socilna a politick filozofia uvaovanie o princpoch dobrho

sociálna a politická filozofia

= uvažovanie o princípoch dobrého politického a spoločenského poriadku prostredníctvom filozofických kategórií Čo je štát? Prečo ho potrebujeme? Aký by mal byť? Ako usporiadať spoločnosť? Čo je utópia a aký je jej zmysel? Aký je vzťah slobody k štátu? Čo je spravodlivosť? Je možná sociálna a politická spravodlivosť? Na akých hodnotách spočíva spravodlivosť? Aký má spravodlivosť vzťah k rovnosti? Mali by sme poslúchať zákony, s ktorými nesúhlasíme? Ako chápať spoločenskú zmluvu? Čo je politika a aké sú jej hranice?

PREHĽAD PLATÓN a jeho ideálny štát ARISTOTELES a formy vlády N. MACHIAVELLI a politická moc T. HOBBES o štáte Ch. -L. MONTESQUIEU a zákon J. -J. ROUSSEAU a spoločenská zmluva Otázka spravodlivosti (J. RAWLS) Utópia ako nádej a varovanie (T. MORUS, G. ORWELL)

PLATÓN a jeho ideálny štát - vznik štátu (polis) zo slabosti ľudských indivíduí - ústava sa rodí z charakteru ľudí => ústav je toľko, koľko ľudí Dialóg Štát – popis ideálneho štátu (analogicky k človeku): TELO DUŠA CNOSŤ ŠTÁT hlava rozum múdrosť vládca hruď vôľa odvaha strážcovia brucho žiadostivosť umiernenosť výrobcovia vládca = filozof = „sofokracia“ (i žena môže vládnuť) zákaz súkromného vlastníctva a rodinných vzťahov dôsledný štátny vzdelávací a výchovný systém, štátom riadená selektívna reprodukcia – eugenika „Štát, ktorý nedáva ženám vzdelanie je ako človek, ktorý používa len jednu ruku. “

ARISTOTELES a formy vlády človek = bytosť spoločenská („zoon politikon“) vznik štátu (polis) : prirodzený sklon ľudí štát = prirodzený útvar dobro štátu > dobro jednotlivca Ako organizovať štát? (dielo Politika) Dobré formy vlády -------> Zlé formy vlády Monarchia --------------> Tyrania Aristokracia -------------> Oligarchia Politea ----------------> Demokracia

N. MACHIAVELLI a politická moc dielo Vladár (1532) machiavelizmus – postoj, ktorý ospravedlňuje všetky podlosti, ak sa dejú v službách udržania moci --> „Účel svätí prostriedky“ Ktorá forma vlády je najlepšia? ---> Ktorá forma vlády je najúčinnejšia? Ako musí konať vládca, ak si chce získať a udržať moc? Ideálny vládca ≠ morálne dokonalé knieža, či stelesnenie cností „Ak sa chce panovník udržať, musí sa naučiť schopnosti nebyť dobrý. “ Vladár nie je vládca z Božej milosti, ale: fortuna + virtus „Odvážnym šťastie praje. “ konať ako lev (násilie) i líška (lesť) - ! ak možno získať a udržať si moc jemnejšími prostriedkami, vladár im má dať prednosť ! Ľudia sa vládcu musia obávať, nie však nenávidieť ani milovať. Vládca má byť skúpy a veľkoryso zaobchádzať len s prostriedkami iných.

Thomas HOBBES o štáte - anglický teoretik štátu a práva, empirista - najdôležitejšie je pochopiť ľudskú prirodzenosť: = človek je svojou podstatou egoista a je racionálny - egoizmus nás núti proti sebe bojovať (homo hominis lupus) - racionalita nám umožňuje predstaviť si, že môžeme žiť v mieri, ak sa dokážeme dohodnúť → štát je výsledkom dohody (ako nutné zlo, kvôli ochrane svojho života a majetku) - predtým, ako vznikol štát, sa realizovala vojna každého s každým – bolo to neúnosné a nevýhodné, preto sa obyvatelia dohodli a uzatvorili zmluvu o vzniku štátu - dodržiavanie dohôd funguje iba vtedy, ak existuje dôvera, že aj iní ju budú dodržiavať (→ štát má mať absolútnu moc nad osudmi jednotlivcov) - dielo: Leviathan, 1651 (Leviathan – príšera, požiera svoje deti, ktoré sa mu dobrovoľne podvoľujú)

Charles Louis MONTESQUIEU a zákony Zo šľachty, radca, veľa cestoval Dielo: Duch zákonov (31 kníh) Každý jeden zákon má ducha, každá jedna krajina je špecifická → nemôžu byť všade rovnaké zákony Duch krajiny: podnebie, geografické podmienky, forma vlády, spôsob života, stupeň slobody, náboženstvo, mravy Deľba moci : zákonodárna, výkonná, súdna Z jeho diela čerpajú tvorcovia ústav USA, Nem, Fr, a iné (1689 - 1755) Dielo: O univerzálnej monarchii (→ za ”Spojené štáty európske”; vrátane východnej Európy a Ruska)

J. –J. ROUSSEAU a spoločenská zmluva Antiracionalista, romantik, dobrodruh, samotár, tulák, podivín Kritizoval preceňovanie rozumu a racionalizmus svojej doby → kultúra citu Skeptický ku kultúrnemu pokroku ľudstva najlepší je prírodný človek (”vznešený, čistý divoch”) → návrat k prírode! 1712 - 1778

Jean – Jacques ROUSSEAU Dielo: Rozprava o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi - esej, 1753) → najzávažnejšie spoločenské zlo, ktoré splodilo nerovnosť medzi ľuďmi: súkromné vlastníctvo → toto zlo treba zrušiť → nastoliť opäť beztriednu spoločnosť (pripomína to ”komunistický program”) ”Človek, ktorý si ako prvý obsadil časť pozemku a vyhlásil: To je moje! a našiel dosť naivných ľudí, ktorí mu uverili, bol skutočným zakladateľom občianskej spoločnosti. Koľko zločinov, vojen, vrážd, biedy a hrôzy by si ľudstvo ušetrilo, keby bol niekto vytrhal koly, zasypal priekopy a zavolal na svojich druhov: Nepočúvajte toho podvodníka. Ste stratení, keď zabudnete, že ovocie patrí všetkým a zem nikomu. ”

J. –J. ROUSSEAU a spoločenská zmluva Dielo: O spoločenskej zmluve (1762) → základ štátu je v nezrušiteľnej zmluve medzi ľudom a panovníkom → výklad zmluvnej téorie o pôvode štátu a náčrt ideálu spoločnosti založenej na ”prirodzenom stave” (ľudia sú slobodní a navzájom si rovní) → hľadá realistický základ pre ideál spoločnosti → v štáte je zdrojom moci ľud (všeobecná vôľa je svätá – ostatní ju musia prijať = ”demokratický abolutizmus”) → neskôr sa toto dielo stalo programom Francúzskej revolúcie

Otázka spravodlivosti „Veríte“ v spravodlivosť súdov? „Veríte“ v spravodlivosť v „bežnom“ živote? „Veríte“ v sociálnu spravodlivosť? (Spravodlivosť je ako pravda, rada sa skrýva) spravodlivosť = pevná a nemenná vôľa dať každému to, čo mu patrí (Ulpianus, rímsky právnik) ? čo je to, na čo má jedinec nárok, čo mu patrí? Aristoteles: spravodlivosť ako prvá cnosť politického života spravodlivý – ten, kto dbá na zákony a občiansku rovnosť, kto si nenárokuje mať viac ako mu patrí nespravodlivosť – porušovanie rovnosti a zákona zákonná spravodlivosť = „zákony sú pravidlá o tom, čo je spravodlivé a čo nie“ (Hobbes, Leviathan : štát ako podmienka realizovania spravodlivosti /štát <- spoločenská zmluva <„vojna všetkých proti všetkým“, „človeku vlkom“) nadzákonná spravodlivosť – vychádza z prirodzeného zákona

JOHN RAWLS – TEÓRIA SPRAVODLIVOSTI (1971) spravodlivosť ako „fairness“ (férovosť, slušnosť, čestnosť, poctivosť) spravodlivosť >>> efektivita (suma kolektívneho úžitku) princípy spravodlivosti = zásady, ktoré by zvolil každý racionálne jednajúci človek, zahalený rúškom nevedenia, keď subjektívne preferencie sú bezpredmetné (=> fikcia prvotného stavu) = 1. princíp: „Každý človek má mať rovnaké právo na čo najrozsiahlejší úplný systém rovných základných slobôd. “ = 2. princíp: „Sociálne a ekonomické nerovnosti majú byť usporiadané tak, aby prispievali k čo najväčšiemu prospechu tých najmenej zvýhodnených. “

ako nádej a varovanie = nikde = miesto, ktoré nejestvuje = fantastická predstava o ideálnom, najlepšom spoločenstve

Utópia ako nádej Thomas MORUS (Utópia, 1516) - opis spoločnosti na ostrove Utópia: zrušené súkromné vlastníctvo, všeobecná pracovná povinnosť (práca cestou k šťastiu), rodina základná jednotka štátu, skromnosť (pohŕdanie bohatstvom – zo zlata nočníky a reťaze pre zločincov), nikto nemá nič a predsa sú všetci bohatí, zákonov je málo a sú zrozumiteľné všetkým, život podľa prírody Tomass CAMPANELLA (Slnečný štát, 1623) Francis BACON (Nová Atlantída, 1624) => úsilie načrtnúť čo najpozitívnejší obraz spravodlivého a rozumného štátu => štát ako usilujúci sa o blaho ľudí => pokus orientovať ľudí na lepšiu budúcnosť

Utópia ako varovanie 20. st. : utópie --> dystópie => štát ako mašinéria útlaku Þ pokus varovať pred negatívnymi tendenciami vývoja spoločnosti George ORWELL (nie filozof, ani politológ) Zvieracia farma (1945) => všetci ľudia sú si rovní, ale niektorí sú si rovnejší - satira na revolúcia, ktorá sa vymkla z rúk (socializmus) - 1984 (1948) - svet, kde vládne absolútna totalita - vízia manipulácie spoločnosti jednou vládnucou Stranou (komunizmus), kde tajná polícia má neobmedzené právomoci, neustále sledovanie a odpočúvanie => , , Kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť. Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť. " Vojna je mier Sloboda je otroctvo Nevedomosť je sila