Socilna patolgia n n Socilna patolgia sa zaober

Sociálna patológia

n n Sociálna patológia sa zaoberá sociálnymi javmi a procesmi v celej ľudskej šírke väzieb. Skúma ich podstatu, formy prejavu a výskytu, príčiny vzniku, dôsledky pre spoločnosť a pre jednotlivca. Zaoberá sa tiež prevenciou a čiastočne ich nápravou. U sociálneho pracovníka sa predpokladajú isté znalosti a schopnosti, aby rozpoznal, dokázal pochopiť a rešpektovať špecifické stavy (delikvenciu, kriminalitu, toxikomániu, prostitúciu atď. ) Súhrnný pojem na označenie chorých, nenormálnych, všeobecne nežiaducich spoločenských vzťahov n n Sankciované formy deviantného správania a tiež Štúdium príčin ich vzniku

n Sociálna patológia je sociologická disciplína, ktorá sa zaoberá negatívnymi škodlivými v spoločnosti, t. j. jej predmetom je skúmať patologické javy spoločnosti. Na vyjadrenie týchto javov sa používajú výrazy: - deviácia (napr. záškoláctvo) - patologické správanie (napr. ublíženie na zdraví, trestná činnosť) Deviácia je menej závažný negatívny spoločenský jav ako patológia.

Historický vývoj n E. DURKHEIM /1855 -1917/zakľadateľ vedeckej sociológie – soc. patológia je veda o chorobách a nepriaznivých skutočnostiach, činoch správaní, ktoré sa odchyľujú od stanovených noriem , ale zároveň sú organickou súčasťou , komponentom života sociálnych celkov.

n n SPENCER /1820 -1903/ filozof, sociológ – sociálny biologizmus /vníma spoločnosť ako živý organizmus so svojimi vzťahmi aj chorobami––- vznik prvého pojmu : sociálne deviácie hľadal analógiu medzi vývojom biologických organizmov a vývojom spoločnosti, stal sa inšpiráciou pre prvú generáciu amerických sociológov.

Klasifikácia sociálno-patologických javov n n - odvodzujú sa od tzv. normality spoločnosti Normalita: Subjektívna/morálka, skúsenosti, vnútorné prežívanie / n Štatistická/to čo dodržiava väčšina majoritnej spoločnosti/ n Antropologická/biologické, genetika, danosti/ DIMENZIA n Sociokultúrna/zvyky, tradície/ n etická /viera/ n

Prelom 20. storočia - nové typy sociálnopatologických javov /nezamestnanosť, narkománia, gemblérstvo, homosexualita. . . / n I. A. Bláha- deviantné správanie vníma ako poruchy sociálnych procesov a zariadení, sú determinantami individuálnych a hromadných porúch -za deviantné správanie nezodpovedá len on sám ale celá spoločnosť I. A. Bláha- soc. patológiu označuje poruchy sociálnych procesov a zariadení, že sú determinantami individuálnych a hromadných porúch n

Súvisiace vedy S. PAT. -je hraničná vedná disciplína, využíva poznatky: n Sociológia n Sociálna psychológia n Psychológia n Kriminológia n Právne vedy n Sociálna práca –sociálna politika, sociálna služba

Prístupy k príčinám vzniku soc-patol. javov n n n Biologické /dedičnosť/ Rasistické/ niektoré rasy sú viac predurčené k dev. správaniu Psychoanalytické/naše správanie je podmienené skutočnosťou minulosti -zážitky Sociologické/vychádzajú zo život. podmienok, kultúry Komplementárne/za deviantné správanie môže len spoločnosť Mnohofaktorové/ za de. správ. môže viac faktorov

n n LAMNEK ako prvý definoval patologizácia, medicinalizácia/ - chorobná porucha deviantného správania sa odhalila a nastúpila– –––––medicína /terapia, kuratela-labeling/ E. FROMM/frankfurtská škola/ -sociálna patológia predstavuje nielen problém duševného zdravia jednotlivca uprostred spoločnosti, ktorej sa nevie prispôsobiť, ale aj patologický stav celej spoločnosti.

n n n PARSON -nerovnovážny stav s dočasným charakterom, ktorý je vlastne banálnym momentom regulačnej poruchy subsystémov a v podstate sú schopné samé obnovovať svoj rovnovážny stav bez sociálnej patológie T. j jeden človek podľahne soc. deviácie iní nie Poruchy správania nepatria do oblasti soc. patológie resp. soc. deviácie je to aberantné /rebelantnosť/ správanie

Spúšťače patologického – deviantného správania n Resp. čo vedie k rozhodnutiu pre dev. čin dľa Spector, Kitus – sociálny problém n dezorganizáca-nesprávne určené hodnoty a normy n deviácia- kradol on kradnem ja n konflikt hodnôt Najčastejšia príčina je neuspokojenie niektorej z materiálnych aj nemateriálnych hodnôt, ktoré majú fundamentálny význam pre existenciu jedinca n

Sociálna deviácia Pavlok 6. typov sociálnych problémov: n Nepriaznivé interpersonálne vzťahy n Pracovné problémy n Nevyriešené problémy bývania n Zdravotné problémy a staroba n Nepriaznivé finančné problémy n Nevyriešené administratívno-správne problémy

Problematikou príčin vzniku sa zaoberali aj n Alvina a Heidi Tofflerovci –konfliktné situácie podmieňujúce vznik a návrat foriem deviantného správania podporuje – priemyselná veľkovýroba, ultranacionalizmus, masovosť výroby, vzdelanosť verzus nevzdelanosť

Sociálna deviácia n n Súbor relatívne nezávislých, veľakrát si konkurujúcich a protichodných predstáv o zdrojoch aj praktickom riešení ťaživých sociálnych problémov Porušenie alebo podstatná odchýlka od niektorej sociálnej normy, prípadne od skupiny noriem, porušenie formálnych očakávaní, prípadne neformálnych požiadaviek kladených na ľudské správanie v danej spoločnosti

n n Normatívny poriadok- súbor všetkých noriem - formálne predpisy - predpisy dané oficiálnou mocou t. j. legislatíva sú v písanej podobe - neformálne očakávania hodnotové rebríčky, viera- sú zvnútornené pravidlá Rovnováha týchto položiek v spoločnosti=udržovanie sociálneho konsenzu

n Na úrovni každej soc. deviácie rozoznávame n n Subjekt Objekt Cieľ dôsledok

komponenty n n n Deviantný motív Deviantný prejav, či správanie Interpretácia Regulačné opatrenia zo strany okolia Vplyv regulačného opatrenia na ďalšie správanie jedinca

Vlastnosti soc. deviácií n n n Závažnosť Identifikovateľnosť Normálnosť Funkčnosť Relatívnosť dynamika

Príčiny n n n Biologické Psychologické Sociálne Kultúrne Situačné

n n Pozitívna deviácia /militantné abstinenstvo/nielen že je abstinent, ale agresívne presviedča iných neobmedzeným spôsobom Negatívna deviácia /alkoholizmus/ n n n Tolerančný limit /alkohol/ -zmeny hodnotenia a vnímania určitých foriem správania /odlišné sexuálne zameranie/ paralelné hodnotové zameranie podľa neho spoločnosť toleruje isté odchýlky od stanovených noriem správania Sankcie – mechanizmy, ktoré vedú k posilneniu sociálnych noriem vo vedomí ľudí prostredníctvom odmien a trestu za porušenie noriem, sú nástrojom sociálnej kontroly

Deviantný akt, deviantná kariéra. Identita a rola n n Albert Cohen – deviantný akt je podmienený interakciou medzi jednotlivcom a okolím. Vyvíja sa v čase a v niekoľkých štádiách Sociologické teórie Orcutt/1983/ - zaoberal sa diverzitou pojmu deviácia, pokúsil sa o klasifikáciu deviantov Rebríček deviantov: homosexuáli, drogovo zvislí, alkoholici, prostitútky, lesbičky, vrahovia, kriminálni delikventi n Koncepcia založená na normatívnom prístupe – správanie, ktoré porušuje sociálne normy alebo osoby, ktoré vykazujú takéto správanie

Sociologická teória založená na normatívnom prístupe n - pri tomto prístupe sa deviácia vzťahuje na správanie, ktoré porušuje sociálne normy alebo na osoby, ktoré vykazujú takéto správanie. n n Stavia na pojme sociálnej normy Sociálny konsenzus ako základný fakt organizovaného sociálneho života/ konsenzus vyjadrujú soc. normy a keď sa správanie od týchto noriem odchyľuje je charakterizované ako deviantné/ t. j. objektívna deviácia

n Petrušek – na to, aby sme mohli hovoriť o sociálnej deviácií, treba splniť aj iné podmienky a to: n n Opakovateľnosť /čas, priestor/ Hromadnosť /z hľadiska výskytu v populácií/ Sociálna závažnosť pre spoločnosť alebo kultúru Podobnosť príčin/umožňuje analyzovať etiológia javu/

n n Tri skupiny determinantov Ľudská racionalita Zodpovednosť jednotlivca voči celku Kooperácia a koordinácia činností jednotlivcov a inštitúcií pre spoločnosť n Ak sú tieto faktory funkčné , tak deviantné správanie nevznikne

Koncepcia založená na relativistickom pohľade - - - rôznosť vzorov správania ľudí v moderných spoločnostiach /diverzita/ ľudia a sociálne skupiny v spoločnosti majú častejšie konkurujúce si, alebo konfliktné záujmy než všeobecne zdieľané ciele a záujmy Soc. správanie je výsledok určitej dohody v konfliktných záujmoch alebo výsledok donútenia niektorých ľudí ostatnými, kt. majú silnejšie mocenské postavenie al. vplyv spoločnosti

n Deviantný akt je zo súboru bezprostredne dostupných a účinných riešení ohrozujúcej situácie vyberaný vtedy, pokiaľ je jeho vykonávanie uľahčené určitými faktormi, ktorými najčastejšie sú: n n Miesta Hardware Vlastnosti samotného aktéra Vplyvy osôb v jeho okolí

Lemert rozoznáva deviantné akty n n n Individuálne Situačné Systematické Inovatívne rekurentné

Sociologické koncepcie deviantnej kariéry, identity a role n Sociálna identita je spojená s vykonávaním určitých sociálnych rolí, t. j. očakávanými vzorcami správania, ktoré sa vzťahujú k určitým osobám v určitých situáciách. Medzi týmito dvoma udelenými typmi identít môže nastať konflikt, ktorý je tým silnejší, čím väčšie sú rozpory medzi nimi a čím väčší význam im aktér prikladá.

n n Tieto konflikty sú zvlášť silní u osôb, ktorým okolie prideľuje deviantnú sociálnu identitu. Takáto osoba môže vzniknutý konflikt riešiť buď poprením, racionalizáciou, či neutralizáciou svojej deviácie a taktiež udržiavaním konformnej osobnej identity alebo postupne prijíma deviantnú osobnú identitu.

Kríza deviantnej identity n V nej sa jedinec môže rozhodnúť zmeniť svoj spôsob života, identitu, či rolu alebo naopak prijíma deviantnú identitu alebo rolu, pokiaľ sa v jeho okolí stále viac ľudí k nemu správa ako k deviantovi

Rozoznávame: n n Primárnu deviáciu – deviantné akty Sekundárnu deviáciu – dôsledok značkovacej reakcie okolia

Sekvencie sociálnych interakcií vedúcich k sekundárnej deviácií podľa Lemerta: n n n n Primárna deviácia Sociálne tresty Ďalšia primárna deviácia Silnejšie sociálne tresty a odmietanie Ďalšie deviantné správanie aktéra spojené s jeho hostilitou voči osobám aplikujúcim tresty Kríza prekračujúca tolerančný kvocient Posilnenie deviantného správania Úplné prijatie deviantného statusu, identity a role

Nálepka pridelená formálnymi agentami sociálnej kontroly funguje podľa teórie sekundárnej deviácie a to tzv. suverénny status – master status, t. j. výlučne charakterizuje príslušného jedinca a neponechá priestor pre žiadne jeho vlastnosti záporné s aplikovanou nálepkou

John Lofland – teória deviantnej kariéry a identity n 4. meracie faktory n n Množstvo a frekvencia deviantných aktov Do akej miery jedinec organizuje svoj každodenný život okolo deviantnej aktivity a deviantného spôsobu života Do akej miery považuje jedinec sám seba za devianta Do akej miery jedinec považuje za devianta jeho okolie

Sociálne problémy patria k jedným zo spúšťačov sociálnych problémov, tým ďalším podľa Spektora a Kitusa patria dezorganizácia, deviácia, konflikt hodnôt. Sociálna Dezorganizácia: sústreďuje svoju pozornosť na kontrolu a reguláciu správania. Vychádza z toho, že ľudské správanie je sociálne regulované prostredníctvom súboru noriem a pravidiel, nazývaným sociálna organizácia n

n n Hodnotový konflikt: protikladnosť hodnôt a záujmov rôznych spoločenských skupín je príčinou vzniku sociálnych problémov Deviantné správanie Škála typov správania dľa Ondrejkoviča n n Konformné správanie k normám Nonkonformné správanie – odchylné od noriem /deviantné správanie / normokonfromné soc. správanie nápadné provokujúce soc. správanie X disociálne správanie X asociálne a antisociálne správanie X delikventné a kriminálne X = deviantné správanie

Faktory týkajúce sa teórií sociálnej deviácie n Správanie – zmysluplná odpoveď jednotlivca alebo skupiny na situáciu, ktorá má sama tiež zmysel – psychika človeka, skupiny /vnímanie, pamäť, sociálna skúsenosť, predstavivosť, inteligencia, emócie, potreby/

n n n Sociálne správanie – každé správanie ktoré svojim zmyslom orientované na partnera sociálneho kontaktu alebo vzťahu /napodobňovanie/ Konanie – vedomá činnosť človeka , obvykle zameraná na cieľ Sociálne konanie – základom je orientácia na partnera v správaní, pričom je zanedbateľné, z akých dôvodov

Sociálna norma n n n Sociálna norma – pravidlá pre vedomé sociálne konanie, predpisy pre sociálne správanie, očakávané správanie alebo dokonca vyžadované soc. správanie s charakterom kategorického imperatívu Autor noriem – osoby alebo inštitúcie, ktoré normy stanovujú a presadzujú Adresáti noriem – osoby a inštitúcie, na ktorých sa normy obracajú, t. j. ktorým sú adresované

n n n Stupeň platnosti – rozsah o ktorom sú autori presvedčení, že je ako požiadavka na správanie zmysluplná Stupeň účinnosti – uposlúchnutie t. j. vyplnenie normy v správaní alebo jej neuposlúchnutie Sociálna kontrola – mechanizmus, ktorý má slúžiť najmä presadzovaniu normy /sankcia/ Signalizačný účinok - - - n Varovný - - - budúcnosť n Preventívny - - - - n

n Sociálnu normu tvorí: n Vnútorný obsah /povolenia, príkazy, zákazy a všetky formy správania, ktoré sú z hľadiska danej normy prijateľné n Štruktúra normy – či je norma jednotná alebo vnútorne diferencovaná, či pripúšťa len jednu formu správania alebo určitý rozsah rôznych prejavov správania. n Väčšina noriem sa vyznačuje tolerančným limitom Tolerančný limit – podľa neho spoločnosť toleruje isté odchýlky od stanovených noriem správania n Deviantným správaním sa stáva až po prekročení hranice normy.

Druhy noriem n n n Náboženské -desatoro Zvyky tradície obyčaje n n n Etické vštepované Rituály zákony

Kudrjavcev 3 vlastnosti normy n n n Užitočnosť /v záujme spoločnosti/ Záväznosť/jedinci a skupiny, pre ktorých príslušná norma platí, sú povinní sa ňou riadiť Realizovanosť v správaní/musí sa prejavovať v konkrétnom správaní osôb, pre ktoré platí n n Dynamika, relatívnosť, konsenzualita, závažnosť Vysokokonsenzuálne a nízkokonsenzuálne normy

Klasické koncepcie, absolutizujú pojem sociálnej normy: n n n Sú nutné Ich význam je jednoznačný Sú kompletne usporiadané pre všetky možné situácie Sú univerzálne a nadčasové Sú sankcionované a nezávislé na indivíduách

Sociálna kontrola n Mechanizmy formálnej a neformálnej povahy, ktorými sa spoločnosť chráni proti narušiteľom v záujme dodržania sociálneho konsenzu Neformálne inštitúcie sociálnej kontroly /socializácia jedinca/ n Formálne inštitúcie n Edward Alsworth Ross /social control 1901/ - Analyzuje problémy, ako spoločnosť prispôsobuje indivíduum k svojmu obrazu, teda smerom ku konformite n

n n - skúma ako spoločnosť ovplyvňuje jedinca prostredníctvom nezámerných vplyvov/zvyk, móda, verejná mienka. . . /a prostredníctvom zámerných vplyvov, t. j. sociálnou kontrolou, snahou prispôsobiť správanie jedinca akceptovaným spoločenským vzorom Zdôrazňuje veľký nivelizujúci vplyv spoločnosti na jedinca, ktorý je silnejší než jeho vrodené vlohy a temperament

Chicagska škola je základom pre všetky teórie soc. deviácie: Väčšina sociológov sa zhoduje na myšlienkach CHŠ (labelling – symbolický interakcionizmus) Robert Ezra Park V rámci tejto Chicagskej školy vznikali teórie ako - Pragmatická filozofia (John Dewey, Wiliam James, Charles Pierc) - Formalizmus Georga Simmela - Kolektívny biologizmus (neo – Drawinizmus Durkheim) - Teória sociálnej ekológie (mestský život) Ernest Burgess - Teória sociálnej dezorganizácie (Downes, Rock) – Park, Burgess, Mc Kenzie, Wirth, Anderson, Shaw, Thomas, Whyte - Teória diferencovanej asociácie (Edwin, Sutherland, Daniel Glaser)

Pragmatická filozofia (John Dewey, Wiliam James, Charles Pierc) n n Stotožňuje subjektívnu a objektívnu stránku ľudskej činnosti alebo praxe. Význam sociálnych udalostí je vždy predmetom neustálej redefinovanosti a diskusie.

Formalizmus Georga Simmela n n Podľa Simmela mala sociológia skúmať formy sociálnych vzťahov a tieto formy by mali byť považované za nezávislé na konkrétnom sociálnom kontexte svojho výskytu Obsah týchto sociálnych vzťahov je vždy jedinečný a neopakovateľný v danom soc. kontexte, stabilné ostávajú len formy týchto vzťahov/konflikt, kooperácia, byrokracia. . . /

kolektívny biologizmusneo. Darwinizmus Sumner –– súťaženie o priestor medzi silnejšími a slabšími jedincami v spoločnosti, - zistil, že jedinci navzájom sociálne súperia a uznáva aj vplyv histórie prirodzeného vývoja mesta na jedinca/kriminalita, sťahovanie/

Teória sociálnej ekológie Sociálna ekológia znamenala určitý spôsob mestského života a urbanizácie. Sama ekológia je vymedzená ako štúdium vzorov chovania a organizovaných zmien, ktoré sú vytvorené rôznymi druhmi žijúcimi spoločne v jednom teritóriu. Aj ľudské komunity sú organizované na rovnakom princípe a organizácia ich komunít často závisí na nesociálnych procesoch.

Ernest Burgess – rozdelil mesto na prirodzené oblasti a rizikové oblasti mesta – táto teória sa volá teória koncentrických zón: - série koncentrických zón Centrum (loop) – zabezpečuje zamestnanie - Prechodná zóna (zone in transition)bezdomovci, nezamestnanosť - Obytné zóny (robotníci, stredné vrstvy) Každá oblasť má svoje tradície, zvyky, vlastnú históriu

Teória soc. dezorganizácie n Dezorganizáciu ovplyvňujú: n n n Sociálne problémy Sponzori – ľudia mocensky na vyššej úrovni Situácia v meste – aké negat. javy ovplyvňujú soc. správanie

Teória diferencovanej asociácie - vyrastanie v rôznych vštepovaných normách Edwin Sutherland – študoval príčiny správania, ktoré porušujú soc. Normy Najväčší vplyv na jedinca majú - sociálne interakcie – kultúrne prostredie - definície zákonov –či boli správne jedincovi podané - kultúrny prenos deviantného správania prostredníctvom procesu sociálneho učenia /technika páchania trestných činov, preberanie motívov, racionalizáciou/

n ANOMIA- v moderných spoločnostiach na prelome 19. a 20. storočia, bol prudký rozvoj ekonomiky – dôležité sféry kolektívneho života, ktoré sa rozvíjajú bez obmedzujúceho vplyvu morálnej regulácie ľudí v rámci ekonomickej deľby práce – beznormnosť, bez zákonnosť

Teória anomie E. Durkheima Zdroj deviantného správania n Zakladateľ sociológie sociálnych deviácií Pravidlá sociologickej metódy Sociálne zmeny: 1. Spoločnosť udržuje svoju integritu /solidaritu/ 2. situácie, v ktorých je táto integrita ohrozená=anomia –hodnoty a normy nie sú jednoznačne stanovené n

n n Parsonsov funkcionalizmus – deviant je niekto, komu chýba racionálny dôvod pre svoju deviáciu okrem jednej, že mu totiž nebolo vštepené existujúce normy správania ––-rebel bez príčiny Motivované deviantné správanie=predchádzajúce interakcie jedinca –deviácia je motivovanou tendenciou narušiť inštitucionálne normy, vzory správania/trpia nedostatkami v procese socializácie a tým aj pocitom ohrozenia

Anómia Teória Anomie Roberta Kinga Mertona Podľa Mertona je to napätie , ktorému je správanie jedinca vystavené v dôsledku konfliktu medzi akceptovanými normami a sociálnou realitou

n Zdrojom anomie Mertona je nedostatok medzi kultúrou a sociálnou štruktúrou spoločnosti. Zatiaľ čo kultúrna štruktúra veľmi jednoznačne vymedzuje základné hodnoty ako úspech /v zmysle finančného úspechu/ ako najvyššiu možnú hodnotu , ako kultúrny cieľ, potom existujúca sociálna štruktúra neumožňuje jeho všeobecné dosiahnutie a dokonca jednoznačne nedefinuje prostriedky k jeho dosiahnutiu=defraudácia, korupcia, zločin

n Škála na meranie anomie v spoločnosti vo väzbe na postoje jedinca k existujúcim ekonomickým, politickým a kultúrnym podmienkam n n n Jedinec má pocit, že verejné autority sa o potreby obyčajného človeka nezaujímajú Spoločenský poriadok je bez pravidiel a nepredvídateľný, takže človek nemôže uskutočniť svoje plány a ciele Obyčajný človek sa má skôr horšie ako lepšie Život nemá význam Osobné vzťahy k iným ľuďom nie sú uspokojujúce

Teória kultúr a subkultúr n 50. a 60. roky tohto storočia – americké a anglické koncepcie sociálnych deviácií – odlišnosti v ľudskom správaní na základe prijímania odlišných kultúrnych vzorov správania v rôznych vrstvách spoločnosti

n n n Bellov pohľad blížiaceho konca – strata triedneho rozdelenia spoločnosti, možnosti zvládnutia chudoby, Bell chápal kriminalitu ako dočasný nástroj pre vzostupnú mobilitu určitých vrstiev populácie/najmä pre prisťahovalcov/ a domnieval sa, že môže byť do určitej miery pre spoločnosť funkčná Delikvencia mládeže – strednostavovské hodnoty – vek, pohlavie, umiestnenie v niektorom sektore spoločnosti, mestá, vidiek a pod. Všetko čo sa vymykalo normám väčšinovej spoločnosti bolo vtej dobe jednotlivými autorami označované ako subkultúra

Teória napätia n Richard Cloward a Lioyd Ohlin Deliquenci and opportunity n n Kriminálna subkultúra – vyniká tam, kde je otvorená štruktúra nelegitímnych príležitostí, jedinec môže úspešne prijať kriminálne role dospelých, od ktorých sa ich naučí Konfliktná subkultúra – vzniká v situácií, kedy sú uzavreté ako legitímne, tak nelegitímne príležitosti pre ekonomický úspech. To vedie k príklonu mladých ľudí k násiliu bojovaniu medzi gangami. V rámci konfliktnej subkultúry

n n Je možné získať rešpekt a tým akýsi alternatívny status pre tých, ktorí predvádzajú fyzické zručnosti a odvahu v gangových konfliktoch /hlavne dezorganizované oblasti/ Realistická subkultúra – uprednostnenie stratégioe úniku, môžeme hodnotiť ako úspech v začlenení sa do oboch predchádzajúcich typov, čiže ako akýsi „dvojitý neúspech“

n n Atraktívna delikvencia- ponúka jedincom alternatívne hodnoty: vzrušenie, pohŕdanie rutinnou prácou a pod. Koncept driftu /neukotvenosti/ - jedinec sa pohybuje medzi konvenčným a deviantným správaním – prostitúcia adolescentov v USA 80. roky – Deti noci Kelly Weisberg 1985 – rozpätie 8 mesiacov až jedného roka:

n n Prijatie negatívnej sebapredstavy Prispôsobenie sa očakávanému správaniu spojeného s predstavou prostitútky Asimilácia do subkultúry a rozvoj deviantnej identity Prijatie formálneho očakávania zo strany spoločnosti a následné prijatie prostitúcie ako životného štýlu

n V situácií nedostatku peňazí je delikvencia jedným z možných spôsobov zaháňania nudy. Downes a Rock upozorňujú na najmenej tri možné dôsledky vzťahov medzi delikvenciou a vzrušením: n n n Delikvencia ako prostriedok k obstarávaniu si vzrušenia Ako továreň na výrobu vzrušenia Ako postranný produkt pri hľadaní vzrušenia

Teória kultúrneho konfliktu – Thorsten Sellinn Vo výklade kriminality hrajú hlavnú úlohu existujúce určité normy ľudského správania, konflikty medzi normami odlišných kultúrnych kódexov môžu narásť keď: n n n keď tieto kódexy narazia na hranice susednej kultúrnej oblasti Keď, ako v prípade právnych noriem, právo jednej kultúrnej skupiny je rozšírené a pokrýva teritórium inej skupiny Alebo keď členovia jednej kultúrnej skupiny migrujú do inej

Teória značkovania /liabeling, etiketizačná teória/ n Symbolický interakcionizmus – štrukturálny funkcionalizmus 30. roky – Merton, Parson 40. a 50. roky nové školy a prístupy n n n George Herbert Mead Edwin Lemert Howard Becker

n n n Nutnosť redefinovať rozdiely medzi patologickým a normálnym správaním 50. roky –––-interakcionistická teória deviácií /teória labelingu/ 60. roky – najväčší rozkvet týchto teórií Downes a Rock ich charakterizujú ako existencionálnych sociológov, ktorí sa snažia osobne participovať na živote „podsvetia“ a popísať tieto malé sociálne svety, tvoriace spoločnosť, vychádzajúc z definície situácie týchto aktérov samotných Reakcia na deviantné správanie a jej premenlivosť:

n n Normy vzťahujúce sa k deviantnému správaniu veľmi ovplyvňuje samotné vnímanie a hodnotenie ľudského správania, ktoré môže byť nielen premenlivé, ale aj dokonca závislé na celej rade faktorov, ktoré skôr neboli predmetom záujmu tejto disciplíny Ľudská identita sa utvára v procese interakcie jedinca s ostatnými ľuďmi v spoločnosti –– analýza jazyka a symbolických významov, ktoré sa užívajú v procese medziľudskej interakcie

Prostitúcia n Prostitúcia je poskytovanie sexuálnych služieb za finančnú úhradu, alebo vecné odmeny. Je to striedanie partnerov za konkrétne výhody. Štatisticky je najčastejšia ženská, potom nasleduje mužská a nakoniec detská. Druhy prostitúcie – typológia: 1. verejná – realizovaná v špecializovaných domoch, pouličná 2. Príležitostná – jednorázová, alebo príležitostne sa opakuje (z dôvodu finančných problémov) 3. Prostredníctvom spoločníčok, alebo hostesiek – na najvyššej úrovni, zahraniční klienti, veľmi drahé služby. Svet prostituujúcich ľudí je diferencovaný. Po roku 1989 sa výrazne zmenil postoj štátu voči prostitúcii, sú stanovené určité pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať (pravidelné prehliadky), v súčasnosti to nie je činnosť protizákonná.

n Teórie vysvetľujúce prostitúciu: 1. Biologizujúca – vysvetľuje prostitúciu ako výsledok somatických porúch. 2. Psychologizujúce – považujú prostitúciu za sexuálnu prelietavosť, za potrebu zmeny partnera, prostitúciu vysvetľujú negatívnymi povahovými vlastnosťami, napr. lenivosťou, obľubou v sexe alebo v zameraní sa na peniaze. 3. Sociologizujúce – zdôrazňujú, vysvetľujú prostitúciu ako výsledok zlých sociálnych podmienok, alebo výsledok morálneho rozvratu rodiny za príčiny prostitúcie.

n Negatívum: - masmédiá - skupiny ľudí, ktorí sa považujú za ochrancov prostitútok (pasáci) - vysoko nemorálni ľudia zabezpečujúci prácu v zahraničí (tanečnice, barmanky, chyžné) – v skutočnosti ide o prostitúciu. Prevencia: - výchova k manželstvu, rodičovstvu - vytvoriť podmienky, aby v rodine nenastal takýto spôsob zárobku - podpora v rodine.

Závislosti n DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ Droga je akákoľvek látka, ktorá po vpravení do ľudského organizmu zmení činnosť aspoň jedného orgánu. Toxikománia – náruživosť na jedovaté látky (doslovne), nielen u ľudí ale aj u zvierat. Podmienky, predpoklady vzniku drogovej závislosti: 1. existencia drogy 2. účinok drogy – zmení činnosť nervovej sústavy, zmierňuje bolesť 3. konzument drogy – človek, ktorý sa nechá ovplyvniť okolím 4. tolerujúca spoločnosť

n Závislosť sa prejavuje konzumáciou drogy, vyjadruje sa pravidelnosťou, nie množstvom (človek, ktorý denne vypije 2 pivá je závislý na alkohole). V súvislosti s drogami je niekoľko typológií: - legálne - kofeinizmus - nelegálne – zakázané produkty

n Alkoholizmus – je sociálny jav konzumácie alkoholických nápojov v nadmernej miere. Podľa spôsobu technológie výroby a kvality rozdeľujeme: - pivo 6 – 9 % alkoholu – obsah 100 % liehu - vína 14 – 19 % - destiláty, liehoviny 20 – 45 % Podľa vzťahu človeka k alkoholickým nápojom typujeme ľudí: - abstinenti – nikdy nekonzumovali alkoholické nápoje - konzumenti – ľudia, ktorí pijú alkoholické nápoje pre ich vôňu a chuť - pijani – ľudia, ktorý konzumujú alkoholické nápoje pre ich účinok na nervovú sústavu - alkoholici – ľudia, ktorí potrebujú alkoholické nápoje ako základnú potrebu, potrebujú mať určitú hladinu alkoholu v krvi. Vzťah k alkoholu je ovplyvnený výchovou v rodine, cenou nápoja a tým, aký postoj zaujíma spoločnosť.

n Nasledovné spôsoby – typológia konzumácie alkoholických nápojov: Alkoholizmus α (alfa) – mierne pitie, ktoré má človek pod kontrolou, konzumácia pre vôňu a chuť, nerealizuje sa pravidelne napr. rodinná, spoločenská oslava Alkoholizmus β (beta) – realizuje sa v končinách kde sa pestuje plodina na výrobu alkoholických nápojov (vinárske oblasti) Alkoholizmus γ (gama) – jednorázové pitie alkoholických nápojov, koľko organizmus znesie

n Tabakizmus – alebo konzumácia tabakových výrobkov. V roku 1518 Roman Pane účastník Kolumbijskej výpravy priniesol z provincie Tobago rastlinu - tabak. Počas 30 – ročnej vojny sa tabak dostal aj do našich krajín. Rozlišujeme tri základné výrobky: cigarety, fajky a cigary. Najškodlivejšia látka je nikotín (objaviteľ Nikotín), záleží na technike fajčenia, koľko škodlivých látok sa dostane do organizmu, 15 – 18 roční už fajčia pred rodičmi.

n Typológia fajčiarov: 1. príležitostný – fajčí nepravidelne, príležitostne 2. návykový – môže fajčenie ukončiť bez problémov 3. so psychickou závislosťou – fajčí z pôžitku a fajčenie začína určitou ceremóniou 4. s psychickou aj fyzickou závislosťou – vyhľadáva emočné aj vegetatívne pôžitky, ktoré spôsobuje fajčenie

n Negatívne vplyvy fajčenia na ľudský organizmus: 1. dýchacie orgány – negatívne pôsobí nikotín, fenolyn, kyanovodík 2. na srdcovo – cievny systém – zrýchľovanie tepu srdca, nedostatok kyslíku v krvi 3. negatívne pôsobí na nervovú sústavu – nikotín pôsobí ako prudký jed zabíjajúci bunky v mozgu 4. vplyv na tráviacu sústavu – fajčenie spôsobuje žalúdočné vredy, neschopnosť človeka rozlišovať chuť potravy.

n Kofeinizmus (legálna droga) – káva, ďalšie legálne drogy obsahujúce kofeín, teín ap. : kofola, coca – cola, pepsi – cola, čaje. Pozitívum: - zvýšenie činnosti mozgu, povzbudenie, lepšie sústredenie pri duševnej práci - ponúkajú sa návštevy - do určitej hodiny – lepší spánok - pri celonočnej práci pôsobí ako povzbudenie

n Negatívum: - veľa káv za deň spôsobuje útlm - v kombinácii s inými drogami zvyšuje káva ich účinok - návyková droga Prevencia: - do automatov v školách dávať len nápoje vhodné pre vekovú kategóriu - pedagógovia – neprenášať zlozvyk pitia kávy do triedy

Samovražebnosť n Je to vedomé a úmyselné ukončenie vlastného života. Je to jav pozorovateľný u všetkých národov sveta. Inak sa chápe u detí a inak u dospelých.

n Faktory, ktoré pôsobia pozitívne: 1. vidiecke prostredie – je intímnejšie 2. náboženské založenie 3. manželstvo ako inštitúcia.

Činitele vplývajúce na samovraždu: n 1. sociodemografické vplyvy (vek – v období puberty, pohlavie – častejšie u chlapcov) 2. psychiatrické onemocnenia (depresie, závislosť na drogách) 3. psychosociálne vplyvy (strata rodičov, strata detí, chudoba, chaotické vzťahy v rodine, pohlavné zneužívanie, nevyliečiteľné choroby) n 4. dedičné vplyvy (častejšie jednovaječné dvojčatá) 5. v starobe, nevyliečiteľne chorí ľudia 6. osobné tragédie (zlé medziľudské vzťahy, sklamania v láske, alkoholizmus, neprospech detí v škole, sebaobviňovanie, úzkosť, hystéria)

Kriminalita n Kriminalita - zaoberá sa o príčinách páchania trestnej činnosti, druhoch trestných činov a o typológii osôb páchajúcich trestnú činnosť. Je súčasťou vedy – kriminológie. Kriminológia - je veda, ktorá sa zaoberá príčinami páchania trestnej činnosti, osobou páchateľa, vypátraním a potrestaním páchateľa. Kriminalistika – je veda o vypátraní trestného činu a páchateľa trestnej činnosti. Penológia – veda o výkone trestu. Viktinológia – zaoberá sa osobou, ktorá je postihnutá trestnou činnosťou.

n n Typológia páchateľov trestnej činnosti 1. Podľa veku: Deti do 15 rokov Mladiství od 15 do 18 rokov (väzenské zariadenia, nielen izolovanie od ostatných ale aj škola, vzdelanie) Dospelí nad 18 rokov (od 18 do 24 – mladí páchatelia) 2. Podľa spôsobu páchania trestnej činnosti: Náhodilí páchatelia (krádež bicykla, auta) Príležitostní páchatelia (napr. pracuje s peniazmi, časť z nich si privlastní) Páchatelia majetkovej trestnej činnosti (napr. v inštitúciách) Páchatelia násilnej trestnej činnosti (napr. pri konzumácii alkoholu, pohlavné zneužívanie detí nevlastným rodičom, nútenie detí na prostitúciu, znásilnenia) - vrahovia ( napr. schopní za peniaze zavraždiť ľudí, ktorých nepoznajú, ktorí im neublížili – nájomní vrahovia)

n Spôsoby porušovania právnych predpisov: Priestupok – napomenutím, finančnou pokutou – miernejší Trestný čin - - finančná pokuta, podmienečná strata slobody, ktorá sa môže podľa závažnosti – opakovateľnosti vykonávať v I. , III. Nápravnom stupni, strata slobody doživotne.

n Existuje kriminalita: zjavná a skrytá. Príčiny páchania trestnej činnosti: 1. vnútorné faktory: - psychická porucha páchateľa - emocionálna porucha - zdravotné porucha (kleptománia) - ľudia s mravnými poruchami (násilná trestná činnosť) 2. vonkajšie faktory: - rodinné vzťahy (riešenie rodinných konfliktov) - spôsobom využívania voľného času - nesprávnym postojov učiteľov v škole - rovesnícke skupiny (bandy, tlupy ap. ) - demografické faktory (väčšia kriminalita je v mestách) - masovokomunikačné prostriedky - výsledok chudoby. Prevencia trestnej činnosti: zákony by mali platiť pre každého.

Rasizmus, xenofóbia a intolerancia n n Rasizmus je nevedecké učenie o nerovnosti ľudských rás Po viacerých predchodcoch zakladateľom rasizmu sa stal J. A. C. GOBINEAU (1816 - 1882), ktorý v štvorzväzkovom diele "Štúdia o nerovnosti ľudských rás" dokazuje, že nemožno telesné charakteristiky a kultúrne znaky (napr. rozumové schopnosti), ktorými sa jednotlivé rasy líšia medzi sebou, vysvetľovať len podmienkami prostredia, že príčiny týchto rozdielov treba hľadať "hlbšie". Podľa neho sa každá civilizácia udrží len dovtedy, kým sa jej podarí vyhnúť sa miešaniu s "menejcennými rasami". Samozrejme, za najvyššiu rasu považoval rasu bielu (árijskú).

n n Vyvrcholenie rasizmu je v ideológii "čistej nordickej rasy", ktorá vládla v nacistickom Nemecku a ktorá doviedla rasizmus k obludnému systému vyvražďovacích táborov smrti, v ktorých boli vraždení príslušníci "nižších rás" (aj národov, etnických skupín, politických odporcov atď). Základné dôvody pre vznik rasizmu treba hľadať v: - xenofóbii - strachu z neznámeho - hospodárskych dôvodoch - snaha ovládnuť slabšieho, kolonializmus a pod.

n INTOLERANCIA Intolerancia je nedostatok úcty voči iným spôsobom chovania a jednaniu, nedostatok rešpektu k inému presvedčeniu či viery. Prejavuje sa zákazom odlišných spôsobov chovania či názorov. Intolerancia môže znamenať, že sa s niektorými ľuďmi nebude nezaobchádzať odpovedajúcim spôsobom z dôvodov ich náboženského presvedčenia, sexuálnej orientácie, alebo pre ich odev, či účes. Intolerancia neakceptuje odlišnosť. Je základom rasizmu, antisemitizmu, xenofóbie a diskriminácie všeobecne. Často vedie k násiliu.

Patologické hráčstvo n Tento patologický jav môžeme považovať za poruchu správania, ktorá sa prejavuje v nutkavej potrebe hrať (potreba prežívať vzrušenie pri hrách). Hra môže mať: - pozitívnu stránku a je predpokladom zdravého vývoja človeka - negatívnu stránku – napr. hra o peniaze v kasínach, v automatoch, v kartách (na Slovensku je niekoľko desiatok tisíc kasín).

n n Priebeh patologického hráčstva: 1. fáza vyhrávania – náhodne, jednorázovo, čo vyhrá ho motivuje k ďalšej hre 2. fáza prehrávania – jednotlivec v snahe získať prehrané financie zvyšuje stávky, ich prehru sa snaží riešiť pôžičkami, narastajú mu dlhy, nastávajú problémy v rodine, výber z vkladnej knižky, problémy v zamestnaní – pôžičky, drobné krádeže, táto fáza už má charakter návyku 3. strata kontroly – prejavuje sa dlhodobými pobytmi v herniach, kriminálna činnosť, strata slobody, rozpad rodiny, myšlienky až realizácia samovraždy (10 -násobne viac samovrážd ako u ostatných ľudí) Je to rovnaká závislosť ako na alkohole, tabaku. Lieči sa v špeciálnych klinikách na zbavenie sa závislosti.

n n Teórie patologického hráčstva: 1. Biologická – vysvetľuje hráčstvo nedostatkom endorfínu v mozgu človeka. 2. Psychologická – vysvetľuje hráčstvo ako poruchu hodnotovej orientácie človeka. 3. Sociologická – vysvetľuje hráčstvo ako snahu jednotlivcov získať bohatstvo čo najrýchlejším možným spôsobom.