Zlyhanie ttu dvody zlyhania ttnych intervenci byrokracia Zlyhanie

Zlyhanie štátu: dôvody zlyhania štátnych intervencií, byrokracia

Zlyhanie štátu a štátnych zásahov • • • Štát môže a vo väčšine prípadov aj zlyháva pri pokuse o riešenie nedostatkov trhu (zložitosť ekonomických javov, ťažko ich modelovať, faktor neistoty) Žiadna štátna intervencia nemôže dosiahnuť rovnovážny stav v ekonomike (maximálne sa mu priblížiť) z dôvodu nákladov, ktoré stoja zavedenie intervencie, avšak vo väčšine prípadov intervencia situáciu na trhu ešte viac zhorší Existuje nespočetné množstvo teórií, ktoré dokazujú, že štát zlyháva častejšie a vo väčšom množstve prípadov ako trh

Ak by sme si položili nasledovné otázky: 1. Je možné exaktne definovať ciele štátnej intervencie? 2. Je možné stanoviť najoptimálnejší spôsob, ako dosiahnuť tieto ciele? 3. Je možné dopredu odhadnúť presnú reakciu všetkých ekonomických subjektov na uskutočňované štátne opatrenia?

Mohli by sme konštatovať, že: 1. Štát nevie, čo chce dosiahnuť – problémy s jednoznačným definovaním požadovaného optimálneho stavu 2. Štát nevie, ako to dosiahnuť – problémy s jednoznačným definovaním optimálneho postupu dosahovania cieľa 3. Štát nevie, čo sa v skutočnosti vlastne stalo ako dôsledok štátnej intervencie – množstvo rôznorodých nepredvídateľných reakcií na štátnu intervenciu Zlyhanie štátu pri trhovej intervencii vychádza práve z týchto skutočností.

1. Problém definovania cieľov intervencie Obtiažnosť modelovania ekonomických a sociálnych procesov Problém politických procesov a kolektívne rozhodovanie – teória verejnej voľby Vzájomný nesúhlas medzi ekonómami aj medzi politikmi

2. Problém výberu optimálnej varianty realizácie intervencie Vzťah efektívnosti a rovnosti (spravodlivosti) – náklady štátnej intervencie, demotivácia ekonomických subjektov redistribučnými zásahami Problém ukazovateľov hodnotenia výsledkov štátnych zásahov - často sú zvolené nevhodné ukazovatele hodnotenia Problém byrokracie – alokatívna a technická neefektívnosť Obmedzená možnosť kontroly realizácie štátnych zásahov

Ukazovatele efektívnosti verejných programov a výkonnosti verejných organizácií: Hospodárnosť Produktívnosť Kvalita Finančné hospodárenie Častou príčinou neefektívnosti verejných programov: Nekonkurenčné prostredie vo verejnom sektore Neistota vo verejnom sektore

3. Problém predvídania dôsledkov intervencie Štát zlyháva pri zavedení intervencií najmä z dôvodu racionálneho správania sa subjektov súkromného sektora, ktorých sa bude dotýkať priamo alebo nepriamo intervencia Súkromné subjekty prispôsobia svoje správanie (v súčasnosti ale aj do budúcnosti) očakávanej intervencii a jej dôsledkom na trhu statkov Takéto konanie trhových subjektov úplne zmení situáciu, ktorá bola príčinou realizácie štátnej intervencie a tá sa zákonite minie svojmu cieľu aj účinku

Obtiažnosť predvídania súvislostí štátnych intervencií Zložitosť ekonomických, hospodárskych a spoločensko-politických podmienok Rozsiahla a vzájomne prepletená sieť súvislostí a dôsledkov, ktoré nie je možné absolútne ani relatívne predvídať Riziko odstránenia problému, ktorý bol dôvodom štátnej intervencie za cenu vytvorenia nového (častokrát zložitejšieho) problému, na odstránenie ktorého sa vyžaduje použitie väčšieho množstva prostriedkov Relatívne aj absolútne zlyhanie štátneho zásahu - neefektívnosť štátnej intervencie

Byrokracia

Byrokracia: • • • Monopol na výkon štátnej správy – monopol na administratívnu moc Rozhodnutie o intervencii vykonávajú politici (špecifická skupina štátnych úradníkov) v rámci demokratických procesov, ktoré nesledujú výsledok intervencie ale proces prijímania rozhodnutia a realizácie intervencie – problém kolektívneho rozhodovania Realizácia intervencie prostredníctvom štátnych úradníkov - každý úradník maximalizuje svoju individuálnu užitočnosť a nesleduje užitočnosť a účinnosť štátnej intervencie

Monopol na administratívnu moc: • • Nositeľom je byrokracia, t. j. štátny úradníci Byrokracia je nositeľom monopolného práva na rozhodnutie o probléme, spôsobe jeho riešenia, zdrojoch, ktoré použije, o ich výške a štruktúre Nutnosť aplikácie rozsiahlej verejnej kontroly Hľadanie možných ciest na účinnejšiu kontrolu procesu ale najmä výsledku rozhodnutí byrokracie – následné sankcie za neúspech ako protiváha práva na monopolnú administratívnu moc: Zabezpečenie vyrovnanosti práva a povinností – odmien a sankcií /existuje teda možnosť, kedy má byrokracia záujem zvýšiť efektívnosť svojho fungovania/

NEEFEKTÍVNOSŤ BYROKRACIE: • Alokatívna neefektívnosť • Technická neefektívnosť

Alokatívna neefektívnosť byrokracie je v: • • • Maximalizácii rozsahu úradníckych činností, Umelom navyšovaní rozpočtu úradu, Nadhodnocovaní prínosov z realizácie štátnej intervencie

Technická neefektívnosť byrokracie je v: neefektívnosti a prejavuje sa v tom, že byrokratické činnosti budú realizované nehospodárnym spôsobom • • • Úradník chce rozširovať počet svojich podriadených Úradníci sa zamestnávajú navzájom Ak existuje čo i len jediná možnosť na odsunutie dôležitého rozhodnutia, tak ju dobrá byrokracia nájde (Parkinsonove zákony)

cena Alokatívna a technická neefektívnosť byrokracie MB hraničný prínos zo štátnej intervencie MC 1 –nárast MC z dôvodu MR hraničný technickej neefektívnosti príjem z intervencie MC 0 hraničné náklady intervencie Qa alokatív. Qm Qr Qb neefektívnosť množstvo

Ekonomická podstata byrokracie • Benárdovské chápanie byrokracie (B) • Klasická Weberovská koncepcia B • Novšia manažérska koncepcia B • Niskanenov model byrokracie

Niskanenov model byrokracie 1. Byrokracia max. svoju moc = tzn. max. výšku rozpočtu. 2. Výška rozpočtu nesmie klesnúť pod výšku celkových nákladov administratívy. 3. Výška rozpočtu vyjadruje hraničný sklon politickej moci k plateniu za služby byrokracie. 4. Negociácia medzi byrokraciou a politickou mocou predstavuje výmenu špecifického statku za špecifický rozpočet.

Reforma verejnej správy – stratégie: • Manažérska reforma „New Public Manažment“ • Umiernený manažerismus • Prírastková reforma verejnej správy

Manažérska reforma „New Public Manažment“ • Nový Zéland, Austrália, • aplikácia trhových nástrojov vo verejnom sektore, • princíp oddelenia financovania od produkcie verejných služieb, • Benchmarking – nástroj merania výkonnosti, motivácie, • zvýšenie efektívnosti vynakladania verejných výdavkov, • presun od klasického plánovania k strategickým činnostiam, • presun od procesne orientovanej správy na výsledkovo orientovanú správu, • presun od uniformného poskytovania VS k ich individuálnemu poskytovaniu • presun od vlastníctva majetku k jeho riadeniu.