Vvoj vekosti verejnho sektora Skromn vs verejn 1

Vývoj veľkosti verejného sektora

Súkromný vs verejný 1. 2. Súkromný = trhový sektor, neregulovaný, v ktorom prostredníctvom ekon. aktivít vznikajú výstupy v rozsahu, ktorý zodpovedá ochote spotrebiteľa platiť. Alokácia tovarov a služieb závisí iba od existencie a neexistencie zisku. Verejný = plánované netrhové poskytovanie služieb, rozsah poskytovania služieb sa determinuje kolektívne, cez demokratické rozhodovacie procesy, pričom alokácia statkov sa realizuje podľa odhadu potrieb finálneho spotrebiteľa.

Na zopakovanie - definície VS 1. 2. 3. 4. Sektor, ktorý je predstavovaný verejným vlastníctvom a vystupuje tu verejné aj súkromné financovanie. Sektor, ktorý je financovaný z verejných zdrojov a vystupujú tu obe formy vlastníctva. Časť NH, ktorá je financovaná z verejných financií, riadená a spravovaná verejnou správou, rozhoduje sa v nej verejnou voľbou a podlieha verejnej kontrole. . “účelom je naplňovanie verejného záujmu a správa veci verejných, pričom rozhodovanie sleduje 2 kritériá (kritérium efektívnosti a spravodlivosti)“

Kvantifikácia veľkosti VS 1. 2. 3. 4. - Výdavky štátu na všetkých úrovniach štátnej správy a výdavky samosprávy Kapitál verejných korporácií a štátnych podnikov Daňové výdavky Svetová banka, OECD, OSN: Podiel verejných výdavkov na HDP Podiel verejných príjmov (niekedy len daňových) na HDP Počet zamestnancov vo VS

Ako sa vyvíja veľkosť verejného sektora?

Vo vývoji verejných výdavkov sa prejavujú tieto základné tendencie: rast verejných výdavkov rast verejného sektora 2. rast podielu transferových platieb na celkových verejných výdavkoch 3. pokles tempa rastu verejných výdavkov 1.

1. Rast verejných výdavkov rast verejného sektora

Príčiny takého vývoja:

ekonomický vývoj krajiny vyžadujúci verejné investície do obrany štátu, resp. vojenské výdavky (Nahradzovacia hypotéza) nadspotreba (fiskálna ilúzia) nízka produktivita práce vo verejnom sektore (Baumolov zákon) rast objemu verejných služieb (teórie štátu blahobytu) neefektívnosť verejného sektora (teória byrokracie) Demografické, geografické, urbanistické, technologické a historické faktory

Neexistuje priamy vzťah medzi rastom verejných výdavkov a rastom ekonomiky.

2. Rast podielu transferových platieb na celkových verejných výdavkoch

Tabuľka 3 Podiel transferových platieb na celkových verejných výdavkoch v krajinách V 4 v rokoch 1996 – 2007 (v %) 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 ČR 37, 9 38, 8 38, 3 40, 3 41, 4 39, 0 39, 2 38, 2 41, 1 40, 5 41, 0 42, 6 Maďars. 31, 0 29, 7 30, 7 32, 1 32, 0 31, 9 31, 1 33, 7 34, 5 35, 6 36, 3 SR 31, 1 32, 9 35, 1 35, 2 31, 5 36, 2 36, 7 38, 1 40, 6 44, 3 43, 9 46, 4 Poľsko 36, 4 39, 5 43, 4 43, 7 43, 1 42, 7 42, 4 42, 5 40, 5 39, 6 38, 7 V 4* 34, 1 35, 2 35, 9 37, 8 37, 2 37, 5 37, 4 38, 1 39, 7 40, 2 40, 1 41, 0

Príčiny vývoja Demografický vývoj vyžadujúci rast verejných výdavkov v oblasti dôchodkového, sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti – všeobecne Vývoj zdravotného stavu obyvateľstva Čoraz širšie využívanie alternatívnych foriem zabezpečovania verejných služieb

3. Pokles tempa rastu verejných výdavkov

Tabuľka 1 Podiel verejných výdavkov na HDP v krajinách V 4 v rokoch 1996 - 2007 (v %) 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 ČR 42, 6 43, 2 42, 3 41, 8 44, 5 46, 3 47, 3 45, 1 45, 0 43, 8 42, 6 Maďars. 52, 6 52, 2 52, 8 49, 9 46, 5 47, 3 51, 4 49, 1 48, 9 50, 1 51, 9 49, 8 SR 51, 0 46, 4 44, 3 42, 7 41, 1 43, 8 44, 3 44, 6 42, 6 43, 3 43, 8 42, 0 Poľsko 53, 7 49, 0 45, 8 47, 9 50, 9 44, 6 45, 1 40, 1 37, 7 38, 1 37, 1 34, 6 V 4* 50, 0 47, 7 46, 5 45, 7 45, 1 46, 8 45, 3 43, 6 44, 1 44, 2 42, 3

Príčiny vývoja Reformy verejných služieb – tlak na efektívnosť verejných výdavkov alternatívne prístupy k zabezpečovaniu verejných služieb – partnerstvo verejného a súkromného sektora

Nové prístupy k analýze vzťahu verejného sektora a verejných výdavkov (A. Afonsa, L. Schuknechta a V. Tanziho ) l Predpoklad – výkon verejného sektora je určovaný viacerými ekonomickými a sociálnymi indikátormi: l 3 súvisia so základnými funkciami štátu v ekonomike (alokačná, stabilizačná, redistribučná) l 4 súvisia s výkonom verejnej správy, vzdelaním, zdravotníctvom a dopravnou infraštruktúrou

Výkon verejného sektora Public Sector Performance PSP: PSPi - výkon verejného sektora v štáte i j - oblasti pôsobenia vlády PSPij - je funkciou príslušného indikátora PSPij = f(Ik)

Závery posledných výskumov: „malé“ vlády (s verejnými výdavkami nižšími ako 40 % HDP v r. 2000) majú lepší výkon verejného sektoru ako „veľké“ vlády (s verejnými výdavkami nad 50 % HDP) alebo „stredné veľké“ vlády (s verejnými výdavkami medzi 40 – 50 % HDP); l „malé“ vlády sú lepšími v oblasti administratívy, stability a ekonomického výkonu; „veľké“ vlády sa vyznačujú spravodlivejšou distribúciou dôchodkov; l

l Japonsko a USA vykazujú ako u subindikátorov, tak i u súhrnného ukazovateľa výkonu verejného sektoru nadpriemerné hodnoty, priemer za krajiny EU dosahuje podpriemerné hodnoty.

Efektívnosť verejného sektora (angl. Public Sector Efficiency PSE) l Tento ukazovateľ je pre štát i daný pomerom výkonu verejného sektora (PSP) na verejné výdavky potrebné na jeho dosiahnutie (PEX):

l Rozdiely v efektívnosti verejného sektora medzi jednotlivými krajinami sú výraznejšie ako rozdiely vo výkone verejného sektora l Efektívnosť verejného sektora bola hodnotená metódou, kedy bol výkon verejného sektora porovnávaný s hranicou produkčných možností