Stereotyp a autoreferencia na hovoriaceho v slovenine Jana

Stereotyp a autoreferencia na hovoriaceho v slovenčine Jana Kesselová Filozofická fakulta Prešovská unvierzita v Prešove Slovensko The Stereotype in the Slavic Languages, Literatures and Cultures Sofia 26. – 28. apríl 2018

Teoretické východiská l stereotyp ako schematický a jednostranný obraz veci alebo javu v ľudskej mysli, ktorý je výsledkom tradovanej skúsenosti a utvorený spravidla skôr, než človek daný jav sám osobne pozná (Bartmiński – Panasiuk, 2001) l v širšom zmysle sa stereotyp chápe ako zobrazenie predmetu, sformované v spoločnom skúsenostnom rámci a vymedzujúce, čím predmet je, ako vyzerá, ako pôsobí, ako s ním človek zaobchádza l ustálenosť stereotypu l súčasť spoločného vedenia o svete v rámci jazykovo-kultúrneho spoločenstva (Bartmiński, 1997) l v užšom zmysle sa stereotypy spájajú s obrazmi ľudí l tradícia sociológie a sociálnej psychológie l skupinové stereotypy: národnostné, sociálne, profesijné, vekové, stereotypy späté so sociálnymi rolami l autostereotypy a heterostereotypy l zistené rozdiely vo vytváraní obrazu ľudí a obrazu vecí vedú k terminologickému odlíšeniu l obraz vecí – prototyp, obraz ľudí – stereotyp (Grzegorczykowa, 2001)

Perspektíva hovoriaceho a antropocentrizmus l pri vytváraní stereotypu sa kľúčová rola pripisuje perspektíve hovoriaceho, spojenej s antropocentrickou opozíciou ja : druhí, vlastné/svoje : cudzie, my : oni l kategórii antropocentrizmu sa pripisuje štruktúrujúca rola: l vo vytváraní sémantiky jazykových prostriedkov a obrazu sveta l l vo fungovaní a prežívaní komunikácie l skutočná komunikácia je možná predovšetkým medzi ľuďmi, ktorí majú spoločné vedenie, túžby a postoje, teda medzi ľuďmi, ktorí sa cítia ako svoji, nie cudzí (Krech et al. l l Pajdzinska, A. (2007): Kategorie strukturující jazykový obraz světa: antropocentrizmus a opozice vlastní – cizí. 1962, Individual in Society. ) Vassileva, I. (1998): “Who am I/who are we in academic writing? A contrastive analysis of authorial presence in English, German, French, Russian and Bulgarian”. Nowak, P. (2007): Opozycja swój / obcy a skuteczność komunikacji. T. S. Pavlidou (ed. , 2014): Constructing Collectivity: 'We' across languages and contexts. v prežívaní sveta a života vôbec l nedôvera voči ľudskej inakosti, xenofóbia, rasizmus § l Vaňková, I. : Antropocentrizmus jako perspektivajazykového obrazu sveta (2005) Silnejším faktorom ako strach je tu nedôvera v iných, neznalosť, pretrvávajúce stereotypy a absencia praktických skúseností s cudzími ľuďmi. § G. Mesežnikov Inštitút pre verejné otázky, 24. apríl 2018

Predmet výskumu: autoreferencia na hovoriaceho v dialogickej komunikácii v slovenčine l kontrastívne výskumy l spôsob, ako sa používajú jazykové prostriedky, vypovedá o chápaní človeka v kultúre používateľov jazyka l l l slovenčina: flektívny jazyk pro-drop jednoznačným identifikátorom osoby je verbálna flexia osobné zámeno (ja) je fakultatívne l l v jazykoch možno s referenciou na hovoriaceho rôzne „zaobchádzať“ l l l osobné zámeno (ne)vyjadriť umiestniť ho do rôznej pozície vo výpovedi vyberať z viacerých zámen referujúcich na hovoriaceho l l l Dúfam, že som vám dačo ozrejmila. implicitná autoreferencia l Ja dúfam, že sa nikto na mňa neoborí. explicitná autoreferencia l l koncept kolektívnej verzus individualistickej kultúrnej orientácie (Vassileva 1998) kultúrne špecifická tendencia „I-taboo” (Sanderson 2008) l dúfa-me dúfa-te dúfa-j-ú relatívne voľný slovosled umožňuje vysúvať zámeno do prominentnej pozície l podľa sociálnych charakteristík hovoriaceho dúfa-m dúfa-š dúfa-0 iniciálová pozícia: 4, 8% finálna pozícia: 0, 04 % prítomnosť zámena sa vysvetľuje: l l l štylistickými a rytmickými dôvodmi emocionalitou a emfázou komunikačnými funkciami výpovedí osobitosťami komunikačného registra aktuálnym členením výpovede

Výskumná otázka l Existuje stereotyp chápaný ako ustálený spôsob verbálneho správania sa hovoriaceho pri referencii na seba samého (autoreferencii) v slovenčine? I. Do akej miery sa explicitná autoreferencia uplatňuje v ústne realizovanom dialógu? II. Existujú jazykové dôkazy o tom, že explicitná autoreferencia je podmienená sémantikou verba v 1. osobe sg? III. Čo vypovedá explicitná autoreferencia o chápaní človeka v kultúre používateľov slovenčiny?

Výskumná vzorka a metóda výskumu l Slovenský hovorený korpus l l kvantitatívna metóda l l l s-hovor-5. 0 5 720 968 textových jednotiek viac ako 600 hodín zvukových záznamov vyhľadávanie verbálnych tvarov 1. osoby sg frekvenčný slovník verb v 1. osobe sg pozitívne a negatívne filtrovanie tvarov so zámenom ja (-3 do +1) kolokačná paradigma verb v 1. osobe sg kvalitatívna metóda l sémantická analýza verb preferenčne realizovaných v 1. osobe sg verb

I. miera uplatnenia explicitnej autoreferencie ústna dialogická komunikácia : písaná komunikácia

12 sémantických tried verb 1. osobe sg F≥ 50, N = 192 574, 84, 4% všetkých tvarov v SHK

Implicitná autoreferencia: 1. osobou sg verba l bázové aspekty človeka existencia a posesívnosť (byť, žiť, zažiť, prežiť; mať) l modus bytia a modus vlastnenia ako dva druhy orientácie voči sebe a svetu (Fromm 1976) l vnútorný myšlienkový a vôľový svet hovoriaceho, neprístupný zmyslovému vnímaniu okolia l l ak už verbá v 1. osobe sg referujú na fyzicky pozorovateľné aktivity, ide o verbá bez zásahu (komunikačné verbá) l l l kognitívne verbá vedieť, nevedieť, poznať, nepoznať, rozumieť, nerozumieť, chápať, nechápať, uvedomiť si a modalitné, hlavne vôľové verbá chcieť/snažiť sa reprezentujú udalosti a dianie, ktoré nezasahuje ďalšieho participanta, nespôsobujú jeho zmeny, nevedú ku konkrétnemu fyzickému výsledku alebo k deštrukcii objektu z kognitívnolingvistického hľadiska ide o verbá pomenúvajúce udalosti, pri ktorých chýba externé vyústenie energie ak sa pozornosť sa sústredí na zasiahnutý/vytvorený objekt, referencia na hovoriaceho sa minimalizuje l kreatívne verbá sú zastúpené minimálne (0, 3 %) a sú sémanticky všeobecné (spraviť, urobiť), hoci sémantika kreatívnych verb je mimoriadne pestrá l totálny zásah pravovalenčného participanta, ktorý je činnosťou utváraný, napr. stvoriť, splodiť, rezultátom môžu byť výrobky, stavby, jedlá, tkaniny, umelecké výrobky, produkty, inštitúcie, udalosti, oheň, voľný priestor, plocha, myšlienky; postaviť, uvariť, utkať, vyrezať, zriadiť, organizovať. . . (Ivanová et al. , 2016)

Explicitná autoreferencia: 1. osoba sg verba + zámeno ja Verbum v 1. os. sg Percentuálny podiel explicitnej autoreferencie na celkovom výskyte tvaru 1. osoby sg l l l viem myslel som (si) bojím sa nejdem myslela som (si) neviem beriem bývam poznám nepoznám bývala som napíšem 47, 7 % 39, 4 % 38, 1 % 37, 9 % 36, 7 % 35, 7 % 33, 5 % 32, 1 % 31, 2 % 31, 0 % 30, 9 % 30, 7 % 12 tvarov s najvyšším podielom explicitnej autoreferencie zo 180 tvarov verb s F ≥ 100 (cca 184 tisíc výskytov verb v 1. osobe sg v SHK) kognitívne verbá kognitívna aktualizácia verba brať l l l spravil som jednu jazdu a dosť, ja sa nejdem zabíjať nositeľ intencie písomne komunikovať l l len ja sa bojím, ako by to skončilo nositeľ zápornej volitívnosti l l chápať, rozumieť, vykladať si ja to furt beriem ako také ako hobby prežívateľ emócie strachu l l viem, neviem, myslel som si, myslela som si, poznám, nepoznám ja už napíšem na úrad nositeľ sebaidentifikácie (priestorovotemporálnej, sociálnej, osobnostnej) l l l ja som bývala s jednou, čo študovala slovenčinu ja som bývala bojovníčka vždy za takéto veci ja bývam niekedy, keď nejaké školenie mávame, tak veľmi zákerný

Explicitná autoreferencia: 1. osoba sg verba + zámeno ja l prominencia hovoriaceho vo výpovedi narastá s referenciou na vnútorný myšlienkový, emočný, vôľový, intenčný svet a sebaindetifikáciu hovoriaceho l ak sémantika verba implikuje pravovalenčný participant, pozornosť sa presúva na výsledok udalosti a referencia na hovoriaceho sa minimalizuje l podiel explicitnej autoreferencie: napíšem 31 % : napísal, napísala 16 % l teória, ktorá pri vysvetľovaní výberu referenčného prostriedku počíta so zameraním pozornosti komunikačných partnerov (focus of attention), so zmenami tzv. pozornostných stavov (attentional states) a prúdením pozornosti (flow of attention), je známa ako centering theory l Walker, M. – Joshi, A. – Prince, E. : Centering in Naturally Occurring Discourse: An Overview. In: Centering Theory in Discourse. (1998)

Distribúcia implicitnej a explicitnej autorefencie: syntaktické štruktúry epistemický komentár ja viem syntakticky nezačlenený a relatívne autonómny sprievodný komentár, týkajúci sa myšlienkových procesov hovoriaceho a ním sprostredkúvaného obsahu

viem verzus ja viem syntakticky začlenený, ale fakultatívny komponent výpovede viem/ja viem, že to nebola náhoda = to nebola náhoda l l viem ako záruka platnosti ťažko verifikovateľnej informácie spomienková narácia l l l lebo viem iste, že som tu pre teba tam som nerobil nič, viem, že nič som nerobil to je vlčiak, moje všetko, viem, že to je už môj posledný a viem, že mám túžbu napríklad možno pomôcť niekedy a viem, že Pán Ježiš si príde pre môj sľub viem, že moji kamaráti sa tam tiež schovávali l l viem ako žiadna záruka l z literatúry viem tak, viem od môjho otca ja viem, že si môžeš s pol Slovenska znepriateliť, ale ktorý klub sa ti zdá najlepší? uvedomenie si spoločensky nepreferovaného správania pred formuláciou vlastného postoja l l Ty mami, ja viem, že rada sa zapajáš do rozhovoru. Ale nie. empatia voči komunikačnému partnerovi pred formuláciou vlastného postoja, otázkou, výzvou l dnes viem, teraz viem, už viem len, iba, akurát, len toľko, skrátka, jednoducho ja viem ako poistka pred obvinením z porušenia maximy taktu l súhlas s komunikačným partnerom pred odlišným postojom, pred kritikou, odmietnutím l viem ako parciálna záruka l l sme dostávali, viem, že päťsto korún na mesiac postoj odlišný od minulosti l l l presvedčenie, sebapriznanie, uvedomenie si niečoho negatívneho, túžba, viera, tajomstvo l l l akože, ja viem, že je to rozlúčka s tým človekom, ale na mňa pohreb tak zle pôsobí z porušenia maximy kvality l Tak ja viem, že teda možno tá úroveň nie je taká, ale už to, že on sa teší z toho, že bude mať dvojku a nebude na chvoste.

ja viem: epistemický komentár (1) l komentáre hovoriaceho k sprostredkúvanému obsahu a k vlastnému vedeniu a poznaniu l relativizácia platnosti propozičného obsahu vzťahovaním obsahu výpovede na vlastný poznávací a skúsenostný kontext hovoriaceho l l l komentár k negatívne hodnotiacim postojom hovoriaceho l A to sa odvážalo dvakrát týždenne, čo ja viem aspoň čo ja viem, ako ja viem, pokiaľ ja viem l l l nepresnosť, približnosť, hlavne kvantitatívnych údajov l l ten vinohrad bol široký, čo ja viem, osem, desať metrov motivácia: maxima kvality l l . . . aby si sa nestal nejakým, čo ja viem, povaľačom tu sa mi hromadia tie tvoje knižky, ktoré, čo ja viem, strácajú na hodnote barbari a čo ja viem, zaostalí sú všetci keď to, čo ja viem, sa mi zdá divné Usiluj sa o to, aby tvoj príspevok do rozhovoru bol pravdivý. 1. Nehovor nič, čo považuješ za nepravdivé. 2. Nehovor nič, pre čo nemáš dosť dôkazov. l Grice, H. P. (1975) l nositeľom sociálnej dimenzie interakcie a dôsledkom uplatňovania princípu zdvorilosti a maximy taktu

ja viem: epistemický komentár (2) l l komentáre prebiehajúcich myšlienkových procesov hovoriaceho rozpamätúvanie pred spomienkovou naráciou alebo pred vysvetlením l l náhly vhľad, pochopenie, rozpamätanie sa l l l ten náklad distribuovať do škôl, do knižníc, do, čo ja viem, dedinských knižníc alebo do školských knižníc alebo do škôl, hej záver „do stratena“ l l No, čo ja viem, či to bolo dobré, pre koho. . . hľadanie vhodného výrazu a spresňovanie už použitého výrazu l l Tak ešte jáj, ja viem zvažovanie alternatív a rozhodovanie l l No a tak, čo ja viem, tak prišla som tam a naraz som zistila, že tam moja žiačka sedí. . . Mohli by sme nejakú fotku skrášliť alebo niečo tam ponaliepať alebo čo ja viem kognitívne verbum vedieť prototypicky referuje na vlastníctvo informácie epistemické komentáre s verbom ja viem sú spravidla správou hovoriaceho o deficite vedenia l komentovanie mentálnych procesov ako hľadanie informácií v pamäti hovoriaceho, pochybnosť, neúplnosť a nepresnosť poznania

Prehodnotenie sémantiky verba v spojení s explicitným odkazom na hovoriaceho ja viem l kandidáti na lexikalizované spojenia l l s funkciou neurčitého zámena odkazujúce na neurčitú vec, osobu, miesto, spôsob čojaviemčo, čojaviemkto, čojaviemkde, čojaviemako l l l aj knihy som im dal, nejaké časopisy a čojaviemčo A no také filmy, no neskutočné, ako by som povedala také fantastické, no, čojaviemako by som to povedala s funkciou blízkou konštrukčnej častici napríklad pred enumeráciou alebo počas nej l l ľudia sú arogantní, že proste vedia, že čo ja viem, nemôžu mať tašku pri nohách alebo veci na kolenách položené, ale aj tak majú . . . ale bolo tam kopu chlapcov z vysokých škôl, ktorí boli, čo ja viem, právnici, medici. . .

Záver 1 l I. Do akej miery sa explicitná autoreferencia uplatňuje v ústne realizovanom dialógu? l výpovede so zámenom 1. osoby sg maximálne materializujú hovoriaceho v ústne realizovanej dialogickej komunikácii v slovenčine je pätina verb v 1. osobe sg je doložená s explicitnou autoreferenciou na hovoriaceho l l tendencia I-taboo je v slovenčine výraznejšia v písanom mode než v ústnom mode l l spontánna, neformálna, familiárna komunikácia partnerov, ktorí sa poznajú: 26 % nespontánna, formálna, nefamiliárna komunikácia partnerov, ktorí sa nepoznajú: 19 % muži: 19 % ženy: 23 %

Záver 2 l II. Existujú jazykové dôkazy o tom, že explicitná autoreferencia je podmienená sémantikou verba v 1. osobe sg? l prítomnosť zámena sa vysvetľuje: l l l l štylistickými a rytmickými dôvodmi emocionalitou a emfázou komunikačnými funkciami výpovedí osobitosťami komunikačného registra aktuálnym členením výpovede sémantika verba explicitná autoreferencia sa preferenčne vyskytuje pri verbách, ktoré pomenúvajú subjektívne, vnútorné, pre ostatných komunikačných partnerov nepozorovateľné procesy alebo stavy hovoriaceho l myslenie, emócie, vôľa, intencia a sebaidentifikácia

Záver 3 l III. Čo vypovedá explicitná autoreferencia o chápaní človeka v kultúre používateľov slovenčiny? l l l l vysúvanie hovoriaceho do centra pozornosti je späté s referenciou na kategóriu „mentálne“ vypovedá o človeku ako seba-interpretujúcej bytosti správa o stave mysle hovoriaceho v momente rečového aktu popri sémantike a pragmatike výpovedí sa paralelne v dialógu realizuje tretí plán epistemických komentárov vo filozofii sa za hlavné znaky mentálneho pokladajú subjektivita a privátnosť (prvoosobovosť) v západnej kultúrnej tradícii sa mentálne pokladá za podstatu človeka západný človek nevie o sebe rozmýšľať inak ako o bytosti duálnej, na báze opozície vonkajšie : vnútorné, telo : myseľ (Višňovský, E. : Mentálne ako problém: Pohľad do histórie. In: Príbehy o hľadaní mysle. 2001)