Macednia a helenistick svet Peloponzska vojna oslabila grcke

Macedónia a helenistický svet Peloponézska vojna oslabila grécke štáty. To využili Macedónci, ktorí zjednotili Grécko pod svojou nadvládou a prebrali aj grécku kultúru.

Doba Filipa II. Macedónskeho • • • Macedónia ležala na severe dnešného Grécka. Mala bohaté ložiská nerastných surovín. Filip II. – rozmach Macedónie. Bol vojak a prezieravý reformátor. Pozýval na dvor vedcov, filozofov a učiteľov. Aristoteles – grécky filozof, ktorý pôsobil v Macedónii.

Aristoteles (384 – 322 pred Kr. ) • Jeden z najväčších filozofov staroveku. • Zakladateľ logiky a mnohých iných vedných odvetví. • Pripisujú sa mu výroky: „Z vyučovania sa nemá robiť hra, lebo učenie je pre deti hrou. Je spojené s námahou a nutnosťou. “ „Vzdelanie má horké korienky, no sladké ovocie. “

Macedónci • v r. 338 pred Kr. násilím zjednotili všetky grécke štáty. • Vytvorili Korintský spolok, členom boli všetky grécke štáty okrem (bez) Sparty. • Spolok: vyhlásil zákaz vnútrogréckych vojen a chránil svojich členov pred nebezpečenstvom zo strany cudzincov. • Bol namierený aj proti Perzskej ríši. • Filip II. chcel, aby členovia spolku spolupracovali aj v hospodárskom a kultúrnom živote. • zavraždili ho v r. 336 pred Kr. , na čelo krajiny sa postavil jeho syn Alexander.

Filip II. Macedónsky (382 – 336 pred Kr. ) • bol macedónsky kráľ • otec Alexandra Macedónskeho • V r. 1977 našli archeológovia jeho hrob a na základe zachovaných častí zrekonštruovali jeho tvár. • Filipa II. zavraždili atentátnici na svadbe jeho dcéry.

Alexander Macedónsky a jeho výboje • Proti Alexandrovi Macedónskemu sa po smrti jeho otca (nemu sa ) vzbúrili Macedónčania i Gréci. • Alexander ich vzburu tvrdo potlačil. • Potom zaútočil na Perzskú ríšu, porazil ju a obsadil. • Z perzskej poroby oslobodil aj Egypťanov. • Pri svojom putovaní zakladal nové mestá, ktoré nosili jeho meno (Alexandria).

Alexander Macedónsky • Bol dobyvateľom, ktorý prenikol až na hranice Grékom známeho sveta. Dostal sa do Indie. • Indiu sa mu nepodarilo obsadiť, jeho vojaci sa začali búriť a chceli sa vrátiť domov. • Snažil sa vytvoriť ríšu s hlavným mestom Babylon. • V ríši nemala vládnuť nenávisť medzi národmi. • Chcel, aby Peržania a Macedónci sobášmi vytvorili nový národ. • V r. 323 pred Kr. zomrel v Babylone na následky zranení, vyčerpania a chorôb.

Helenistické štáty a ich zánik • Po Alexandrovej smrti sa ríša rozpadla na niekoľko samostatných helenistických štátov, ktoré medzi sebou neustáli bojovali. • V štátoch vládli bývalí vojenskí velitelia Alexandrovej armády a po nich potomkovia.

Helenistické štáty a ich zánik • • • Egypt – Ptolemaiovci Grécko a Macedónia – Antigonovci Malá Ázia – Attalovci Irán – Seleukovci Koniec helenistických štátov súvisel s útokmi Rimanov.

Platón (428 – 347 pred Kr. ) • Sokratov žiak • spolu s Aristotelom najvýznamnejší grécky filozof • v r. 385 pred Kr. založil filozofickú školu nazvanú Akadémia • Pripisujú sa mu výroky: • Polovica toho, čo • „Víťazstvo nad sebou zjeme, udržuje nažive samým je najväčšie nás, druhá polovica víťazstvo. “ udržuje nažive lekárov. “