VEDY O PORTE Metdy vyhodnocovania faktov Rozliujeme l

VEDY O ŠPORTE Metódy vyhodnocovania faktov

Rozlišujeme: l Kvantitatívne metódy hodnotenia výsledkov výskumu - pomocou nich určujeme základné matematické a štatistické charakteristiky, ktoré spracovávame výsledky do tabuliek a obrázkov. l Kvalitatívne metódy hodnotenia výsledkov výskumu - využívame logické postupy, ktoré umožňujú z empiricky získaných informácií vyvodzovať správne závery a rozhodnutie.

Údaje a fakty vyhodnocujeme a interpretujeme homogénne, čo do veku, pohlavia a ďalších charakteristík. Pri vyhodnocovaní musíme pri charakteristike výskumnej skupiny (objektu) brať do úvahy činitele, ako: l pohlavie, vek (kalendárny - decimálny, biologický, motorický), l telesnú výšku a telesnú hmotnosť, somatotyp, l zdravotný a psychický stav, motiváciu atď.

Kvantitatívne metódy hodnotenia výsledkov výskumu Základné štatistické pojmy l Štatistický súbor (populácia) je konečná (aj keď niekedy veľmi rozsiahla) neprázdna množina prvkov, na ktorých pozorujeme určitý štatistický znak, vlastnosť (napr. výška, hmotnosť, bodové skóre v nejakej disciplíne, atď. ). Počet prvkov štatistického súboru nazývame rozsahom štatistického súboru (napr. ľudia žijúci v určitom meste, žiaci jednej triedy, deti narodené v jednom roku, atď. ). Prvky štatistického súboru, na ktorých sledujeme štatistické znaky, nazývame štatistické jednotky. Štatistická jednotka je objekt štatistického skúmania. Musí byť vecne, priestorovo a časovo vymedzená, aby sa dalo jednoznačne rozhodnúť, či do skúmania patrí alebo nepatrí.

Štatistický znak môže byť: nominálny (kvalitatívny) l ordinálny l kardinálny (kvantitatívny, metrický) l

Základné charakteristiky štatistického znaku l Základné charakteristiky štatistického znaku nám poskytujú základný prehľad o hodnotách štatistického znaku. Delíme ich na miery polohy, miery variability a miery šikmosti a špicatosti. Ak pracujeme len s výberovým súborom, počítame tzv. výberové charakteristiky. V našej praxi sa najčastejšie budeme stretávať s mierami polohy a variability, preto ich teraz stručne popíšeme.

Miery polohy – charakteristiky, ktorých cieľom je čo najlepšie vystihnúť polohu súboru na osi hodnôt. Medzi základné miery polohy patria: l l l výberový aritmetický priemer – používame ho pre kardinálne znaky: . Keďže závisí od všetkých pozorovaných hodnôt, tak je veľmi citlivý na extrémne veľké alebo extrémne malé hodnoty, ktoré môžu spôsobiť, že priemer nebude najlepšou charakteristikou polohy medián – prostredná hodnota znaku v usporiadanej neklesajúcej postupnosti hodnôt x 1 ≤ x 2 ≤. . . ≤ xn. Ak je n nepárne, tak je to prostredná hodnota, ak je n párne, tak je to priemer dvoch uprostred ležiacich hodnôt (napr. v usporiadanej postupnosti: 2, 5, 5, 7, 9, 10, 11 je mediánom 7, v usporiadanej postupnosti: 2, 5, 5, 7, 9, 10, 11, 12 je mediánom 8 = (7+9)/2) modus – najčastejšie sa vyskytujúca hodnota. Modus neexistuje, ak sa každá hodnota vyskytuje práve raz. Modálna hodnota nemusí byť jediná, súbor môže obsahovať niekoľko rovnako často sa vyskytujúcich hodnôt. Vtedy hovoríme o n-modálnom znaku.

Miery variability – popisujú rozptýlenie hodnôt. Medzi základné miery variability patria: l l l výberový rozptyl (tiež disperzia alebo variabilita): smerodajná odchýlka – druhá odmocnina z rozptylu: priemerná odchýlka – priemer absolútnych odchýlok: rozpätie (alebo variačná šírka znaku) – rozdiel najväčšej a najmenšej hodnoty: variačný koeficient

Testy významnosti parametrov normálneho rozdelenia Testy normality, t- test, f-test, Neparametrické testy a mnoho ďalších

Kvalitatívne metódy spracovania výsledkov výskumu Nie všetky javy a prejavy v našom výskume sú kvantifikovateľné, ale aj tie, ktoré sú kvantifikovateľné, nezhodnocujeme len podľa tohto spôsobu spracovania. Je nutné pristupovať ku kvalitatívnej stránke spracovania faktov. Kvalitatívnymi metódami spracovania údajov sa usilujeme postrehnúť podstatné súvislosti a vzťahy, ktoré sú v skúmanom jave, znaku, procese atď.

Analýza Aby sa vedecké poznatky dali spracovať' a využiť', musia sa najprv analyzovať', roztriediť', porovnať', verifikovať' (overiť). Robí sa to základnými logickými postupmi, medzi ktoré patrí analýza. Analýza (rozklad, rozčleňovanie) je rozloženie javu na jeho vlastnosti, súvislosti a súčasti. Pri analýze sa obyčajne postupuje od celku ku častiam, čo umožňuje zistiť' stavbu a štruktúru predmetov (javov). Analýza je zložitý myšlienkový proces, ktorý môže mat' štyri formy: - klasifikačnú analýzu (založenú na vzťahu rovnocennosti dvoch javov), ktorá má dva formy - syntetickú klasifikáciu a analytickú klasifikáciu (prvá zaraďuje javy do klasifikačných tried, druhá postupuje od celku k jednotlivostiam), - vzťahovú analýzu (založenú na určovaní vzťahov medzi javmi), - kauzálnu analýzu (hľadá príčiny vzniku javov), - súvislostnú analýzu (hľadá súvislosti medzi javmi). Analýza zachováva to špecifické, čím sa jednotlivé časti navzájom líšia.

Syntéza (spojenie, skladanie) je proces, v ktorom skladáme poznatky získané analytickým postupom. Je veľmi náročná. Ide o myšlienkové zjednocovanie prvkov javu (predmetu), rozdelených analýzou, do jedného celku. Syntéza odhaľuje všeobecné, čo časti spája do jedného celku. Analýza a syntéza sú základným prostriedkom myslenia, spájania a rozdeľovania, utvárania, zanikania. Sú základom všetkých procesov. l

Indukcia predstavuje postup, v ktorom vyvodzujeme závery z jedinečného, konkrétneho javu na všeobecné javy. Ak sa indukcia robí na základe malého počtu pozorovaní alebo nedokonalými prostriedkami, býva často chybná. Rozlišujeme indukciu generalizovanú (porovnávanie) a exaktnú (vedeckú) indukciu. Generalizovaná indukcia je postup, ktorým poznávame podstatné vlastnosti predmetov a javov. Skúmame, v čom sa navzájom podobajú alebo odlišujú. Porovnávanie sa vyskytuje už pri analýze i syntéze. Upozorňuje nás, v čom sa javy zhodujú a v čom odlišujú. Odporúča sa analyzovať a triediť čo najväčší počet prípadov. Exaktná indukcia predstavuje kauzálnu analytickú metódu. Indukcia je vlastne, všeobecné povedané, spôsob stanovenia všeobecných téz a zákonov na základe zovšeobecnenia preskúmaných javov. Je to proces vyvodzovania všeobecných téz z pozorovania mnohých zvláštnych a jedinečných faktov.

Dedukcia l Dedukcia (odvodzovanie) je opačný postup ako indukcia. Zo všeobecného celku usudzujeme jedinečné (špecifické, konkrétne). Všeobecné závery aplikujeme na neznáme prípady. Je to proces analytického usudzovania od všeobecného k zvláštnemu alebo menej všeobecnému. Vo vedeckom výskume sa indukcia a dedukcia veľmi často používajú v jednote a tak prispievajú k objektivizácii poznania.

Abstrakcia, zovšeobecnenie, analógia, modelovanie Abstrakcia (vydelenie) je proces, v ktorom vydeľujeme jednotlivé vlastnosti javov a utvárame z nich nové samostatné pojmy, vlastnosti a vzťahy. Výsledkom procesu abstrakcie sú rôzne pojmy a kategórie. Abstrahovanie (zovšeobecňovanie) je myšlienkové vyčlenenie nejakého javu (predmetu), čo znamená preniknutie myšlienkových pochodov do hĺbky javu a vyčlenenie jeho podstatných momentov. Zovšeobecnenie je proces, v ktorom zhŕňame spoločné, všeobecné vlastnosti rovnorodých javov. Prechádzame od jednotlivostí ku zovšeobecneniam. Opačným procesom zovšeobecnenia je vymedzenie.

Analógia (súlad, zhoda) je zistenie podobnosti v niektorých stránkach, vlastnostiach a javoch medzi totožnými objektmi. V súčasnej vede sa analógia najviac používa pri modelovaní. Modelovanie je metóda poznania, v ktorej reprodukujeme charakteristiku určitého objektu - originálu - na inom objekte - modely, špeciálne utvorenom na štúdium týchto charakteristík. Pojem modelovanie sa často používa v oblasti športu (modelovaný tréning, modelovaná hra, modelovanie dlhodobej športovej prípravy, modelové charakteristiky atď. ).

POUŽITÁ LITERATÚRA KOMPÁN, J. – PAUGSCHOVÁ, B. – VALENČÁKOVÁ, V. 2010. Vedy o športe, Ústí nad Labem, PF Univerzita J. E. Purkyne, 2010. 162 s. ISBN 978 -80 -7414 -274 -1