Vznik Vekej trojky jej konferencie a usporiadanie povojnovho

Vznik Veľkej trojky, jej konferencie a usporiadanie povojnového sveta Lukáš Janovič, Branislav Kováčik Martin Mesiarik, Andrej Bullo III. A Šk. rok 2017/2018

Veľká trojka Združenie troch najväčších protihitlerovských veľmocí Vznikla počas Druhej svetovej vojny Najväčšia koalícia, ktorá vznikla za účelom konkurencie veľmociam „Osi“ Jej členmi boli Veľká Británia, USA a ZSSR Jednotlivé štáty mali svojich zástupcov, ktorí sa počas druhej svetovej vojny menili: Veľká Británia - Winston Churchill, Clement Attlee USA - Franklin D. Roosevelt, Harry S. Truman ZSSR - Josef Stalin

Dôvody vytvorenia Veľkej trojky: Británia mala viaceré dôvody stať sa členom tejto dohody, pretože Nemecko, Taliansko a Imperiálne Japonsko ohrozovali kolónie britskej ríše v severnej Afrike a Ázii, ale aj jej domovské ostrovy. Spojené štáty mali pocit, že japonská a nemecká expanzia by mala byť potlačená, ale odmietali vojenský konflikt až do útoku cisárskeho japonského námorníctva na Pearl Harbor zo 7. decembra 1941. Sovietsky zväz, po zrušení nacisticko-sovietskej zmluvy po jej rozpade z dôvodu operácie Barbarossa v roku 1941, značne odporoval japonskej expanzii na východe, najmä vzhľadom na ich porážku v niekoľkých predchádzajúcich vojnách s Japonskom. Taktiež uznali, rovnako aj USA a Británia, výhody vyplývajúce z dvoj-frontovej vojny. V roku 1942 taktiež diskutovali o vytvorení, spoločne s Čínou, veľkej štvorky. Táto dohoda mala zaručiť svetový mier.

Najvýraznejšími dohodami Veľkej trojky boli: Casablanská konferencia (14. 1. – 26. 1. 1943 v Casablance) Teheránska konferencia (28. 11. – 1. 12. 1943 v iránskom hlavnom meste Teheráne) Jaltská konferencia (4. 2. – 11. 2. 1945 na Jalte v Livadijskom paláci) Postupimská konferencia (17. 7. – 2. 8. 1945 v nemeckej Postupimi neďaleko Berlína)

Teherán 1943 Prvé stretnutie predstaviteľov Veľkej trojky – Churchilla, Roosvelta a Stalina sa uskutočnilo 28. novembra až 1. decembra 1943 v Teheráne (hl. mesto Iránu) pod krycím menom Eureka. Konferencii predchádzala konferencia v Kahíre a po nej nasledovali konferencie v Jalte a v Postupime. Dobové zábery z konferencie: https: //www. youtube. com/watch? v=EB Yv_eb. R 5 o. E

Predmetom rokovaní bola najmä spojenecká stratégia na európskych bojiskách – otvorenie západného frontu: Churchill navrhoval útok spojencov v oblasti Stredomoria a pripraviť si tak podmienky na vylodenie v balkáne (tento návrh by obmedzil sovietske pôsobenie v strednej Európe) Stalin tento návrh zamietol, ktorý plánoval z krajín strednej Eúropy a Balkánu vytvoriť sovietske satelitné štáty Roosvelt sa priklonil na Stalinovu stranu, ktorý navrhoval len vylodenie v severnom Francúzsku Spojenci sa nakoniec dohodli na otvorení západného frontu vo Francúzsku – v Normandii cez kanál La manche a na juhu Francúszka cez Stredozemné more. Nasledovať mala koordinácia útoku s ZSSR.

Na konferencii sa prvýkrát objavila otázka povojnového usporiadania sveta. Navrhlo sa rozdelenie sveta na sovietsku sféru vplyvu a na sféru vplyvu USA a Veľkej Británie. Ďalším dôležitým bodom konferencie bola poľská otázka. Stalin žiadal východné územia Poľska v rozsahu podľa zmluvy, ktorú v roku 1939 podpísal s Nemeckom. Spojenci napokon súhlasili a ako kompenzáciu získalo Poľsko východné územia Nemecka. Východné hranice Poľska sa posunuli na tzv. Curzonovu líniu. ZSSR sa naopak zaviazalo po skončení vojny v Európe vstúpiť do vojny s Japonskom a pomôcť tak USA. Ďalej sa Veľká trojka dohodla v čo najväčšej miere materiálne podporovať Titových partizánov v Juhoslávii.

Jalta Ďalšia konferencia Veľkej trojky sa konala 4. až 11. februára 1945 v Jalte na Kryme pod krycím menom Argonaut. Potvrdili sa tu dohody z Teheránu 1943 a vypracoval plán konečnej porážky krajín Osi (Os Berlín-Rím-Tokyo). Najdôležitejšou však bola dohoda o povojnovom Slavné dny: usporiadaní sveta, najmä https: //www. stream. cz/slavnedny/6 Európy. 58831 -den-kdy-zacala-jaltskakonference-4 -unor

Dohody o usporiadaní povojnového sveta: Deklarácia o slobodnej Európe - USA, ZSSR a Spojené kráľovstvo zaviazali, že nechajú na oslobodených európskych územiach prebehnúť demokratické voľby. Zároveň sa mocnosti zaviazali pomáhať národom oslobodeným od nacistov riešiť demokraticky ich politické a hospodárske problémy. Odzbrojenie Nemecka a reparácie: Nemecko bolo rozdelené do štyroch zón, ktoré boli spravované Spojenými štátmi, ZSSR a Spojeným kráľovstvom a na britský nátlak aj Francúzskom. Východná časť Nemecka pripadla Poľsku. Nemecko malo taktiež platiť reparácie ako náhradu za straty spôsobené vojnou. Časť reparácií mala byť uhradená formou tovaru (strojov, lodí, akcií v nemeckých spoločnostiach). USA a ZSSR sa zhodli na celkovej sume 22 miliárd dolárov, z čoho malo 50% pripadnúť Sovietom.

Založenie OSN a Bezpečnostnej Rady OSN (ďalej v prezentácii). V Poľsku mala vzniknúť demokratická dočasná vláda, v ktorej by mal zastúpenie aj nekomunistický odboj a zástupcovia londýnskej exilovej vlády. Prakticky to znamenalo len doplnenie bábkovej ľublinskej vlády, riadenej z Kremľa. V Juhoslávii bola podporená dohoda medzi Titom a Šubašićom, ktorá prakticky zlúčila komunistickú a exilovú vládu. Sovieti súhlasili vyhlásiť vojnu Japonsku najneskôr do troch mesiacov. Mali za to získať ostrov Sachalin, Kurilské ostrovy, nájom prístavu Port Arthur, výsadné právo v prístave Dairen a mimoriadne právo na užívanie Východočínskej a Juhomandžuskej železnice. Napokon sa tak nestalo, keďže Američania zhodili na Japonsko atómové bomby a Japonci kapitulovali.

Na konferencii sa nedoriešili postihy za vojnové zločiny, otázky taliansko - juhoslovanskej a taliansko – rakúskej hranice, vzťahy medzi Bulharskom a Juhosláviou, Rumunsko, Irán a otázka Dardanel Časť dohôd bola tajná. O samostatnom zastúpení Ukrajiny Jaltskú konferenciu spájali aj mnohé a Bieloruska v OSN sa verejnosť kontroverzie. Roosevelt bol obvinený z dozvedela až na konci vojny. odpísania východnej a strednej Európy Dohoda troch veľmocí o v prospech ZSSR. Zmieňuje sa aj otázkach Ďalekého východu Rooseveltove a Churchillove bola zverejnená až v roku 1946. odmietnutie žiadosti poľskej emigračnej vlády o povojnovú medzinárodnú kontrolu poľského územia. Taktiež na konferenciu neboli pozvaní žiadni ďalší predstavitelia iných štátov.

POSTUPIM (POSTDAM) 17. júl- 2. aug. 1945 D Vodcovia veľmocí na Postupimskej konferencii (zľava: Clement Attlee, Harry Truman, Josif Stalin) Dobové zábery: https: //www. youtube. com/watch? v=Kd. Tmrusx. Cag

Harry S. Truman do úradu nastúpil v apríli 1945 po smrti Roosevelta na konferencí v Postupime ešte ústupky SSSR uplatnenie atomovejdiplomacie v zahraničnej politike Trumanova doktrína – politika zadržovania komunizmu Clement Attlee prvý významný labouristický premiér porážka Winstona Churchilla vo volbách v lete 1945 a jeho nahradenie v Postupime po skončení vojny chcel pokračovat v koaličnej vláde s W. Churchillom do porážky Japonska

Výsledok jednania program 4„D“ - demilitarizácia, denacifikácia, demokratizácia, dekartelizácia Nemecko malo byť spravované v štyroch okupačných zónach – Sovietska časť a Bizónia- anglo-americká okupačná zóna - dec. 1946, v r. 1948 sa pridalo Francúzsko > Trizónia Spojenecká kontrolná komisia stanovenie hraníc na Odre a Nise Odsun 15 miliónov Nemcov z ČSR, Poľska, Maďarska - nedemokratické riešenie problematika vojnových zločincov, vojnovej koristi, plavba čiernomorskými úžinami a európskymi vodnými cestami

USA ukončily vývoj atomové pumy. Jedna z nejdoležitejších chvíľ na konferenci. Churchill bol najprv informovaný americkým ministrom obrany Simpsonom a následne Trumanom. Dohadovali sa, kedy to oznámiť Stalinovi. Truman navrhoval až na konci konferencie, ale Chruchill nesúhlasil. Neskorá informácia by podporila sovietsku nedôveru k Západu a bola by bez vplyvu na postupimské jednania. Nakoniec mu správa bola oznámena večer 24. júna 1945.

Atlantická charta bolo spoločné prehlásenie USA a Spojeného kráľovstva z 14. augusta 1941 podpísané v Ship Harbour na Newfoundlande, v ktorom vyjadrovali zásady svojej politiky v nasledujúcom období počas druhej svetovej vojny. 24. septembra 1941 bolo spresnené znenie tejto zmluvy podpísané zástupcami Sovietskeho zväzu, Juhoslávie, Česko. Slovenska, Poľska, Belgicka, Holandska, Nórska, Grécka, Luxemburska a Franc úzska, ktoré boli súčasťou koalície krajín bojujúcich proti nacistickému Nemecku. dokument podpísal 14. augusta 1941 prezident USA F. D. Roosevelt a britský ministerský predseda W. Churchill

V skratke malo vyhlásenie 8 bodov: USA ani Spojené kráľovstvo sa neusilujú o žiadne územné zisky územné zmeny musia byť v súlade s želaním ľudí na dotknutých územiach všetci ľudia majú právo na samourčenie majú byť zrušené obchodné bariéry a nastolené rovnaké podmienky pre víťazov i porazených svetová ekonomická spolupráca má viesť k hospodárskemu rozvoju a lepším sociálnym podmienkam všetkých národov po zničení nacistického Nemecka budú môcť všetky národy bez strachu žiť v mieri možnosť plavby v mieri po všetkých moriach a oceánoch odzbrojenie agresorov vojny a všeobecné povojnové odzbrojenie

OSN (Organizácia Spojených národov) je medzinárodná organizácia združujúca väčšinu štátov na Zemi, ktoré sa zaviazali spolupracovať pri podpore zásad a cieľov vytýčených v jej Charte. Sídlo OSN sa nachádza v New Yorku. Je nasledovníkom Spojených národov. Lídri víťazných mocností založili vo Versailles po I. WW Spoločnosť národov. Druhá svetová vojna bola dôkazom ich zlyhania. Už v roku 1942 však americký prezident Franklin D. Roosevelt použil termín Spojené národy. S blížiacim sa koncom vojny sa blížil aj vznik OSN. Oficiálne OSN vznikla 24. októbra 1945, potom ako bola Charta ratifikovaná piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady Čínou, Francúzskom, Ruskom, USA, Spojeným kráľovstvom a väčšinou z ďalších 46 signatárskych krajín.

Dejiny OSN bolo de facto založené na Jaltskej konferencii. Ako miesto jej založenia bolo navrhnuté San Francisco a konferencia sa mala konať v apríli 1945. Vznikla Bezpečnostná Rada OSN a bola potvrdená kolektívna zodpovednosť veľmocí, ktorú vyjadruje právo veta, priznané jej stálym členom. USA a Veľká Británia sa oproti pôvodnej Stalinovej požiadavke na samostatný hlas každej zväzovej republiky zhodli len na podpore samostatného hlasu Ukrajiny a Bieloruska. 50 zúčastnených delegácií z rôznych štátov tam podpísalo Chartu OSN. Voľba prvého sídla padla na New York. 27. februára 1952 sa predstavitelia krajín z celého sveta prvý raz stretli v stálom sídle OSN.

4 ponaučenia z Druhej svetovej vojny Nárast populizmu u politikov – vzbudzovanie pocitu strachu, hľadanie nepriateľa štátu, vytváranie kultu vodcu ohrozuje demokraciu Štát, kde vládne jeden politický subjekt, ktorý otvorene hovorí o zakázaní ostatných pol. subjektov, médií, obmedzení slobody a demokracie ohrozuje demokraciu Tolerancia násilia, vytváranie nezákonných ozbrojených zložiek riadených pol. stranou alebo politikom ohrozuje demokraciu Štát, kde vláda kontroluje ostatné zložky štátnej moci, médií a pod. alebo sa o to snaží ohrozuje demokraciu

Zdroje Knižné zdroje: Studená vojna očami východu a západu, Gabriel Partos Světová politika ve 20. století I. a II. , Vladimír Nálevka Formovanie Veľkej trojky: http: //referaty. atlas. sk/prakticke-pomocky/soc/23357/? print=1 http: //www. moderni-dejiny. cz/clanek/velka-trojka-a-mezinarodni-jednani/ https: //en. wikipedia. org/wiki/Grand_Alliance_(World_War_II) Teherán 1943: http: //referaty. atlas. sk/prakticke-pomocky/soc/23357/? print=1 http: //www. moderni-dejiny. cz/clanek/velka-trojka-a-mezinarodni-jednani/ http: //www. moderne-dejiny. sk/clanek/2 -svetova-vojna-1943 -1945/ https: //encyklopediapoznania. sk/clanok/1769/teheranska-konferencia? p

Jalta: http: //referaty. atlas. sk/prakticke-pomocky/soc/23357/? print=1 http: //encyklopedia. sme. sk/c/1916303/jaltska-konferencia. html http: //www. teraz. sk/zahranicie/70 -vyrocie-jalta-churchill-stalin-roosve/118125 -clanok. html http: //www. moderne-dejiny. sk/clanek/2 -svetova-vojna-1943 -1945/ Postupim: http: //referaty. atlas. sk/prakticke-pomocky/soc/23357/? print=1 https: //sk. wikipedia. org/wiki/Postupimská_konferencia http: //www. moderne-dejiny. sk/clanek/2 -svetova-vojna-1943 -1945/ Atlantická Charta, OSN: https: //sk. wikipedia. org/wiki/Organiz%C 3%A 1 cia_Spojen%C 3%BDch_n%C 3%A 1 rodov https: //sk. wikipedia. org/wiki/Atlantick%C 3%A 1_charta https: //magazin. lionline. sk/14 -august/ http: //slideplayer. cz/slide/3384324/