Drsnokoce alebo paryby alebo chrupkovit ryby s trieda

Drsnokožce alebo paryby alebo chrupkovité ryby sú trieda čeľustnatcov. Patria sem najmä žraloky, raje a chiméry.

Žralokovidné

Žralok modrý (veľký biely žralok) Má na svedomí najviac útokov na človeka spomedzi všetkých žralokovidných drsnokožcov. Postavenie v rebríčku, najmä dominanciu, dáva najavo osobitým spôsobom plávania. Hlavnou korisťou žraloka modrého sú tulene, uškatce, delfíny, veľké ryby a drsnokožce, nepohrdne však nijakým veľkým živočíchom, ktorého sa mu podarí uloviť.

Žralok veľrybí (Žralok obrovský) Je zďaleka najväčším plutvovcom na svete. Napriek svojmu hrozivému výzoru je však pre človeka celkom neškodný. Živí sa takmer výlučne planktónom, ktorý filtruje žiabrovým aparátom. Hoci jeho ústny otvor dosahuje šírku vyše metra, čeľuste má vyzbrojené iba drobnými zúbkami.

Žralok belavý Patrí medzi neveľa druhov žralokov, ktoré často plávajú proti prúdu riekjedného jedinca objavili v Amazonke až 3000 kilometrov od mora. Živí sa nezvyčajne rozmanitou potravou od bezstavovcov cez ryby a žraloky až po cicavce, pričom požiera aj mladé jedince vlastného druhu. Patrí medzi najnebezpečnejšie žraloky na svete; je zaznamenané veľké množstvo útokov na človeka.

Žralok tigrí (žralok tigrovaný ) Je veľký a silný žralok žijúci väčšinou v pobrežných vodách tropických a subtropických morí po celom svete, od plytkých vôd až do hĺbky 140 m. Dospelý žralok tigrí dorastá až do veľkosti 3, 25 4, 25 m a váhy 385 až 635 kg.

Rajovidné

Spravidla žijú na dne, len manty a myliobatisy plávajú vyššie. Niektoré čeľade sú sladkovodné, väčšina žije (hlavne) v mori. Vyznačujú sa širokým splošteným telom a krídlovitými plutvami, ktorými sa poháňajú – väčšie druhy nimi mávajú ako krídlami. Väčšina druhov sa sfarbením prispôsobuje morskému dnu, niektoré druhy sa aj čiastočne zahrabávajú do dna (potom dýchajú otvormi za očami nazývanými spirákulá).

Chiméry

Žijú len v mori. Majú chrupkovitú kostru, vajíčka kladú v rohovinových puzdrách. Majú len jeden žiabrový otvor (tým sa podobajú na kostnaté ryby) prikrytý chrupkovitými strelami. V čreve nemajú špirálovitú riasu. Najznámejšia je chiméra hlavatá (Chimaera monstrosa) z čeľade chimérovité, ktorá ma na konci chvosta charakteristické jemné vlákno. Je dlhá 90 cm, rozšírená v severovýchodnej časti Atlantického oceána. Je bentické živočíchy. Zostupuje do veľkých hĺbok.

Pripravili: Jaroslav Hajdu a Peter Vanyo