SOKRATES SOKRATES n n asi 469 pred Kr

SOKRATES

SOKRATES n n * asi 469 pred Kr. , Atény – † 399 pred Kr. , Atény) bol starogrécky filozof, tvorca osobitného štýlu/typu filozofovania, ktoré sa opiera o dialóg.

Sokrates n

Zo životopisu n n Jeho otec bol Sorfoniskos - sochár a matka Fainareté - práčka šiat, alebo pôrodná baba. Podľa všetkého bol 2 -krát ženatý, Mirta bola jeho prvá manželka a Xantipa druhá, s druhou sa oženil v neskoršom veku a v čase smrti mal dve maloleté deti a jedno odrastené.

n n Nikdy neodchádzal z Atén (iba v prípade, že sa zúčastnil na vojenskom ťažení). Je zaujímavé , že nechcel mať účasť na politickom dianí a negatívne hodnotil metódy, akými sa veci spoločenské spravovali.

Ako muž bol veľmi silnej telesnej stavby, a síce sa jeho podobizeň nezachovala, opisuje sa ako škaredý muž, no s nesmiernym osobným šarmom

Svoj život zasvätil výchove (rozhovory, napomínanie) mládeže, ako aj výchove všetkých ostatných ľudí, ktorých stretol. A túto činnosť si zobral ako svoje povolanie, ktoré robil rád, s najväčšou nesebeckosťou, a vlastne preto žil v chudobe (za vyučovanie si nenechal platiť).

Zomrel v roku 399 p. n. l. , Bol odsúdený súdom mesta Atény pre bezbožnosť (nevernosť aténskym bohom a pohoršovanie mladých). n V pozadí obvinení však boli jeho politické prejavy (opísal Platón - Obrana Sokratova). n Na svoju obhajobu pred trestom smrti mal však iba jediný deň, ale i tak sa mu podarilo nakloniť si mnoho ľudí a konečné rozhodnutie o jeho vine vyhrávalo nad prepustením iba o kúsok. n

Mnohí dúfali, že utečie, pretože jeden z jeho žiakov mu prichystal útek. On však zobral útek ako priznanie svojej viny, a tak, keďže sa za vinného nepokladal, ostal vo väzení a vykonal ”trest” smrti (nepokladal smrť za trest nad sebou samým), tým, že vypil jed- bolehlav. Týmto si zabezpečil svoj odkaz do budúcnosti, a to vieru v slobodného človeka, ktorý poslúcha len božský hlas vo svojom vnútri (daimonion).

n n Sokrates bol súdený v Aténskom senáte. V porote bolo 501 mužov. Bol 60 hlasmi odsúdený z bezbožstva.

poznámka n n Sokrates nedovolil jeho rodine a priateľom, aby prišli a prosili o jeho život. Namiesto toho sa pokúsil presvedčiť súd o svojej nevine. Tvrdil, že si nezaslúži smrť alebo vyhostenie, pretože neurobil nič zlé. Toto nahnevalo súd tak veľmi, že viac ako 80 hlasov sa zmenilo v prospech rozsudku. Sokrates bol odsúdený na smrť vypitím veľmi silného jedu. Zaujímavým faktom o tejto metóde popravy je to, že bola zakázaná okrem prípadov zlodejstva, únosu a krádeže v chráme.

Počas svojho života nenapísal o sebe, alebo o svojom učení ani riadok. Všetko, čo o ňom vieme pochádza z diel jeho žiakov, alebo súčasníkov. Sokrates nezanechal písané dielo, jeho filozofia je známa z Platónových dialógov, zo Spomienok Xenofonta a z krátkych zmienok u Aristotela.

, , -. . a keby ste mi na to povedali: Sokrates, my teraz neposlúchneme Anyta a hodláme ťa oslobodiť, avšak s tou podmienkou, že sa už nikdy nebudeš zaoberať skúmaním ani filozofovaním, a keď budeš pristihnutý, že tak konáš, zomrieš - keby ste ma chceli, ako som povedal oslobodiť s takou podmienkou, povedal by som vám: Ja vás, Aténčania, ctím a milujem, budem však poslúchať viac boha než vás, a pokiaľ budem dýchať, neprestanem filozofovať a vás napomínať a každého z vás, kohokoľvek stretnem, upozorňovať svojím obvyklým spôsobom na to: Ty šľachetný muž, Aténčan, občan z obce najväčšej a preslávenej múdrosťou i silou, nehanbíš sa starať len o to mať čo najviac peňazí, slávy a pocty, ale o rozum, pravdu a dušu, aby bola čo najlepšia, nedbáš a nestaráš sa? ”

Najznámejším Sokratovym výrokom je: , , Viem, že nič neviem. ” alebo , , Všetko čo viem, je to, že neviem nič, zatiaľ čo iní veria, že vedia, čo nevedia. ”

n To, čo chceme povedať, by malo prejsť tromi bránami: bránou pravdy, bránou dobroty, bránou úžitku. Ak to, čo chceš povedať, nie je pravdivé, dobré ani užitočné, potom je lepšie nechať si to iba pre seba.

etika Pri hľadaní dobra pomáha človeku jeho vnútorný hlas daimonion (akési svedomie, alebo božský hlas), ktorý riadi jeho skutky podľa poznania dobra. Neradí, čo má človek urobiť, ale čomu sa má vyhnúť, varuje pred odklonením od dobra. n

etika n n Človek vlastným myslením a konaním musí pochopiť, čo je dobro, a ak to pochopí, nemôže viac konať zlo Daimonion spolupracuje s rozumom, základom je žiť v súlade s rozumom racionalista

etika n Konanie človeka chápe ako sebarealizovanie, ktoré prostredníctvom výzvy poznaj sám seba má smerovať k všeobecnej blaženosti. Hovorí, že nikto nie je zlý z vlastnej vôle, ale iba z neznalosti, preto treba naučiť ľudí správne myslieť. Pretože tam, kde vládne rozum, duša sa napĺňa cnosťou.

filozofia n n Maieutika = podľa matky, pôrodnej baby – chce pomôcť ľuďom pri zrode ich vlastných myšlienok Prispel k rozvoju abstraktného myslenia inou formuláciou – Čo to je? – smeruje k podstate veci

n n Učenie prebieha formou dialógov Rozhovory sa konali priamo na ulici, na trhoviskách, vyberal si miesta, kde bolo množstvo ľudí

n Sokratova metóda učenia je známa aj ako „Delfská metóda“. Touto metódou mohol Sokrates pomôcť nájsť odpoveď počas debaty. Jedným z príkladov je aj nasledovný rozhovor. Sokrates sa najprv spýta otázku, a potom sa doslova háda s partnerom, až pokým ten nezavrhne starú odpoveď a spolu nesformulujú novú odpoveď na otázku. Najlepšou časťou tejto stratégie je to, že sa Sokrates zriekne všetkých vedomostí, ktoré mal o konkrétnom subjekte. Toto dáva človeku šancu skutočne porozmýšľať o odpovedi

Štruktúra dialógu Ironická časť – Sokrates náhodne oslovil okoloidúcich (vyberal si ľudí z vyšších vrstiev, ktorí sa správali nadradene), začal im klásť banálne otázky vyvolávajúce úsmev, postupne sa pýtal na stále zložitejšie veci – spravodlivosť, dobro. . . ; popritom hral nevedomého, ktorý sa chce poučiť 1.

poznámka Sokratova irónia núti skúmať vždy a znova, pobáda na ceste za hľadaním pravdy, kde je dôležité, aby kontrast vynikol a spravil protivníka nevedomým. Sokrates sa ponižuje, a sám sa prezentuje ako nevedomý. V túžbe po poznaní sa neobracia do seba , ale komparuje svoje myšlienky s inými. Irónia sa stáva motívom, zušľachťuje a trestá. Sokratova irónia podnecuje ku kritickému tvorivému mysleniu. Núti hľadať chyby v samom sebe. . .

SOKRATOVSKÁ IRÓNIA: Pre Sokrata sa stáva irónia dôležitým nástrojom, nepožíva ju na zosmiešnenie a potupenie, ale ako motivačnú, hnaciu silu za pravdou. . . Zaoberá sa dušou a prejavuje sa v optimistickej forme. "VIEM, ŽE NIČ NEVIEM". Viem všetko- irónia, všetko sa nedá vedieť. n

Štruktúra dialógu Maieutická časť – dotyční si museli priznať, že slová, ktoré bežne používajú, vedia vlastne vysvetliť – nasledovalo hľadanie odpovede, Sokratovi záležalo na tom, aby každý sám svojím myslením našiel odpoveď; On odmietol pomôcť, ukončil to vetou: „Viem, že nič neviem. “ 2.

Štruktúra dialógu 3. Definícia – išlo o charakterizovanie pojmu, určenie nejakej morálnej hodnoty

n „Čo je to odvaha? “ spýtal sa náhodou vojaka. „Odvaha je udržať si pozíciu, keď sa veci zostrujú. “ „Ale keď stratégia vyžaduje odchod? “ „V tom prípade si pozíciu neudržíte – to by bolo slabé. “ „Potom súhlasíte, že odvaha nie je ani udržanie si pozície ani ústup. “ „Myslím, že áno. Neviem. “ „Ja taktiež neviem. Možno to môže byť iba používanie hlavy. Čo na to hovoríte? “ „Áno, to je to. Používanie hlavy, to je ono. “ „Potom môžeme povedať, aspoň hypoteticky, že odvaha je prítomnosť mysle – rozumné rozhodnutie v čase stresu? „Áno. “

poznámka Tieto výroky sú vyvrcholením jeho hľadania múdrosti, pretože z Delf dostal veštbu, že je najmúdrejší. Keďže sa mu to zdalo nesprávne, snažil sa nájsť niekoho múdrejšieho ako je on. A tak početnými dialógmi s ľuďmi z rôznych odvetí, ktorí boli považovaní za múdrych, dochádzal k záveru, že prevahu v múdrosti získava práve tým, že si uvedomuje fakt, že v podstate obaja nevedia nič, no Sokrates si aspoň nemyslí, že vie niečo, čo nevie, na rozdiel od tých, ktorí si namýšľajú, že vedia všetko.

VÝZNAM SOKRATA PRE DNEŠOK: Sokrates pochopil zmysel poznania a rozhodol sa medzi životom a smrťou, to čo učil "dobro", dokázal aj na konci života. Jeho smrť je porážkou Aténskeho systému. Začínal najskôr od seba, starostlivosťou o dušu. Hľadal pravdu, zmysel života, hľadal jednotu v celku, stále pulzujúcom, nemennosť v premenlivom, hľadal pranormy vo večnom chaose. Hľadal to podstatné v mravnosti. Za toto všetko mu patrí veľký prínos vo vývoji filozofického myslenia. n Sokrates sa nám javí ako predstaviteľ etického intelektualizmu. Hlásal, že nevedomosť je prítomná všade tam, kde človek konal nesprávne a naopak vedomosť je cieľom k poznaniu dobra. Ak človek pozná ako konať dobro, nemôže konať zlo. n

Význam Sokrata n Ako 1. poukázal na neobmedzenosť ľudského vedomia, ktorého hranice sa rozširujú práve tak, ako aj vedomie človeka od narodenia po smrť. A keď si toto vedomie človeka uvedomí, človek má šancu nájsť pravý zmysel svojho života.

nasledovníci n 1. 2 malé filozofické školy: Kyrénska škola – za cieľ konania pokladá pôžitok Kynická škola – pohŕdali materiálnymi statkami, hlásali návrat k prírode