Miesto filozofie v praxi socilnych vied SOCILNA FILOZOFIA

Miesto filozofie v praxi sociálnych vied SOCIÁLNA FILOZOFIA • Dejiny sociálnej filozofie • Terminológia • Metodológia • Filozofické systémy – plusy aj mínusy v praxi sociálnych pracovníkov

S o c i á l n a f i l o z o f i a • Dejiny sociálnej filozofie • Základné pojmy

Dejiny sociálnej filozofie • počiatky sociálneho myslenia rodina, rod, kmeň, atď. • prvé štáty = prvé problémy s formou vlády: tyrania (despotická vláda jenotlivca), oligarchia (vláda malej skupiny), demokracia (vláda väčšiny) ? ? sociálny poriadok, ? násilia, ? zákony • prvé vojny – spravodlivé/nespravodlivé • dohody, zmluvy, zväzky, práva. . . • ? moc – zbrane? zákony? suroviny? ľudský potenciál? poznanie? argumenty?

Dejiny sociálnej filozofie- počiatky • hľadanie pôvodu a podstaty spravodlivosti vo svete „Podstatou spravodlivosti je múdrosť a poznanie. “ (Sokrates) • hľadanie princípu poriadku vo svete • hľadanie spravodlivého usporiadania štátu (Platón, Aristoteles)

Dejiny sociálnej filozofie- počiatky Hľadanie podstaty spravodlivosti a princípu poriadku vo svete • spravodlivosť a osud (mýtus, prírodná filozofia) • spravodlivosť a zákonitosť (Anaximandros, Herakleitos, Leukipos, a iní) • spravodlivosť na objednávku (sofisti) • spravodlivosť a múdrosť (Sokrates)

Dejiny sociálnej filozofie • aká forma štátu Platón (427 – 347 p. n. l. ) DIALÓGY – systém poznania = sila štátu Aristoteles (384 – 322 p. n. l. ) POLITIKA človek je svojou prirodzenosťou spoločenská bytosť, štát je najvyššia forma súžitia, je nadradený rodine a jednotlivcovi

Dejiny sociálnej filozofie PLATÓN • najvyššia mysliteľná forma mravného života = mravný život v dobrom štáte • zlý štát = zlí občania • zlá ústava = choroba štátu = choroba ducha ideálny štát = aristokracia (vláda múdrych, vláda filozofov) nespravodlivé ústavy vývoj/úpadok z aristokracie timokracia – oligarchia – demokracia – tyrania pojem zákon - zákon nahrádza spravodlivosť v pozemskom svete; - nie vyhrážanie, ale argumenty

Dejiny sociálnej filozofie - ARISTOTELES • štát a občan sú bytostne spojení • štát existuje pre jediný cieľ = dobro človeka = žiť dobrý život • príčina vzniku štátu = boj o prežitie • štát je prirodzeným výtvorom človeka • človek je tvor spoločenský, a to od prírody spoločenská, politická bytosť • štát = sebestačný celok, až potom je rozdelený na spoločnosti a spoločenstvá • ústavy (páry) dobré A zvrhlé vláda jedného Kráľovstvo (monarchia) Tyrania vláda niekoľkých Aristokracia Oligarchia vláda mnohých Politeia Demokracia

Dejiny sociálnej filozofie STREDOVEK • aký poriadok v štáte Augustín Aurélius (354 – 430): BOŽÍ ŠTÁT - rozdiel medzi pozemským a božím štátom - egoizmus ---- solidarita ---- altruizmus - férovosť ---- spravodlivosť --- láska

Dejiny sociálnej filozofie renesancia - osvietenstvo - novovek • obrat ku človeku a jeho právam • vznik občianskych spoločností • zmluvné a prirodzenoprávne teórie

Dejiny sociálnej filozofie – novovek (1) Niccolo Machiavelli (1469 – 1527) VLADÁR - pre vladára je prvoradá moc, na jej udržanie použije všetky prostriedky, ale tak aby sa neobrátili proti nemu – prvoradé je udržanie moci Hugo Grotius (1583 – 1645) - rozlišuje prirodzené, občianske a medzinárodné právo

Dejiny sociálnej filozofie – novovek (2) Thomas Morus (1478 – 1535): UTÓPIA - Utópia bol vymyslený ostrov, kde remeselnícka rodina bola základom spoločnosti, ktorá mala rovnomerný prídel práce, stravy a vzdelávania Tomasio Campanella (1568 – 1639): O SLNEČNOM ŠTÁTE Francis Bacon (1561 – 1626): NOVÁ ATLANTÍDA - úspechom by mohlo byť cieľavedomé využívanie všetkých vied v mene prosperity štátu, svetové vedecké špičky sústredené v medzinárodnej „akadémii vied“, tzv Šalamúnovom dome

Dejiny sociálnej filozofie – novovek (3) Thomas Hobbes (1588 – 1679) „Človek je človeku vlkom a tak sa podľa toho zariaďme. “ vznikol LEVIATHAN, štát = umelé teleso, požierač všetkého, svojich tvorcov vrátane, vznikol vtedy, keď už ľudia neboli schopní žiť v stave pôvodnej absolútnej slobody. Každý sa vzdal časti svojej slobody a odovzdal ju do rúk vládcovi spoločenská zmluva

Dejiny sociálnej filozofie – novovek (4) John Locke (1632 – 1704) - štát je výsledkom spoločenskej zmluvy - je stelesnením snahy ľudí vzájomnou spoluprácou zachovať a rozvinúť prirodzené práva každého občana, ktoré vyplývajú z prirodzeného práva (právo na ochranu života, slobody a majetku)

Dejiny sociálnej filozofie – novovek (5) Jean Jacque Rousseau (1718 – 1771) – kritik osvietenstva Rozprava o pôvode a základoch nerovnosti medzi ľuďmi človek je od prírody dobrý – spoločnosť ho kazí odporúča návrat k prírode rozprávka: zánik idylického (konali na základe svojich citov a sklonov) nažívania ľudí vznikom súkromného vlastníctva a rozvojom civilizácie vznik štátu nerovnosť medzi ľuďmi

Dejiny sociálnej filozofie – novovek (6) Jean Jacque Rousseau - kritik osvietenstva - úlohou štátu by malo byť zabezpečiť ochranu slobody občana a nie potláčať ju - spoločenskou zmluvou sa občania zaväzujú navzájom chrániť a upevňovať svoju slobodu a šťastie - všeobecná vôľa = vôľa občanov – extrakt ich vôlí - ľud má právo na revolúciu, ak sa panovník spreneverí zmluve

Dejiny sociálnej filozofie – novovek (7) Charles Louis Montesquie (1689 – 1755) O DUCHU ZÁKONOV - všeobecne platné zákonitosti platia ako pre prírodu tak pre spoločenské dianie – nepochádzajú od Boha, ale vyplývajú z podstaty vecí – ich základom sú princípy prirodzeného práva, ktoré sú modifikované špecifickými podmienkami tej-ktorej krajiny (najmä geografické)

Dejiny sociálnej filozofie – novovek (8) nemecký klasický idealizmus Immanuel Kant (1724 – 1804) O VEČNOM MIERI „Nemá byť žiadna vojna; a to ani medzi tebou a mnou v prírodnom stave, ani medzi nami ako štátmi, ktoré sú zvnútra v stave zákonnom, ale navonok vo vzťahu nezákonnom, pretože to nie je spôsob, ako má každý z nás hľadať svoje právo. “

Dejiny sociálnej filozofie –novovek (9) Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1775 – 1854) „čo je rozumové, je skutočné, čo je skutočné, je rozumové“ • myšlienka je objektívnou podstatou sveta • dejiny predstavujú vývoj ducha v čase – postupné sebauvedomenie si ducha • dejiny sú pokrokom v uvedomovaní si slobody - majú svoje vyvrcholenie v germánskom svete – dospeli do štáda rozumu, a teda nespejú k ďalšej premene • rozlišuje historické (majú štát) a nehistorické národy

Dejiny sociálnej filozofie – novovek (10) Auguste Comte (1798 – 1857) • pozitivizmus – celé poznanie je založené na tom, čo je nám pozitívne dané – na faktoch • zakladateľ sociológie - vedy, ktorá by umožnila vysvetliť sociálne fakty, odhaliť zákony, predvídať javy, a tak reformovať spoločnosť - odmieta násilné reformy, lebo vedú k chaosu

Dejiny sociálnej filozofie – novovek (11) Karl Marx (1818 – 1883) a Friedrich Engels (1820 – 1895) pojem odcudzenie – nie výrobky slúžia človeku, ale človek otročí im historický materializmus - základ spoločnosti = materiálna výroba - prvotnopospolná, otrokárska, feudálna, buržoázna, socialistická spoločnosť = spoločensko-ekonomické formácie - každá formácia má svoju základňu (výrobné vzťahy) a nadstavbu (štát, inštitúcie, ideológie) - spoločenské bytie má formu spoločenského vedomia (politika, právo, náboženstvo, morálka, filozofia)

Dejiny sociálnej filozofie - novovek (12) Wilhelm Dilthey (1833 – 1911) • hermeneutika – metóda duchovných vied - metóda objasňovania, interpretácie - duchovné vedy – chcú porozumieť jednotlivým neopakovateľným fenoménom v dejinách a v ľudskej kultúre „zvnútra“ = ako produktom ducha - nie iba strohá analýza, ale osobný zážitok - vysvetľovanie a porozumenie, vcítenie sa

Dejiny sociálnej filozofie - súčasnosť • teórie spravodlivosti John Rawls (1921 - 2004) - spravodlivosť ako „fairness“ • teórie moci Michel Foucault (1924 – 1984) – moc ako živá sila spoločnosti • teórie zodpovednosti Karl Jonas (1903 – 2002) - zodpovednosť nielen za ľudské bytosti, ale aj ostatné živé bytosti a celý svet, vrátane ďalších generácií, či možných svetov