METDY REGIONLNEJ GEOGRAFIE syntza METDY SMERUJCE K SYNTZE

METÓDY REGIONÁLNEJ GEOGRAFIE Ø syntéza

METÓDY SMERUJÚCE K SYNTÉZE n syntéza prvkov geografickej sféry je nevyhnutná pre komplexnú regionalizáciu n pre regionálnu geografiu a aj pre celú geografiu najpodstatnejšie n vzhľadom na veľkú zložitosť geografickej sféry sú málo prepracované

metóda nakladania (prekrývania) analytických máp rovnakých mierok n nakladajú sa na seba mapy získané regionalizáciou jednotlivých komponentov alebo ich znakov q q q v prípade, že sa hranice zhodujú (čo by bolo ideálne), možno ich považovať za hranice komplexného regiónu v prípade neprekrývania sa hraníc môžu sa hranice komplexného regiónu určiť v ich strede, pričom sa nemusia kryť ani s jednou analytickou hranicou v prípade veľkých diferencií hraníc sa siahne k niektorej z ďalších metód (najčastejšie k nasledujúcej metóde)

metóda hlavného komponenta (vedúceho faktora) n pri nej sa v danom regionalizačnom stupni považuje za hranicu komplexného regiónu hranica jednej zložky q q zložka má mať v regióne vedúcu funkciu, t. j. má najviac ovplyvňovať ostatné komponenty u nás to často bývajú n n q geomorfologické a klimatické hranice pri homogénnych regiónoch hranice dochádzky do práce pri nodálnych regiónoch výhodné je, ak túto hranicu možno v teréne dobre určiť (taká je napríklad geomorfologická, alebo administratívna hranica napríklad oproti biogeografickej hranici)

metóda generalizácie textu (IVANIČKA, 1983) n patrí medzi najstaršie metódy a dodnes sa často používa n generalizácia charakteristík, pričom sa vyberajú podstatné prvky, fakty a vzťahy a upúšťa sa od netypických, menej význačných skutočností n vyčleňujú sa územné celky, ktoré sú územne kvázi homogénne a navzájom heterogénne

metóda štúdia geografických komplexov na profiloch n profily sa musia vyhliadnuť veľmi starostlivo na základe predbežného štúdia a pozorovania terénu n pomocou preskúmaných a obozretne zvolených bodov týchto profilov sa určia hranice úsečiek, ktorými prechádzajú hranice základných typov komplexných geografických regiónov n analógiu vzťahov ich rozšírenia na profile, resp. na profilovom páse sa aplikujú mapovaním na celý priestor n podľa miery príbuznosti sa grupujú do sústavy komplexných geografických regiónov

skúmanie vertikálnej štruktúry bodov rovnomerne rozložených v území n body sa kódujú na základe kvalitatívne a kvantitatívne vyjadrených hodnôt vlastností FG a HG zložiek územia n podľa podobnosti vnútornej štruktúry sa body zoskupujú a na základe zoskupení sa vytvárajú hranice regiónov n pri štúdiu rozsiahleho územia sa vnútorná štruktúra bodov viac generalizuje n metóda sa vyznačuje vysokou mierou objektívnosti a efektívnosti

metóda faktorovej analýzy v kombinácii s numerickou taxonómiou n meranie korelácií medzi mnohými ukazovateľmi, ktoré sú pridelené územným jednotkám, pričom sa duplicitné znaky z pôvodne prijatých vylúčia n výsledkom je zgrupovanie väčšieho počtu menších regionálnych jednotiek do menšieho počtu väčších regiónov n metóda si našla široké uplatnenie vďaka rozvoju výpočtovej techniky

METÓDY ANALÝZY REGIÓNU n úlohou RG nie je len vyčleňovanie regiónov, ale aj ich komplexné a syntetické poznávanie n metódy parciálnych geografických vied na odhalenie charakteristík jednotlivých zložiek geografickej sféry n metódy zamerané na odhalenie vzťahov a väzieb medzi jednotlivými zložkami geografickej sféry

základné delenie tradičných metód: n terénne metódy práce q q q q n zaznamenávanie do mapy pozorovanie dotazníky interview zber štatistického materiálu v inštitúciách a podnikoch fotodokumentácia iné kamerálne (kabinetné) metódy q q q štúdium a spracovanie štatistických materiálov interpretácia leteckých fotografií štúdium a reprodukcia mapových materiálov vyhotovenie kartografického materiálu na základe výsledkov výskumu iné

metódy na odhalenie vzťahov a závislostí n kauzálna analýza q q n jej podstatou je odhalenie príčinných vzťahov v regióne na jednej strane je to odhalenie príčiny výskytu určitého javu a na druhej strane zistenie, čo daný jav zapríčiňuje funkčná analýza q q podobná kauzálnej jej úlohou je zistenie funkcie jednotlivých javov (elementov, komponentov) v daných regiónoch, prípadne ich funkcie v mimoregionálnych vzťahoch

n štruktúrna analýza q q n má za cieľ odhaliť štruktúru skúmaného regiónu, t. j. vnútornú stavbu regiónu, ktorú chápeme ako vzájomné usporiadanie elementov a komponentov pomáha určiť aj spôsoby a charakter ich prepojenia, spôsoby usporiadania ich väzieb genetická analýza q q sa zakladá na štúdiu časového faktora cieľom je objasniť vznik a pôvod študovaných javov (regiónov, komponentov) ich vývoj, dynamiku a ďalší vývoj, čo v práci končí prognózou

n systémová analýza q q n do značnej miery zahŕňa predchádzajúce analýzy na základe teórie systémov skúma regióny ako celostné komplexné systémy v ich vnútorných a vonkajších súvislostiach k významným, novšie používaným metódam regionálnej analýzy patria prístupy založené na matematickom modelovaní regionálnych systémov q q modely dynamiky regionálnych populácií štruktúrne modely regionálnej ekonomiky modely priestorovej interakcie integrované modely regionálnych systémov

NOVÉ METÓDY RG n základnou metódou regionálnogeografického prístupu je pochopenie, ktoré predchádza interpretácii q vychádza zo subjektívneho pozorovania javov a ich vysvetlenia na základe zasadenia do širšieho kontextu racionálne vysvetliteľných procesov

metódy výskumu lokality n n ide zväčša o kvalitatívne metódy rozlišujú sa 3 základne úrovne analýzy: q q q 1. systémová úroveň (štruktúrna úroveň): analýza regiónu je postavená na existujúcich informáciách o regióne (trh a štát) 2. manažérska úroveň: rozhodovacie procesy na lokálnej úrovni (rekonštruovaná na základe otvorených rozhovorov, participačnom prieskume stretnutí regionálnej rady a správ v médiách. . . ) 3. úroveň každodenného života: miestni ľudia (skúmaná otvorenými rozhovormi)

zaradenie metód RG do skupín 1. klasické metódy zberu informácií n q pozorovanie, terénny výskum, rozhovory. . . 2. historické metódy n q q má blízko ku kontextovej metóde história je vnímaná ako kontext územia zvýšený záujem o časovú dimenziu priestoru regionálne transformácie

3. analýza a interpretácia obsahu a textu n q q q popri literárnych či štatistických zdrojoch informácií nadobúdajú veľký význam ďalšie rozprávanie, ikony a symboly krajiny, genius loci (duch miesta) rozširujú dimenziu geografie o kvalitatívnu stránku 4. kontextová analýza a syntéza n q q patria ku kvalitatívnym, z veľkej miery subjektívnym interpretačným metódam pod kontextovou syntézou rozumieme syntetické chápanie v kontextoch, poznanie miesta/oblasti v holistickom a kontextovom zmysle

5. regionálna analýza n q dva základné typy: kvalitatívna a kvantitatívna q kvalitatívna: snaha o čo najvýstižnejšie zachytenie vlastností regiónu (SWOT analýza, problémová analýza) q kvantitatívna: pomocou matematických modelov zachytiť fungovanie regiónu ako systému (populačné modely, modely ekonomického rastu, a pod. ) 6. regionálna syntéza n q q vzhľadom k svojej náročnosti je menej praktizovanou a často nekvalitne prevádzanou znamená pochopenie podstaty územia, miesta, regionálneho systému v jeho najúplnejších horizontálnych a vertikálnych súvislostiach

literatúra n BAŠOVSKÝ, O. , LAUKO, V. (1990): Úvod do regionálnej geografie, SPN, Bratislava, s. 118. n BEZÁK, A. (1993): Problémy a metódy regionálnej taxonómie. Geographia Slovaca 3, GÚ SAV, Bratislava, s. 93. n GIBSON, E. (1978): Understanding the subjective meaning of places. In: Humanistic geography: prospects and problems. D. Ley, M. S. Samuels (eds. ), Maaroufa Press, Chicago, pp. 138 -154. n IVANIČKA, K. (1983): Základy teórie a metodológie socioekonomickej geografie. SPN, Bratislava. s. 448. n MIČIAN, Ľ. , ZATKALÍK, F. (1986): Náuka o krajine a starostlivosť o životné prostredie. Bratislava. Univerzita Komenského. s. 137.