Socilna skupina Socilna intitcia tandardizoavn rieenia problmov spolonosti

Sociálna skupina Sociálna inštitúcia - štandardizoavné riešenia problémov spoločnosti Organizácia – skupiny ludí robiaci činnost rovnakým spůsobem Korporácie – združenia ludí na základe rovnakého odboru, stavu, zamestnania

Sociálna skupina �Predstavuje základnú výskumnú jednotku v oblasti mikrosociológického skúmania, alebo v sociálnej psychológií a v medicíne. �Môžeme ju definovať ako na sociálnych interakciách založené spojenie dvoch a viacerých ľudí, ktorí zdieľajú rovnaké alebo podobné ciele (identifikujú sa s cieľmi ostatných ľudí), hodnoty, akceptujú v sociálnej skupine platné normy a svoju identitu so skupinou potvrdzujú prostredníctvom členstva. �Predstavuje na členstve založený súbor participujúcich, ktorí sa spoločné snažia dosiahnuť jeden cieľ. (Podobnosť s neformálnou organizáciou)

Čo nie je sociálna skupina �Súbor ľudí s rovnakými charakteristikami (modré oči, vzdelanie, povolanie a iné) – v sociologickom zmysle hovoríme o sociálnych kategóriách �Náhodné zhromaždenie ľudí pri určitej situácií (čakanie na autobus, pozeranie filmu v kine, účasť na koncerte) – v sociologickom zmysle hovoríme o sociálnom agregáte �Účelovo vytvorená vzorka ľudí pre potreby výskumu

Prečo existujú sociálne skupiny? �Sú základným predpokladom sociálneho života človeka. Človek sa plnohodnotným členom spoločnosti stáva prostredníctvom svojho členstva v sociálnych skupinách. �Sú neformálnou alebo formálnou bázou vzniku a udržiavania sociálnych vzťahov. �Sú identifikačným znakom každého človeka. Ľudí posudzujeme a nadväzujeme s nimi sociálne interakcie na základe ich členstva v sociálnych skupinách. �Sú predpokladom na eliminovanie javu „sociálna smrť“.

Sociálna interakcia �Predstavuje najelementárnejšiu jednotku sociálneho života človeka. Je to základný sociálny proces, ktorý prebieha medzi ľuďmi �Vzájomné ovplyvňovanie sa ľudí na základe podnetov, reakcií na podnety, ktoré sa stávajú znova podnetmi, na ktoré reagujú. �Vyžaduje prítomnosť minimálne dvoch osôb, ktoré medzi sebou môžu nadviazať verbálnu alebo neverbálnu komunikáciu. �Sociálna interakcia je procesom odovzdávania významov prostredníctvom symbolov, ktoré sú druhým interpretované a sú bázou výmeny a udržiavania tohto procesu

Sociálna interakcia � Obsah interakcie: závisí na činnostiach, aké aktéri spolu vykonávajú. Interakcia sa vyvíja do sociálneho vzťahu Sociálna interakcia Cudzinec formálna komunikácia Sociálny vzťah neformálna komunikácia priateľstvo dôvera láska � Rozmanitosť interakcie: niektoré interakcie sa týkajú len konkrétneho výseku činností (spolupráca na pracovisku), alebo zaberajú širšiu oblasť (pracovní kolegovia sa rozprávajú o svojich rodinách)

Sociálna interakcia � Kvalitatívne charakteristiky sociálnej interakcie: forma komunikácie medzi cudzími ľuďmi a dôverne známymi ľuďmi (v styku s nám neznámymi ľuďmi, venujeme maximálnu pozornosť spôsobu rozprávania, držania tela, používania gest, ovládania svalov na tvári). Naopak v styku s nám známou osobou sa snažíme vyjadrovať bezprostredne, prejavovať svoje emócie, nekontrolujeme gestá, mimiku, pohyby sú nekoordinované). Používanie formálneho a neformálneho štýlu vyjadrovania v komunikácií

Sociálna interakcia �Relatívna frekvencia a vzorcovanie interakcie: interakcia prebieha jednorazovo (náhodne stretnutie na vlakovej stanici, priebeh komunikácie a vzájomné rozlúčenie), alebo naopak môže byť pravidelná (kamaráti každý piatok idú na pivo, rodina). Interakcia prebieha na základe nejakých vzorov (pravidelná interakcia)), alebo sa vzory vytvárajú priebežne (náhodné stretnutie) �Čím sa frekvencia sociálnych interakcií zvyšuje a vzory sú stabilné – pravidlá, platiace v priebehu interakcie – tým je vyššia pravdepodobnosť, že sa sociálna interakcia zmení na sociálny vzťah

Sociálna interakcia �Princíp reciprocity a komplementarity v sociálnych interakciách: v prostredí s cudzincami sa snažíme svoje záväzky čo najrýchlejšie splniť. Vzájomne vyrovnávanie si dlhov. Naopak v prostredí s dôverne známymi osobami ide o bezprostrednú pomoc: nechápeme ju ako záväzok, ktorý je nevyhnutné neodkladne splatiť (zabudol som si peniaze, zaplať za mňa, nabudúce ťa pozvem)

Sociálna interakcia �Dôvernosť a intimita: v prostredí s cudzími ľuďmi oblasť súkromia zostáva zachovaná. Nezasahujeme do privátnej oblasti iných ľudí. Naopak v prostredí s dôverne známymi ľuďmi sa snažíme čo najviac otvoriť. Naše privátne informácie sú zdieľane, rovnako my zdieľame privátne informácie o iných.

Sociálna interakcia �Interpersonálna percepcia: Ľudia majú určitú predstavu o sebe samých, ako aj o iných ľuďoch (naša predstava sa nemusí vždy zhodovať so skutočnosťou). Dobrá interakcia, ako báza vzniku sociálnych vzťahov vzniká vtedy, keď iní majú o nás takú predstavu, ktorá sa zhoduje s našou predstavou o sebe samom (príklad fabulácie a klamania, predstava o nás samých sa nezhoduje s obrazom, aký o nás majú druhí)

Sociálna interakcia �Sociálna väzba a oddanosť: hovoríme aj o sile interakcie. Ide o vôľu, rozhodnutie, že vzťah pokračuje aj napriek nedorozumeniam a ťažkostiam. Kompromis záujmov. �Výklad: sociológia vychádza z poznatkov, že ľudské záujmy a potreby sa saturujú len prostredníctvom interakcií a vzťahov s inými ľuďmi. Preto sú ľudia nevedome tlačení do vzájomných vzťahov, vzájomných interakcií a snažia sa vzájomne ovplyvňovať. �Interakcia je možná len za predpokladu komunikácie a používania symbolov.

Delenie sociálnych skupín �Na základe počtu členov: �Malé sociálne skupiny �Stredné veľké sociálne skupiny �Veľké sociálne skupiny �Na základe charakteru sociálnych vzťahov �Neformálne sociálne skupiny �Formálne sociálne skupiny

Druhy sociálnych skupín �Na základe dominujúcej komunikácie (autorom rozdelenia je Ch. Horton Cooley) �Primárne sociálne skupiny �Sekundárne sociálne skupiny �Referenčné sociálne skupiny �Na základe ohraničenia členstva �In – group �Out - group

Sociálne skupiny a členstvo v nich �Ľudia sa stávajú plnohodnotnými členmi spoločnosti, prostredníctvom svojho členstva v sociálnych skupinách. �Keď niekoho popisujeme, popisujeme ho prostredníctvom jeho členstva v určitej sociálnej skupine �ROZSAH A KVALITA PARTICIPÁCIE V SOCIÁLNYCH SKUPINÁCH �Na získanie členstva v sociálnej skupine treba vyvinúť veľa energie (prijímacie konania, skúšky oprávnenosti, previerky a iné) – napr. členstvo v prestížnom klube �Získanie členstva v sociálnej skupine nie je podmienené súborom prijímacích praktík – napr. členstvo v náboženskej skupine

Členstvo a participácia v sociálnej skupine �Participácia na živote sociálnej skupiny je segmentovaná na konkrétne úlohy a tým obmedzuje spoluúčasť jednotlivca: Jednotlivec nemá tendenciu preberať zodpovednosť a iniciatívu v sociálnej skupine, ani nevníma význam svojho členstva. Naopak sociálna skupina nemá vplyv na jednotlivca, jeho názory a presvedčenia. �Participácia na živote sociálnej skupiny nie je segmentovaná na konkrétne úlohy a spoluúčasť jednotlivca nie je ničím obmedzená. Intenzívna participácia sa dotýka viacerých aspektov života jednotlivca. Život indivídua je ovplyvnený členstvom a sám jednotlivec sa bude snažiť ustáť vplyv v skupine.

Členstvo a participácia v sociálnej skupine �Kvalita participácie: Vyjadruje psychologický význam členstva v sociálnej skupine pre človeka. �Totálna participácia: �izolácia indivídua od predchádzajúcich sociálnych vzťahov, alebo členstiev v iných sociálnych skupinách. �Vytrhávanie jednotlivca z jeho bežného života a podriaďovanie jeho činnosti výlučne len pre ciele sociálnej skupiny �Absorpcia indivídua sociálnou skupinou a indoktrinácia (vštepovanie presvedčení, hodnôt a noriem sociálnej skupiny) �Spustenie efektívnej kontroly nad jednotlivcom