Sergej Prokofiev 1891 1953 Jn Krchav kolsk rok

Sergej Prokofiev 1891 -1953 Ján Krchňavý Školský rok: 2012/2013

Charakteristika doby Sergej Prokofiev žil v jednom z najbúrlivejších období svetových dejín. Svet zažíval veľké vojnové konflikty , v Rusku sa navyše odohrala „veľká“ októbrová revolúcia , keď sa k moci dostali komunisti. Prvá svetová vojna o kolónie s neskutočne veľkými stratami na frontoch, veľká kríza medzi vojnami, keď boli krajiny natoľko slabé, že sa urobil priestor pre takých ľudí ako boli Hitler, Mussolini, Lenin, druhá ideologická svetová vojna s Hitlerom a atómovou bombou , to všetko Prokofiev zažil a to všetko ho ovplyvnilo tak ako človeka a tak isto ako skladateľa. Dejiny Ruska v tomto období sú tiež dosť zložité. Na začiatku 20. storočia sa Rusko topilo v problémoch. Po prehratej Rusko – Japonskej vojne zastaraný cársky systém ešte viac zasiahla vojna a tak ešte v priebehu vojny v roku 1917 vypukla revolúcia, ktorú nasledovala občianska vojna na konci ktorej sa vytvorilo ZSSR a ku moci sa dostal Lenin, ktorého systémy často kolabovali a hladomory a krízy boli pomerne časté.

Prvá polovica 20. storočia v obrázkoch

Kultúrna charakteristika doby o o Kultúra na prelome storočí bol dokonca ešte viac zložitá ako dejiny v tomto období. Vo výtvarnom umení a v architektúre ešte doznievala secesia, ktorá podporovala ornamentálnosť a neobyčajné farby. Mená ako Antoni Gaudí, Gustav Klimt alebo Dušan Jurkovič zrejme pozná každý. Ďalšími výtvarnými smermi , ktoré mali svoj počiatok na začiatku 20. storočia boli Impresionizmus , ktorého hlavným cieľom bolo zachytiť náladu a hlavným predstaviteľom bol Claude Monet a Édoard Manet, Kubizmus, zachytávajúci všetko pomocou geometrických útvarov (Pablo Picasso), Expresionizmus s cieľom zachytiť vnútorné psychické stavy (Edvard Munch) a Fauvizmus (Henri Matisse). Všetky tieto smery vznikli vo Francúzsko a boli mnohými kritizované, pretože sa úplne odčlenili od dovtedajších výtvarných smerov. Čo sa týka literatúry, doznievala literatúra moderna, ktorá narušila dovtedajšie kontúry a predstaviteľmi v tomto smere boli Jean Arthur Rimbaud a Paul Verlaine. V medzivojnovom období sa literatúra rozčlenila na veľa smerov. Najznámejšie boli Kubizmus (Guillaume Apollinaire), Kubofuturizmus (Vladimír Majakovskij) a Surrealizmus (André Breton)

Nové výtvarné smery 20. storočia Impresionizmus Claude Monet- Impression Kubizmus Pablo Picasso- Guernica Expresionizmus Edvard Munch - Výkrik Fauvizmus Henri Matisse- Tanec

Secesia v architektúre Jurkovičov dom v Luhačoviciach Sagrada Familia Karlove Vary Literatúra I. polovice 20. storočia Paul Verlaine André Breton Guillame Aponillaire Jean Arthur Rimbaud

Znaky hudby v prvej polovici 20. storočia Klasická hudba sa na konci 19. a na začiatku 20. storočia rozčlenila na veľa smerov. Zatiaľ čo počas Baroka a Klasicizmu sa skladala len hudba , ktorá si bola príbuzná, žiaden skladateľ sa nejako príliš nediferencoval od ostatných, na konci 19. st a na začiatku 20. st. tým že vzniklo mnoho nových smerov sa skladatelia od seba podstatne líšili. Na konci storočia ešte doznieval romantizmus a postupne sa začali najmä vo Francúzsku utvárať viaceré smery. K tým najznámejším patril Impresionizmus (Claude Debussy, Maximilian Ravel), Expresionizmus (Arnold Schönberg) a neoklasicizmus (Sergei Prokofiev, Igor Stravinskij) o Pri Impresionizme sa skladateľ snažil vzbudiť poslucháčovi určitý dojem z hranej skladby. Hudba je melancholická, z intervalov prevládajú zv. 4 , zm. 5, zm. 2 a všetky zväčšené a zmenšené intervaly. o Expresionizmus zachytával silné duševné hnutia a často využíva atonálnu 12 - tónovú hudbu. o Neoklasicizmus sa na rozdiel od Impresionizmu a Expresionizmu zameriava na kompozičnú techniku a výrazové prostriedky skladateľov klasicizmu (Mozart, Haydn, Beethoven).

Detstvo a štúdiá Sergejevič Prokofiev sa narodil 11. apríla 1891 v Soncovke ne Ukrajine ako tretie dieťa pričom dve jeho staršie sestry boli už vtedy mŕtve. Keďže jeho matka bola hudobne vzdelaná v Prokofievovi sa mohol objaviť talent už v útlom veku. Ako päť a pol ročný napísal svoju prvú skladbu Indický galop a ako osemročný dokonca svoju prvú operu Velikán. V štúdiu mu najprv pomáhal Reinhold Glier, s ktorým mal Prokofiev dobrý vzťah a v roku 1904 začal študovať na známom petrohradskom konzervatóriu. Ako vyučujúci tu pôsobili skladatelia ako Rimskij- Korskov alebo Glazunov. V roku 1914 ukončil Prokofiev svoje štúdium s mimoriadnym úspechom. Počas štúdia nadobudol i dirgentské vzdelanie. Počas štúdia napísal mnoho diel (I. a II. Klavírny koncert, Toccata op. 11) Po ukončení štúdia odchádza Prokofiev na krátku cesty do Londýna a Ríma. Po návrate do Ruska tesne pre 1. sv. vojnou napísal libreto na operu Figliar a počas vojny napísal najprv 5 Sarkastických skladieb op. 17 a neskôr i známu Skýtsku suitu. Prokofiev ako dieťa Reinhold Glier Nikolaj Rimskij-Korsakov Alexander Glazunov

Pobyt za hranicami V roku 1918 sa začína nová etapa P. života keď odchádza na dlhé obdobie za hranice svojho milovaného Ruska. Svoj pobyt za hranicami začína turném po Japonsku a USA. Koncerty V USA získavali striedavý úspech, raz bol Prokofiev odsudzovaný a inokedy chválený. On sám však vďaka nim dostal viacero ponúk na napísanie skladieb. Najznámejšie zo skladieb napísaných v USA boli Štyri klavírne skladby op. 32 a známa opera Láska k trom Pomarančom. V roku 1920 odchádza Prokofiev z Ameriky do Londýna a Paríža kde sa stretáva so skladateľmi Ďagilevom a Stravinským. Na Ďagilejov podnet sa Prokofiev rozhodne napísať balet Figliar, ktorého klavírny výťah vytvoril už v roku 1915. Po ani nie ročnom pobyte v Paríži sa v lete roku 1921 usadil v Bretónsku kde skladá III. Klavírny koncert. Ďalšie krátke obdobie je spojené s bavorskom kde pri kláštore Ettal so svojou ženou a matkou žil v rokoch 1922 -23. PO pobyte v Ettali sa začína nová epocha skladateľovho života, konči sa jeho prvé tvorivé obdobie a on sa roku 1923 usádza natrvalo v Paríži. Tvorivo je v Paríži skladateľ celkom aktívny , píše tu II. III. a IV. Symfóniu, balet na námet budovania socializmu Oceľový skok(Prokofiev nebol odporcom socialistického režimu v ZSSR, ba sympatizoval s ním), viacero klavírnych koncertov a aj veľmi kvalitné dielo , ktoré uzrelo svetlo až v roku 1954, operu Ohnivý anjel. Prokofiev vyráža z Paríža na viacero turné (USA, Taliansko, Kanada, Kuba). S rodinou Ettal

Návrat do vlasti Túžba vrátiť sa do rodnej zmene na prelome desaťročí rastie a preto sa roku 1933 vracia do ZSSR. V tom čase už jeho umenie pozná celá Európa, často podniká koncertné turné a je žiadaným skladateľom. Po návrate do vlasti zoznam skladateľových diel rastie a v priebehu dvoch rokov vychádza na povrch veľké množstvo skladieb (Koncert pre klavír a violončelo, Myšlienky pre klavír. . . ) Popri skladaní i učí na Moskovskom konzervatóriu kompozíciu. Na jar roku 1935 začína Prokofiev pracovať na jednom zo svojich najväčších diel balete Rómeo a Júlia op. 64. Libreto je dielom viacerých osobností a spisovateľov, je rozdelené do troch dejstiev s epilógom. Najdôležitejšie v balete sú témy lásky a smrti. Svetová premiéra baletu bola 30. decembra 1938 v Brne. V roku 1936 píše skladateľ svoju najznámejšiu skladbu pre deti symfonickú rozprávku Peter a Vlk. Svoje sympatizovanie s režimom vyjadril v kantáte na počesť 20. výročia revolúcie , ktorá je napísaná pre štyri orchestre s celkovým obsadením 500 ľudí. Roku 1938 absolvoval svoje posledné turné (ČSR, Francúzsko, Anglicko a USA), v ktorom sa zameral i na štúdiu ozvučovania filmov čo mu neskôr pomohlo v jeho práci. Po návrate do vlasti píše hudbu k filmom a operu so sovietskou tematikou Semion Kotko.

II. Svetová vojna a staroba Po tomto období prišlo tvrdé obdobie II. Svetovej vojny, ktorá značným spôsob zasiahla i Rusko a i tvorbu Sergeja. V roku 1941 odchádza zo skupinou popredných umelcov do kaukazského mesta Naľčik, kde skladá II. Sláčikové kvarteto s ľudovými motívmi. V októbri 1943 sa po dvoch rokoch vracia do Moskvy kde skladá VII. Klavírnu sonátu a tiež i známy balet Popoluška. O rok nato napísal Prokofiev svoje snáď najväčšie dielo operu na námet Tolstého románu Vojna a mier. Dalo by sa povedať že vrchol Prokofievovho života bol práve počas vojny. Do konca vojny ešte napísal Ódu na skončenie vojny op. 105 a V. symfóniu B dur. Vo víťaznom roku 1945 mu vzdalo hold i Anglicko. V tom istom roku sa však ozval i vek, po premiére V. symfónie utrpel skladateľ po náhlom páde Otras mozgu a zistila sa u neho i choroba –ťažká hypertenzia. Prokofiev sa začal venovať výlučne tvorbe a jeho domovom sa stala Mikulášova hora- malé mestečko pri Moskve. Ani choroba , ktorá sa v roku 1948 ešte vystupňovala nezabránila Prokofievovi k skladaniu vo veľkom rozsahu. V Posledných ôsmich rokoch života napísal I. husľovú sonátu, IX. Klavírnu sonátu, VI. Symfóniu a hudbu k filmu Ivan Hrozný. V roku 1946 sa získal titul národného umelca. Bohužiaľ už o štyri mesiace označený spolu s ďaľšími sovietskymi skladateľmi za „formalistu“, viacero diel bolo pod vplyvom vlády Stalina označené za krajne formalistické. Postupne boli ďalšie a ďalšie diela označované za formalistické a sťahovali za z repertoáru. Možno i pre túto udalosť a možno i pre cítenie vlastnej smrti sú posledné Prokofievove diela veľmi smutné, po roku 1948 vznikli ešte viaceré diela pre violončelo a posledná VII. Symfónia. 5. marca 1953 nastal posledný deň skladateľovho života , okolo šiestej dostáva po celodennej aktivite prudký záchvat , po ktorom nasledovala smrť.

Najväčšie diela o Dielo Sergeja Prokofieva je naozaj obdivuhodné, mnohotvárne a obsiahle. Celkovo napísal Prokofiev 137 diel , z ktorých päť nedokončil. Jeho dielo pozostáva takmer zo všetkých skladateľských foriem- od husľových a klavírnych koncertov až po symfónie a opery. Podľa mňa sú vrcholnými skladateľovými dielami opery Láska ku trom pomarančom op. 33, Vojna a mier op. 91, balet Rómeo a Júlia op. 64. , symfonická rozprávka Peter a Vlk a tiež posledné zo siedmych symfónií. Láska ku trom pomarančom op. 33 o Prvé tvorivé obdobie o Komický charakter o 4 dejstvá o Snaha odzrkadliť skladateľov boj proti konzervativizmu o Tanečný ráz o Premiéra- 30. 12. 1921 Chicago- kladný ohlas Rómeo a Júlia op. 64 o Celovečerný balet o Desať obrazov o Hlavné témy- téma lásky a téma smrti o Premiéra- 30. 12. 1938 Brno Vojna a mier op. 91 - opera na námet románu L. N. Tolstoja - viaže sa na obdobie II. Svetovej vojny - 13 obrazov - Hlavné postavy Nataša a Andrej - premiéra 25. júna 1948 v Prahe Peter a Vlk op. 67 - symfonická rozprávka - účel- zoznámiť deti s farbami nástrojov - každé zviera je charakterizované zvukom konkrétneho hudobného nástroja -premiéra : 1936 - dirogoval sám skladateľ Klavírna sonáta No. 7 Peter a vlk (Suzie Templeton – 2006)

Rómeo a Júlia o Pre mňa osobne je balet Rómeo a Júlia najväčším Prokofievovým dielom. Cítim v ňom akúsi mohutnosť , ktorá ako keby sa zjavovala vo všetkej skladateľovej tvorbe. Zároveň sa však v ňom nachádzajú i krásne melancholické a upokojujúce časti. Dobre sa v ňom odzrkadlujú hlavné témy a to témy lásky milencov a smrti. Jednotlivé postavy a dramatické situácie sú charakterizované odlišnými, výraznými témami, ktoré postupne podliehajú premenám. Najčastejšie sú hrané tri orchestrálne suity, ktoré Prokofiev zložil z hlavných úsekov hudby baleto, ako aj klavírna transkripcia (prepis) široko spopularizovala dielo ruského skladateľa. Najčastejšie je hraná II. orchestrálna suita II. Orchestrálna suita má tieto časti: q Montekovci a Kapuletovci (Allegro pesante) - predstavujú sa tu oba rody samostatnými témami (prvá téma je hlavná téma baletu i suity) o Júlia (Vivace) - hudobný portrét hlavnej tragickej hrdinky príbehu. Táto časť obsahuje dve témy - jednu tragickú a jednu radostnú o Otec Laurenzo (Andante espressivo) - načrtáva postavu verného Júliinho priateľa a poradcu o Kompaktný Tanaec (Vivo) - oslňuje živým rytmom o Rozlúčka Romea a Júlie (Lento poco animato) - lyrická miniatúra o Tanec antilských dievčat (Andante con eleganza) - exotická atmosféra o Hrob Romea a Júlie (Adagio funebre) - tragické zakončenie drámy. Základná hudobná myšlienka celého diela dostáva v tejto časti rytmus smútočného pochodu. Rómeo a Júlia Dance of the knights

o o o Sergeja Prokofieva som spoznal len nedávno no hneď sa mi zapísal do mysle ako kvalitný a v súčasnosti aj dosť nedocenený skladateľ. Jeho dielo je naozaj obsiahle a viaceré z jeho skladieb patria medzi to najlepšie čo kedy bolo zložené. Čo sa mi na skladateľovi nepáči je jeho sympatizovanie so socialistickým režimom v Rusku. Myslím si , že veľký obdiv k tomuto skladateľovi môžeme mať i vďaka tomu , že štýl jeho komponovania je úplne originálny. Štýl jeho písania sa ťažko vymedzuje do nejakého hudobného smeru a viacerí odborníci ho považujú za originálny „prokofievovský“ štýl. Prokofiev svoj život nepremárnil, ale dokázal sa presadiť a zviditeľniť svoje meno natoľko, že sa na neho dodnes pamätá i keď možno nie v takom rozsahu ako na Beethovena alebo Mozarta

o Ďakujem za pozornosť Zdroje: Igor Vajda: Sergej Prokofiev, Štátne hudobné vydavateľstvo Bratislava 1964 www. wikipedia. org