PUTOVANIE VODNEJ KVAPKY V MORI KTOR JE SASOU

PUTOVANIE VODNEJ KVAPKY

V MORI, KTORÉ JE SÚČASŤOU VEĽKÉHO OCEÁNU, ŽIJE OBROVSKÉ MNOŽSTVO VODNÝCH KVAPIEK. MEDZI NIMI NÁJDETE AJ TRI KAMARÁTKY. VOLAJÚ SA VO, DIČ, KA.

VO

DIČ

KA

NAŠE TRI KAMARÁTKY SÚ KRÁSNE TEKUTÉ A DRŽIA SA PEKNE JEDNA DRUHEJ. PREHÁŇAJÚ SA S MORSKÝMI PRÚDMI SEM A TAM, OD ZÁPADU NA VÝCHOD, ZO SEVERU NA JUH A OPAČNE.

VO, DIČ, KA SA BLÁZNILI V MORI CELÉ DNI. AŽ JEDNÉHO DŇA ICH VEĽKÁ TEPLÁ VLNA VYNIESLA NA SVOJOM CHRBTE AŽ ÚPLNE NA HLADINU. A TU SA ZAČAL ICH VEĽKÝ PRÍBEH.

SLNIEČKO SVIETILO A SVOJIMI LÚČMI OHRIEVALO AJ HLADINU MORA. VODE NA HLADINE BOLO NESMIERNE TEPLO A TAK SA ZAČALA POTIŤ.

A TAK AJ KVAPKY, KTORÉ SA NACHÁDZALI NA VODNEJ HLADINE, SA ZA POMOCI SLNEČNÝCH LÚČOV POSTUPNE Z MORA VYPAROVALI. BOLI MEDZI NIMI AJ NAŠE TRI KAMARÁTKY VO, DI A ČKA. V PODOBE VODNEJ PARY ZAČALI POMALIČKY STÚPAŤ VYSOKO NA OBLOHU.

VO VEĽKÝCH VÝŠKACH JE VZDUCH TROCHU CHLADNEJŠÍ. PARA SA TU MENÍ NA DROBULINKÉ KVAPÔČKY. A KEĎ JE TAKÝCHTO DROBULINKÝCH KVAPÔČOK NA JEDNEJ KOPE VEĽA, VYTVORIA OBLAK. KEĎ SÚ VEĽKÉ KVAPKY TAKÉ ŤAŽKÉ, ŽE ICH UŽ OBLAK NEVLÁDZE UDRŽAŤ, ZAČNÚ VYPADÁVAŤ. ČKA SA NEDOSTALA MEDZI KVAPKY DAŽĎA. OSTALA V OBLAKU A PUTOVALA PO OBLOHE.

OBLAK PRELETEL NAD PEVNINU, ZAČALO PRŠAŤ A VYPADLA AJ ČKA. SPADLA DO IHLIČNATÉHO LESA. ZOŠUCHLA SA PO PICHĽAVEJ IHLIČNATEJ KOŠELI PÁNA SMREKA AŽ NA KLOBÚK PANI MUCHOTRÁVKY. TÁ JU VŠAK NESTRPELA NA SVOJOM KLOBÚKU A NECHALA JU SPADNÚŤ NA ZEM.

ČKA ZAČALA PRENIKAŤ DO PÔDY, BOLA TAM TMA. NEJAKÁ NEVIDITEĽNÁ SILA JU ŤAHALA STÁLE HLBŠIE, AŽ SA OCITLA MEDZI MNOHÝMI VODNÝMI KVAPKAMI. KVAPKY PODZEMNEJ VODY SA S NAŠOU KVAPKOU MENOM ČKA HNEĎ SKAMARÁTILI. ROZPRÁVALI SI, AKO SA TAM DOSTALI.

JA SOM SPADLA Z OBLAKU ROVNO DO VEĽKEJ NÁDOBY, KTORÚ MAL ZÁHRADNÍK PRI DOME. ZACHYTÁVAL DO NEJ DAŽĎOVÚ VODU, KTOROU POTOM POLIEVAL ZÁHRADKU. JE TO MÚDRY ČLOVEK. NEBUDE PREDSA ZÁHRADU POLIEVAŤ PITNOU VODOU. ODTIAĽ MA V KRHLIČKE PRENIESOL A VYLIAL ROVNO NA MRKVIČKU. Z POVRCHU ZEME SOM PRESIAKLA SEM K VÁM.

MŇA PRINIESOL POTÔČIK, KTORÝ SA KĽUKATIL POMEDZI HORY I DOLY. POMALY SOM SA PLAVILA V JEHO ZÁKRUTÁCH A KOCHALA SA PREKRÁSNOU KRAJINOU NAVÔKOL. BOLA PLNÁ HLBOKÝCH LESOV A ZAKVITNUTÝCH LÚK. NESKÔR SA VLIAL DO VEĽKEJ RIEKY, KDE SOM ZABLÚDILA. NUŽ, MUSELA SOM SA OTOČIŤ.

JA SOM MALA CESTU VEĽMI VZRUŠUJÚCU. UVIAZLA SOM V TMAVEJ JASKYNI, A KEĎ SOM POMOCOU PODZEMNÉHO POTÔČIKA NAŠLA CESTU VON, ZAŽILA SOM AJ VOĽNÝ PÁD! BOLO TO VEĽMI ZÁBAVNÉ. ČKA ROZPRÁVALA PRÍBEH O TAJOMSTVÁCH MORA. V PREDSTAVÁCH SNILI, ŽE TENTO NÁDHERNÝ SVET BUDÚ MÔCŤ UZRIEŤ NIEKEDY AJ SAMY.

TAKÉ BOLI ZAROZPRÁVANÉ, ŽE SI ANI NEVŠIMLI, AKO NARAZILI NA VRSTVU PÔDY, KTORÁ BOLA TAKÁ HUSTÁ, ŽE CEZ ŇU NEDOKÁZALI PREJSŤ. A TAK SA HROMADILI, AŽ NAPOKON NA JEDNOM MIESTE VYVRELI NA POVRCH V PODOBE PRAMEŇA. ODTIAĽ PUTOVALI POTÔČIKOM, KTORÝ SA PO ČASE STRETOL S INÝM POTÔČIKOM A SPOLOČNE VYTVORILI RIEKU. KEĎ SA POTOM TÁTO RIEKA STRETLA S INOU RIEKOU, VYTVORILI VELIKÁNSKU RIEKU, KTOREJ HOVORÍME VEĽTOK. TEN NAŠE MILÉ KVAPKY ODNIESOL ROVNO DO MORA. „SME V MORI!“ VYKRÍKLA ČKA. OD RADOSTI BOLI CELÉ BEZ SEBA A ROZBEHLI SA SPOZNÁVAŤ KRÁSY ŠIROČIZNÉHO MORA. VEĽKÚ RADOSŤ MALA AJ ČKA, LEBO SA ZNOVU STRETLA SO SVOJIMI KAMARÁTKAMI. RADOSTNE SA POCHYTALI ZA RUKY, VYTVORILI REŤAZ ZVANÚ VO – DIČ – KA.

KVAPKA VODY PATRIK CHROMIAK BOLA JEDNA KVAPKA MALÁ, RADA SA VŠAK ZABÁVALA. PADLA NA ZEM DO POTÔČKA, PRETRELA SI Z TOHO OČKÁ. HNEĎ SA POTOM VYPARILA, NA OBLÁČIK PREMENILA. A TAK TÁTO KVAPKA MALÁ, DOKOLA SA ZABÁVALA. VODA ELENA ČEPČEKOVÁ ČĽUP, ČĽUP DO VODIČKY, ZAHRAJME SA NA RYBIČKY. SLNKO PÚŠŤA ZLATÉ NITE, VO VODE ICH ULAPÍTE. JA ICH CHYTÍM PRVÝ! JA ICH CHYTÍM DRUHÝ! SPRAV NÁM, SLNKO, SPRAV NÁM Z KVAPIEK LIGOTAVÉ DÚHY!

Motivácia: Príbeh o premenách dažďových kvapiek, obrázková príloha k textu (viď príloha č. 1). OD KVAPKY K OBLÁČIKU Mesiac sa porozhliadol po svete a svojím studeným dychom pokropil celú krajinu kvapkami rosy. Kvapôčky boli všade – v tráve, na lupienkoch kvetov, na listoch stromov ba i zaprášené cesty sa na chvíľu osviežili rannou mesačnou vlahou. Čoskoro vyšlo slniečko, ktoré rosu zohrievalo a menilo na obláčiky pary. Tie sa vznášali vyššie a vyššie, šantili a čudovali sa, aké je všetko z výšky malinké. Pri svojom šantení stretli vietor, ktorý býva nad vrchmi. Silno fúkal sem i tam, len-len, že sa kvapôčky stačili pochytať za rúčky, aby ich nerozfúkal kadetade po svete. Z malých obláčikov narástli veľké oblaky a túlali sa oblohou. Jeden oblak vo vzduchu plával nad horou plnej ihličia a malín, druhý letel nad mesto popozerať sa na deti hrajúce sa na školských dvoroch a ten tretí najodvážnejší oblak odplával až za ďaleké more. Keď sa oblaky dosť vyšantili a poprezerali si krásnu zem pod sebou, začalo ich zohrievať slniečko. Zohrialo ich až tak, že si mohli rúčky pustiť a po jednej padali na zem. Premenili sa na dažďové kvapky. Najprv to bol len jemný tichučký dáždik, ktorý postupne silnel, až sa zmenil na silný lejak a nakoniec na mohutnú búrku. Mnohé kvapky spadli na polia a lesy, aby zavlažili smädnú zem. Iné do potokov, ktoré narástli na riečky a rieky, tiekli cez dediny, mestá až do mora. Cesty kvapôčiek sa stále opakujú, a preto sa tešíme z vlahy pre zeleninu a obilie, pre stromy, čo sú stále smädné, ale tiež z toho, že dažďové kvapky čistia vzduch, ktorý dýchame a poumývajú zaprášené cesty aj celú prírodu. Porozprávame sa o obsahu rozprávky. O čom bola rozprávka? Kto v nej vystupoval? Čo sa stane s dažďovými kvapkami, keď sa premenia na obláčik?

Dychové a rytmické cvičenie Hra na vetrík: Ale čo to? Jedna dažďová kvapka mi pristála rovno na ruke. Pozrite sa, ako sa na nás usmieva. Asi sa chce s nami zahrať. Zahráme sa s ňou aj my? Videli ste niekedy ako kvapky krásne tancujú s vetríkom? Poďme kvapku s vetríkom roztancovať. Nadýchneme sa a fúkame do kvapky slabý vetrík – fúú, fúú silný vetrík fúúúú, fúúúúúúúúú Dbám na to, aby deti pri nádychu nedvíhali plecia. Nádych nosom a výdych ústami. Čarovným prútikom premením deti na dažďové kvapky. Najprv budú znázorňovať jemný dáždik, potom silný dážď, poriadny lejak a nakoniec mohutnú hromovú búrku. Hra na dážď: (hra na telo) jemný dáždik - striedavé poklepávanie ukazováka a prostredníka na chrbát ruky silnejší dáždik – tlieskanie troma prstami o chrbát ruky poriadny lejak – striedanie tlieskania celými dlaňami s plieskaním hromová búrka – ťapkanie oboch dlaní o stehná, pridá sa dupot nohami Rezonančné cvičenie: Ale sú tie dažďová kvapky studené. deti vyjadria chlad - Bŕŕŕŕŕŕŕŕŕ Hlasové cvičenie: Deti spievajú už známu pieseň s doprovodom Orffovho inštrumentálu.

Sluchové cvičenie: Vyzvem deti, aby si ľahli na zem. Pustím im hudobnú nahrávku: Antonio Vivaldi – Štyri ročné obdobia, Leto – Búrka. Nahrávku pustím niekoľko krát po sebe, aby sa deti s ňou lepšie oboznámili. Aké máte pocity z hudby? Čo by ste najradšej robili, keď ju počúvate? Bola pomalá alebo rýchla, dynamická? Čo si predstavujete, keď ju počujete? Čo vám pripomína? Už ste ju niekedy počuli? Skúste rozoznať, aké hudobné nástroje v nahrávke hrali?

Hlavná časť: Pri počúvaní Vivaldiho skladby budú deti znázorňovať kolobeh vody v prírode, (viď. príloha č. 2) ktorý im vopred vysvetlím. Rozdám im modré šatky, ktoré budú predstavovať dažďové kvapky. Deti sú v drepe, šatky majú položené na podlahe, pospájajú ich a vytvoria tak more. Postupne vstávajú z drepu – para stúpa z mora a vytvára obláčiky. Šatky si dajú nad hlavu. V skupinkách vytvoria kruhy, ktoré predstavujú obláčiky. Hudba sa zosilňuje. Dažďové kvapky sú ťažké, deti sa tlačia k sebe. Obláčiky oťažievajú. Blíži sa búrka. Kvapky padajú z obláčikov a kropia zem. Deti voľne pustia šatky na zem. Vyjadrujú dážď hrou na telo. Najprv jemný dáždik - striedavé poklepávanie ukazováka a prostredníka na chrbát ruky, silnejší dáždik tlieskanie troma prstami o chrbát ruky, poriadny lejak - striedavé tlieskanie celými dlaňami s plieskaním a nakoniec hromová búrka - ťapkanie oboch dlaní o stehná a dupotanie nôh. Postupne búrka ustupuje, hudba utícha. Premení sa na lejak, silný dážď, jemný dážď až postupne stíchne. Deti vyjadrujú búrku hrou na telo v opačnom poradí. Kvapky, ktoré dopadli na zem, sa zbiehajú a tvoria potôčiky – deti zdvihnú šatky zo zeme a pochytajú sa za ruky, čím vytvoria rieku. Tá sa vlieva do mora – deti vytvoria more. Opäť sedia v drepe šatky, majú pred sebou na zemi. Kolobeh vody sa opakuje.

Záver: Deti pochválim, aktivitu zhodnotím. Kladiem im otázky. Čo sa vám najviac páčilo, keď ste znázorňovali dažďovú kvapku? Páčila sa Vám pomalá alebo rýchla časť skladby a prečo? Kedy Vám je lepšie, keď svieti slniečko, alebo prší dážď? Bojíte sa búrky? Ak áno, prečo a čo vtedy robíte? Vivaldimu sa podarilo v hudobnom diele Štyri ročné obdobia vyjadriť špecifické zvuky prírody. Pomalé tempo, ale aj výbušná energia, zdôraznená niektorými hudobnými nástrojmi, dotvára dokonalý obraz sily prírodných živlov hlavne v časti Búrka. Je to hudba, pri ktorej aj deti dokázali spontánne reagovať na jej dynamickosť a vyjadriť ju prostredníctvom dramatických výrazových prostriedkov. Prostredníctvom tejto aktivity sa deti oboznámili s kolobehom vody v prírode. Získali poznatky o sile vody a jej dôležitosti. Rozvíjali si rytmické cítenie a upevňovali hudobno- pohybový prejav. Pri počúvaní hudby dokázali svoje pocity vyjadriť aj dramatickými prostriedkami. Nadobúdali citové zážitky z počúvania hudby a rozvíjali si sluchovú citlivosť.

Bublifuk - mydlové bubliny + vodové farby Odtláčanie – rolka papiera, farba NÁMETY Zapúšťanie farieb do podkladu s vodou pintarest

Zdroj: Text, obrázky: Publikácia DAPHNE - Tvoríme model zdravej krajiny Spracovala: Eva Györgyová, prepracovala a doplnila Mgr. Sylvia Kompanová Link: https: //www. youtube. com/watch? v=Zm_lqw 4 ui 2 M&t=5 s – kolobeh vody – rozprávka (čeština) https: //www. youtube. com/watch? v=BRk 94 Ruqlr. A – pokus https: //www. youtube. com/watch? v=It. WMs 6 S 0 Mb. A – kolobeh vody https: //www. youtube. com/watch? v=m. SEda. Ehnf. AM – rozprávka 1 https: //www. youtube. com/watch? v=SMpqs. Kr. WAa. Q – rozprávka 2 https: //www. youtube. com/watch? v=69 z. Li 0 Cmp. Ag – rozprávka 3 https: //www. youtube. com/watch? v=OJkl. TJt. Vd. D 4 rozprávka 4