Veda a hodnoty 1 Veda a svet hodnt

Veda a hodnoty

1. Veda a svet hodnôt 2. Pravda a jej kognitívna a ľudská hodnota 3. Etické hodnotové aspekty vedy a vlastného vedeckého výskumu

Úvodom – čo sú hodnoty? • Problematika hodnôt je kardinálna otázka vedeckej axiológie. • V našom prípade ide dve podoby danej témy: Axiológia vedy Axiológia športovej vedy (vied o športe) • Hodnota je kvalita určitej funkcie • Je to funkcia veci, nie vec samotná • Funkčnosť sa spája s užitočnosťou. • Nefunkčné je neužitočné • Kvalita funkcie sa prejavuje vo vzťahu, intencionálne. • Vždy ide aj o praktickú, dôsledkovú rovinu témy veda a hodnoty: napríklad hodnoty športu a športovania. • Hodnota je blízka pojmu pravda, samotná pravda je hodnotou. • Existuje aj „antihodnota“?

Špecifická literatúra k téme: Frolov, I. T. , Judin, B. G. : Etika vedy. Bratislava: Pravda 1989. 280 strán. Vydanie prvé Smolková, E. : K otázke vzniku a významu bioetiky. In: Filozofia, ročník 60, 2005, číslo 9 Martínková, I. , Peliš, M. (Eds) Movement – the Art of Life, Proceedings of International Conference, Praha: Univerzita Karlova, Fakulta tělesné výchovy a sportu, 2004. 99 strán. Vydanie prvé. ISBN 80 -86317 -32 -3. Másilka, D. : Vliv vědeckého paradigmatu vnímání světa na výchovně-vzdělávací přístupy: holismus a zážitková pedagogika. In Tělesná kultura, 2004, sv. 29, č. 2. Olomouc: FTKUP 2004. ISSN 1211 -6521 Jirásek, I. : Návrh na konverzi: od tělesné kultury k pohybové kultuře (a výchově. ) In Tělesná kultura, 2004, sv. 29, č. 2. Olomouc: FTKUP 2004. ISSN 1211 -6521

1. Veda a svet hodnôt • Axiológia vedy produkuje najviac kontroverzné otázky vedy • Predovšetkým – môžu byť hodnoty predmetom vedy? Je svet hodnôt objektívna existencia? • Svet hodnôt je pevnosť – ako sa jej zmocniť: armádou racionalistov alebo „iracionalistov“? • Svet hodnôt je osobná (individuálna) veličina, sociálna (spoločenská) realita alebo všeľudská záležitosť? → príslušné stanovisko je metodologickým základom objektívne potrebného vedeckého výskumu. • Axiologické stránky vedy: veda ako hodnota; veda ako spôsob tvorby hodnôt; veda o hodnotách (hodnoty sú predmetom vedy); veda ako „konzument“ hodnôt (ľudských, technických, intelektuálnych, materiálnych, finančných).

• Umenie rozpoznať a využívať hodnoty vedy: veda je iba potencionálne nositeľom hodnôt, závisí od človeka ako túto potenciu vie využiť • Hodnotovosť vedy v súčasnom svete – absolútne nevyhnutná pre súčasného človeka alebo len alternatíva zdokonaľovania podmienok ľudského života. Dá sa dnes žiť bez vedy? • Špecifický svet hodnôt prírodných vied. • Špecificky svet hodnôt kultúrnych (sociálnych) vied • Hľadiská posudzovania hodnotovosti vedy ako činnosti a výsledkov tejto činnosti: motívy vedeckej činnosti – nástroje a prostriedky (fakticita vedeckej činnosti) – výsledky (dôsledky vedeckej činnosti)

• Humánne teleologické zameranie hodnotovosti vedy (problém zamerania vedy na mimoľudský svet) – antropocentrické zameranie • Problém ponuky a dopytu produktov vedeckých hodnôt (hodnôt vedy) • Rozličnosť kritérií pravdy vo vede a mravnosti • Konštatujeme rozdielnu dynamiku morálky a vedy – morálka zaostáva za vedou. Ešte aj dnes sú v platnosti tisícročné morálne systémy a nie sme dostatočne morálne zrelí humánne využívať výsledky vedeckých bádaní • Vedecký a morálny aspekt života a jeho reflexia vo vedeckých teóriách a morálnych koncepciách

2. Pravda a jej kognitívna a ľudská hodnota • Nadväzujeme na predchádzajúce vymedzenie významov pravdy • Kognitívna hodnota pravdy – korešpondencia vedeckých poznatkov s objektívnym predmetom svojho skúmania. • Vo vede je z kognitívneho hľadiska prípustný omyl, nepresnosť, neúplné spoznanie daného javu a pod. • Ľudská hodnota pravdy – je zakotvená v humánnosti využitia výsledkov vedy a uskutočňovania vedeckých výskumov

• Vzťah pravdy a svedomia – svedomie vedca, politika, ekonóma. Elementárna požiadavka hovorí o nutnosti „harmónie“ svedomia vedca a jeho činnosti (napr. diskusie okolo zákona o výhradách svedomia voči profesionálnym úkonom – lekári, policajti, právnici, učitelia) • Otázka môže byť formulovaná takto: v činnosti vedca má prioritu svedomie alebo objektívne potreby vedeckých výskumov a ich výsledkov? (z dejín je známy morálny konflikt tvorcov vedeckých princípov jadrových zbraní, dnes je aktuálny problém genetiky a klonovania) • Riziká vedeckého vývinu: RUR (K. Čapek), vznik duality sveta – svet ľudský a svet technický, vznik závislosti človeka na vede ako droge, nastolenie panstva vedy v zmysle „veda ovláda človeka, nie človek vedu“. Pravda vedecká dominuje nad pravdou ľudskou.

3. Etické hodnotové aspekty vedy a vlastného vedeckého výskumu • Univerzálny (globálny) charakter vedy – je jedna veda • Nie–univerzálny charakter mravnosti – mravnosť je spätá s príslušnou sociálnou komunitou: existuje niekoľko významných morálnych sústav (kresťanská, islamská, budhistická a pod. ) prípustné a možné sú aj iné klasifikácie súčasnej morálnej situácie ľudstva • Registrujeme snahy o tvorbu univerzálneho morálneho kódexu, cieľom tohto kódexu je predovšetkým mierová koexistencia ľudského spoločenstva.

• Zamyslime sa nad otázkou či jestvuje etická pravda a nad možnosťami vedy formulovať takú etickú pravdu • V etike platí, že pravdivé je také myslenie (a konanie), ktoré je správne, „správne“ • Hľadá sa predovšetkým tzv. apriórny morálny zákon alebo princíp platný pre všetky rozumové bytosti. Tento zákon má imperatívnu platnosť • Môžu vo vede existovať témy ktoré označujeme ako tabu? Znamená to že sú tabuizované alebo (z rôznych dôvodov) sme sa dohodli že budú pre nás večným tabu (podstata kódu ľudského génu) • Východiská vedeckej axiológie formuluje vo všeobecnej rovine filozofická antropológia. Ide tu o základy príslušnej koncepcie človeka (človek ako intelektuálna bytosť, človek ako „nádoba“ citov, človek ako „schránka“ génov, človek ako animálna bytosť)

• Vývin vedy vyvolal potrebu špecifikovaných etických výskumov: vznikajú etické odvetvia príslušnej prírodnej alebo sociálnej vedy. • Ako príklad môžeme uviesť vznik bioetiky. K základným problémom bioetiky patrí: - klonovanie (napríklad využitie ľudských embryí na terapeutické účely) - zasahovanie do genetického systému indivídua (vytvorenie „prirodzeného umelého“ človeka) - vytvorenie života v laboratórnych podmienkach (zásah do identity a autenticity človeka)

Praktická úloha: Dajme slovám zmysel! „Predstavy o prirodzenosti určitých biologických bariér a ich nenarušiteľnosti súvisia s celou škálou problémov, ktoré súvisia s problematikou „dobra“ a „zla“, o ktorej sme sa už zmienili, a to v rôznych vzťahoch a súvislostiach, napríklad v otázke, ktorá je v súčasnosti mimoriadne často reflektovaná: aj človeka čo dobré? Je je prirodzené, to, zároveň In: Smolková, E. : K otázke vzniku a významu bioetiky. In: Filozofia, ročník 60, 2005, číslo 9

RIEŠENIE SMOLKOVEJ „Je to, čo je prirodzené, zároveň pre človeka aj dobré? “

Čo povedať na záver: vždy má inšpiratívny význam myšlienka významného vedca 18. a 19. storočia Immanuela Kanta: vždy nás bude vzrušovať zo stále vzrastajúcou intenzitou pôsobivosť dvoch základných hodnôt „Hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon v nás“ Kant to považuje za základné súradnice nášho konania Ďakujem vám za vašu pozornosť a želám veľa úspechov v tvorivej výskumnej a vedeckej činnosti.

POĎAKOVANIE A VYJADRENIE NÁDEJE Dakujem vám za pozornosť! Vyjadrujem nádej, že vaše dizertačné výskumy budú úspešné. Želám veľa šťastia.

Veda a hodnoty Zaoberali sme sa témou: