaka ■ Poznávať a diagnostikovať edukačné a ďalšie rozvojové potreby žiakov ■ Poznávať a určovať osobitosti a špecifiká lokálnej idiokultúry žiakov ■ Tvoriť kompenzačno edukačné kurikulum školy ■ Realizovať kompenzačno edukačné postupy

0 tý ročník ZŠ ■ Podľa školského zákona je nultý ročník ZŠ určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický vek šesť rokov, nedosiahli školskú spôsobilosť, pochádzajú zo SZP a vzhľadom na sociálne prostredie nie je u nich predpoklad zvládnutia vzdelávacieho programu prvého ročníka základnej školy (§ 19 ods. 6). https: //www. slov lex. sk/pravne predpisy/SK/ZZ/2008/245/20170901 Absolvovanie nultého ročníku sa zaratúva do povinnej školskej dochádzky!

Prečo sa nedarí? ? ? Žiak zo znevýhodneného prostredia na Slovensku a v zahraničí (SGI 2010) ■ Zmätočná legislatíva samotná definícia detí a žiakov, ktoré možno zaradiť do tejto kategórie je nejasná (najmä na základe hmotnej núdze rodiny) na jednej strane zaradenie SZP medzi tzv. ŠVVP, avšak financovanie odlišné (normatív vz. taxatívne stanovená suma)

Prečo sa nedarí? ? ? ■ Zaškolenosť v materskej škole Mierne klesá aj napriek opatreniam, ktoré ju mali zvýšiť (odpustenie školného v poslednom ročníku, znížený max. limit) Paradoxne toto viedlo k zhoršeniu dostupnosti (počet detí vo veku 3 5 rokov bude kulminovať v roku 2017). Napr. ak by sme chceli zaškoliť všetky deti vo veku 5 rokov potrebovali by sme 10000 miest.

Prečo sa nedarí? ? ? ■ Diagnostikovanie Metodologicky nevhodné testy pre Rómov Nesystematické zavádzanie vhodných testov Pretrváva jazyková bariéra Neprekonané problémy pri realizácii testovania

Prečo sa nedarí? ? ? ■ Pokračovanie vo vzdelávaní po PŠD napr. v roku 2009 tvorili žiaci zo SZP okolo 11 % z celkového počtu v základnom vzdelávaní (62252 detí) na stredných školách už len okolo 4% Deti zo SZP sa koncentrujú v tých študijných programoch, ktoré sú menej perspektívne z pohľadu dĺžky vzdelávania, dosiahnutého stupňa a tým aj uplatnenia na trhu práce.