� Hovoriaci vyslovuje vety s nejakým zámerom: �chce niečo oznámiť �chce sa niečo spýtať �chce, aby niekto niečo ne/urobil �niečo si želá
�Podľa zámeru hovoriaceho teda delíme vety na: 1. oznamovacie Do dediny prišiel metliar. Úlohy mám hotové. Dnes bude na Slovensku teplo. 2. opytovacie Kedy prídete? Podpísal si sa? Kto dnes chýba? 3. rozkazovacie Kúpte metly! Pridaj cukor a zamiešaj! Zatvorte okno! 4. želacie
Opytovacie vety 1. opytovacie zisťovacie (zatvorené otázky) • dá sa na ne odpovedať iba áno/ nie • stúpavá melódia • Bol si v škole? Prídeš zajtra? Máš úlohu? 2. opytovacie doplňovacie (otvorené otázky) • nedá sa na ne odpovedať áno/ nie • klesavá melódia • na začiatku majú opytovacie zámeno (kde, kedy, kam, ako, prečo, aký, . . . ) • Prečo si nebol v škole? Kedy zajtra prídeš? Prečo nemáš úlohu?
Rozkazovacie vety • obsahujú sloveso v rozkazovacom spôsobe • rozkazujeme 3 osobám – ty, my, vy, napr. pridaj, pridajme, pridajte • na ich konci je výkričník • Príďte sa k nám pozrieť! Ukáž mi to!
Želacie vety • Sú výzvy, aby sa niečo stalo alebo nestalo: Keby sme už boli doma! Nech sa vám darí! • Na ich konci je výkričník. • Patria k nim aj pozdravy, kliatby a pod. : Dobrý deň! Bodaj by ťa pečená hus kopla! • V želacích vetách bývajú želacie častice: bár/ bárs, kiežby, aby, žeby, keby, nech, bodaj.
• Všetky druhy viet môžu mať formu zvolania. • V ústnom prejave majú zvýraznenú intonáciu, v písomnej výkričník. • S nami to dokážete! (ozn. ) • Čo si to vykonal? ! (opyt. ) • Umy si pred jedlom ruky! (rozk. ) • Keby sa to už začalo! (žel. )