Podniky a formy podnikania Podnik podnikanie predpoklady a

Podniky a formy podnikania Podnik, podnikanie, predpoklady a subjekt podnikania, typy podnikov, právne formy podnikania, živnosti, majetok podniku.

Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Oblasť podnikania u nás upravuje Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov) a Zákon o živnostenskom podnikaní (zákon č. 455/1991 Z. z. v znení neskorších predpisov). Ďalšie dôležité právne normy: Občiansky zákonník, zákon o dani z príjmov a iné daňové zákony, zákon o účtovníctve, zákonník práce. . . Podnikateľom môže byť fyzická i právnická osoba. chrakteristické znaky pre podnikanie: • sústavnosť – nejde o náhodnú, jednorazovú činnosť, ale o činnosť, ktorá sa opakuje • samostatnosť- ekonomická aj právna • vlastné meno – fyz. osoba koná pod svojím menom a priezviskom,

Podnikanie Podnikateľom podľa Obchodného zákonníka je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu

Podnik Základné znaky podniku Ekonomická samostatnosť – fungovanie podniku si vyžaduje jeho ekonomickú samostatnosť. Podnik rozhoduje a zabezpečuje svoju hospodársku činnosť samostatne (napríklad nákup surovín a materiálov, výrobu či odbyt) a na konci účtovného obdobia vykazuje výsledok hospodárenia (zisk alebo stratu). Štát nezasahuje priamo do činnosti podniku. Úlohou štátu je určiť len všeobecné pravidlá, v rámci ktorých sa môže uskutočňovať podnikanie (napríklad podmienky pre vznik podnikov, výšku daní a podobne). Podnik sám rozhoduje o tom, akú formu podnikania si zvolí, kde bude jeho sídlo, čo bude vyrábať, s kým bude obchodovať, ako rozdelí hospodársky výsledok a podobne). Právna subjektivita – podniky sú právnymi subjektami, majú právnu subjektivitu. To znamená, že majú právo vo vlastnom mene uzatvárať zmluvy s inými subjektami a to podnikmi, zamestnancami, štátom a podobne. Súčasne sú však zodpovedné aj za záväzky vyplývajúce z uzatvorených zmlúv a ostatných právnych noriem – zákonov. Podniky nadobúdajú právnu subjektivitu zápisom do obchodného registra alebo získaním živnostenského oprávnenia. Zmluvy v mene podniku uzatvárajú a podpisujú vybraní pracovníci.

Druhy podnikov a ich členenie Členenie podnikov 1. podľa veľkosti podnikov Malé a stredné podniky sa vyznačujú menším počtom pracovníkov a menším rozsahom výroby. Ich majiteľom je väčšinou jedna osoba, ktorá sama rozhoduje o otázkach týkajúcich sa činnosti podniku. Uplatňujú sa predovšetkým vo sfére poskytovania služieb, obchodu a v ľahkom priemysle. Ich hlavnou výhodou je, že sú schopné pružne reagovať na požiadavky trhu. - prichádzajú s inovatívnymi podnikat. nápadmi – napr. http: //www. podnikajte. sk/podnikatelsky-zivot/category/napady. xhtml Veľké podniky zamestnávajú väčší počet zamestnancov a ich výroba sa označuje ako veľkosériová. Vyznačujú sa veľkou kapitálovou silou. Často majú významnú pozíciu na trhu, ktorá im umožňuje diktovať podmienky ostatným trhovým subjektom. Uplatňuje sa pri veľkých strategických výrobných programoch s vysokou hromadnosťou. Ide nevýhodou oproti malým podnikom je, že sú menej prispôsobivé požiadavkám trhu.

2. Podľa charakteru výstupov ich činnosti výrobné podniky – tu patria priemyselné podniky, stavebné podniky, poľnohospodárske a lesnícke podniky, Výrobné podniky vyrábajú výrobky. Podľa druhu výrobkov ich môžeme členiť na: • podniky prvovýroby – poľnohospodárske, lesné, ťažobné a energetické podniky, lov a rybolov – ich spoločným znakom je získavanie statkov z prírody. Prvovýroba je náročná na prácu a kapitál. • podniky druhovýroby – výroba investičných a spotrebných tovarov podniky služieb – tu patria dopravné podniky, podniky cestovného ruchu, obchodné podniky, kultúrno-vzdelávacie podniky, finančné podniky a ostatné podniky služieb. Sú náročné na ľudskú prácu.

3. podľa formy vlastníctva a) súkromné podniky – sú založené s cieľom dosahovať zisk. Patria konkrétnemu individuálnemu vlastníkovi alebo vlastníkom. Sú základom ekonomík s dominantným postavením trhu. Rozhodovanie súkromných podnikov je výlučne rozhodovanie sa na základe signálov trhu. Štát len určuje právny rámec, na základe ktorého sa súkromné podniky riadia. b)verejné podniky – sú vo vlastníctve štátu, VÚC alebo obcí. Môžu to byť podniky MHD, poštových služieb, vodární a kanalizácií, kultúrne podniky. . c) zmiešané podniky – ide zvyčajne o kombináciu súkromného a štátneho vlastníctva.

4. Podľa právnej formy podnikania podniky jednotlivcov - vlastníkom podniku je jednotlivec (fyzická osoba), ktorý sám rozhoduje o činnosti a záležitostiach podniku a zodpovedá za porušenie záväzkov a prípadné straty, spoločnosti – ide o združenie dvoch a viacerých spoločníkov s cieľom vykonávať podnikateľskú činnosť a dosahovať zisk. Tieto spoločnosti sa členia na osobné a kapitálové. Iné právne formy podnikania • združenia fyzických alebo právnických osôb na spoločné podnikanie • tiché spoločenstvo • rozpočtové organizácie – majú len nepatrné vlastné príjmy a v plnej miere závisia od prostriedkov, ktoré dostávajú z príslušného rozpočtu, • príspevkové organizácie – majú vlastné príjmy, ktoré im nestačia na plnenie ich úloh a sú odkázané na príspevok z príslušného rozpočtu

Právne formy podnikania v SR Obchodné spoločnosti Podnik jednotlivca Podľa spôsobu získania živnosten. oprávnenia Podľa požiadaviek na odbornú spôsobilosť Osobné spoločnosti Družstvá Kapitálové spoločnosti spotrebné ohlasovacie živnosti remeselné v. o. s. a. s. výrobné koncesované živnosti viazané k. s. r. o. bytové voľné poskytujúce služby

Formy podniku úlohy: Charakterizujte jednotlivé druhy živností podľa živnostenského zákona. Vysvetlite, aké predpoklady musíte splniť na dosiahnutie živnostenského listu. Aké doklady sú potrebné pre získanie živ. listu? Vyhľadávanie v Obchodnom zákonníku.

Fyzické osoby individuálne podnikajú najčastejšie na základe živnostenského oprávnenia. Živnosť = sústavná činnosť, prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených živnostenským zákonom Podmienky prevádzkovania živnosti 1. všeobecné podmienky – týkajú sa všetkých živností: a) dosiahnutie veku 18 rokov b) spôsobilosť na právne úkony c) bezúhonnosť 2. osobitné podmienky – odborná alebo iná spôsobilosť požadovaná právnymi predpismi, a to: – pri remeselných živnostiach – vyučenie v odbore – pri viazaných živnostiach – odborná spôsobilosť získaná inak ako vyučením v odbore

Obchodné spoločnosti a družstvo • predstavujú základné právne formy podnikania právnických osôb v SR (upravuje ich Obchodný zákonník) Základný motív na ich založenie = potreba spojiť sily viacerých osôb pri podnikaní, príp. inej hospodárskej činnosti Hlavný rozdiel medzi obchodnými spoločnosťami a družstvom: a) obchodné spoločnosti – zriaďujú sa výlučne na spoločné podnikanie vlastníkov (spoločníkov) b) družstvo – môže byť založené za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb jeho vlastníkov (členov)

Obchodné spoločnosti možno rozdeliť do troch skupín: a) osobné spoločnosti – vyžaduje sa v nich osobná účasť spoločníkov na vykonávaní podnikateľskej činnosti, ale nie kapitálové vklady (takýto charakter má u nás verejná obchodná spoločnosť) b) kapitálové spoločnosti – ich spoločníci musia vložiť určitý kapitálový vklad do podnikania, ale na obchodné vedenie spoločnosti môžu splnomocniť úplne iné osoby (k týmto spoločnostiam patria spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť) c) zmiešané spoločnosti – u nás komanditná spoločnosť (má dva typy spoločníkov – jedni majú postavenie ako vo verejnej obchodnej spoločnosti, druhí ako v spoločnosti s ručením obmedzeným)

Verejná obchodná spoločnosť (v. o. s. ) • spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby (právnické alebo fyzické) podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne všetkým svojím majetkom - na obchodné vedenie v. o. s. je oprávnený každý spoločník podľa vzájomne dohodnutých pravidiel, t. j. štatutárnym orgánom je vo všeobecnosti každý zo spoločníkov - zisk v. o. s. sa podľa zákona delí medzi spoločníkov rovným dielom (vzhľadom na ich spoločné a nerozdielne ručenie), ak sa v spoločenskej zmluve nedohodnú inak

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o. ) • spoločnosť, ktorej základné imanie (min. 5 000 €) tvoria vopred určené vklady spoločníkov (minimálna hodnota vkladu každého spoločníka je 750 €) - spoločníci ručia za záväzky s. r. o. len do výšky svojich nesplatených vkladov, jej obchodným vedením môžu poveriť úplne iné osoby – konateľov - dosiahnutý zisk sa medzi spoločníkov delí podľa pomeru ich splatených vkladov, ak sa nedohodnú inak - orgány s. r. o. : a) valné zhromaždenie spoločníkov – najvyšší orgán b) konatelia – štatutárny orgán c) dozorná rada – kontrolný orgán

Komanditná spoločnosť (k. s. ) • spoločnosť, v ktorej jeden alebo viac spoločníkov ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (komanditisti – min. vklad každého z nich je 250 €) a jeden alebo viac spoločníkov celým svojím majetkom (komplementári) - komplementári (nemajú vkladovú povinnosť) sú štatutárnym orgánom, t. j. sú oprávnení na obchodné vedenie spoločnosti – majú podobné postavenie ako spoločníci v. o. s. - komanditisti majú iba právo kontroly – ich postavenie je podobné ako u spoločníkov s. r. o.

Akciová spoločnosť (a. s. ) • spoločnosť, ktorej základné imanie (min. 25 000 €) pozostáva z určitého počtu akcií s určitou menovitou hodnotou - akcionári (= vlastníci a. s. ) neručia za záväzky a. s. ani nemajú povinnosť priamo sa podieľať na jej obchodnom vedení – musia len splatiť akcie, ktoré upísali - orgány a. s. : a) valné zhromaždenie akcionárov – najvyšší orgán b) predstavenstvo – štatutárny orgán c) dozorná rada – kontrolný orgán Akcia = cenný papier, ktorý predstavuje práva akcionára podieľať sa na riadení a. s. (hlasovaním na valnom zhromaždení), na jej zisku a likvidačnom zostatku

Družstvo • spoločenstvo neuzavretého počtu osôb (fyzických alebo právnických) založené za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov - členovia družstva (= vlastníci) neručia za jeho záväzky (majú podobné postavenie ako spoločníci v kapitálových spoločnostiach) - základné imanie družstva = súhrn členských vkladov (spolu min. 1 250 €) - orgány družstva: a) členská schôdza (schôdza členov družstva) – najvyšší orgán b) predstavenstvo – štatutárny orgán c) kontrolná komisia – kontrolný orgán

Hospodárenie podnikov Každý podnik vstupuje na trhy výrobných faktorov, aby si zabezpečil zdroje pre svoju činnosť, a na trhy spotrebných tovarov a služieb, kde predáva svoje produkty. Svojou hosp. činnosťou sa snažia dosiahnuť čo najvyšší zisk. Činnosti výrobného podniku možno rozdeliť do 3 základných skupín: 1. Činnosti zamerané na získavanie výrobných faktorov – tu patrí získavanie kapitálu (financovanie), personálne činnosti, zásobovanie Pozrieť aj online učebnicu kap. 11 – finacovanie podniku (a, b, d) kap. 9 – funkcie personálneho manažmentu, nové trendy v personálnom manažmente, typy organizačných štruktúr 2. Činnosti zamerané na produkciu výrobkov alebo služieb Pozrieť aj online učebnicu kap. 8 – výroba a produktivita (a, c, d) 3. Činnosti zamerané na predaj produktov (tovarov) Pozrieť aj online učebnicu kap. 10 – marketing (a, b, c, d) 4. Osobitné postavenie majú činnosti spojené s riadením podniku. Pozrieť aj online učebnicu kap. 7 – stratégia a plánovanie –strategický manažment - d

Činnosti podniku zamerané na získavanie výrobných faktorov Výrobné zdroje získava podnik na trhu VF Osobitné postavenie medzi nimi má peňažný kapitál (finančný majetok), ktorý podniky používajú na obstaranie všetkých ostatných výrobných činiteľov Finančné hospodárenie podniku predstavuje pohyb peňazí, majetku a kapitálu podniku. Riadením finančných procesov sa v podniku zaoberajú finanční manažéri. Finanční manažéri sa zameriavajú vo svojej práci na tieto oblasti: financovanie –obstarávanie kapitálu z rôznych zdrojov, finančné plánovanie –tvorba finančných cieľov podniku, opatrenia a činnosť na ich dosiahnutie, investovanie –umiestňovanie – alokácia a využívanie kapitálu (hrubé, čisté, obnovovacie), finančnú analýzu –rozbor finančnej situácie podniku. Členenie finančných zdrojov Podľa vlastníctva: Vlastné zdroje - vklady vlastníkov, zdroje z podnikateľskej činnosti – zisk, odpisy, fondy tvorené zo zisku. . Cudzie zdroje – úvery, pôžičky. . Zásobovanie – výber dodávateľa, nákup, preprava, skladovanie zásob

Personálne činnosti podniku z právneho hľadiska sú vzťahy medzi podnikom a jeho pracovníkmi upravené najmä zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov – hovoríme o pracovnoprávnych vzťahoch medzi zamestnávateľom a zamestnancami Zamestnávateľ = osoba (právnická alebo fyzická), ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu Zamestnanec = fyzická osoba, ktorá vykonáva závislú prácu pre zamestnávateľa Pri riadení ľudských zdrojov podniky realizujú rôzne personálne činnosti. Analyzujú vykonávané pracovné činnosti a vypracúvajú plán rozvoja ľudských zdrojov. Na základe toho sa snažia vybrať a získať čo najvhodnejších zamestnancov na jednotlivé pracovné miesta. Na základe hodnotenia ich pracovných výkonov ich odmeňujú, starajú sa o ich vzdelávanie, kariérny rozvoj, pracovné podmienky a vzťahy. .

Činnosti podniku zamerané na produkciu výrobkov alebo služieb Podstatou ekonomickej činnosti každého podniku je produkcia výrobkov alebo služieb. Ide o cieľavedomý proces premeny VF na produkty s pridanou hodnotou. Predmet činnosti: Výrobné podniky – výroba výrobkov Podniky služieb – poskytovanie služieb – majú nehmotné výstupy svojej činnosti. Patria k nim napr. maloobchodné predajne či podniky zaoberajúce sa veľkoobchodom, ktoré prostredníctvom rôznych VF (pozemkov a budov so skladmi či predajnými priestormi, nákladných áut, vodičov, predavačov a pod. ) pomáhajú iným firmám s predajom produktov zákazníkom. Môžu zabezpečovať ich distribúciu, skladovanie, propagáciu, samotný predaja ďalšie služby.

Činnosti podniku zamerané na predaj (odbyt) produktov (tovarov) Činnosť každého podniku musí byť v súlade s požiadavkami trhu. Preto východiskom celej hosp. činnosti podniku musí byť marketingová analýza jeho príležitostí a hrozieb na trhu a jeho silných a slabých stránok. Odbyt predstavuje činnosti, ktoré sú potrebné pre realizáciu (predaj) výrobkov alebo služieb. Patrí medzi ne napr. prieskum trhu, reklama, cenová tvorba, tiež činnosti podporujúce správne používanie výrobkov v podobe inštruktáží, inštalácií, opráv a údržby zakúpených výstupov podniku. Marketingový mix je kombinácia marketingových nástrojov, ktorými podnik môže ovplyvniť svoje odbytové trhy resp. dosiahnuť svoje marketingové ciele. produktová politika (výrobková politika, produktová/výrobková stratégia, podoba výrobku a sortimentu, výrobok a výrobková politika) - "product" cenová politika (cenová stratégia, cenová politika a politika podmienok predaja, cena a cenová politika) - "price" podpora (propagácia, promotion, komunikačná politika, reklama, marketingová komunikácia, propagácia a komunikačná politika) - "promotion" distribučná politika (odbytová a distribučná metóda, stratégia marketingového kanálu a fyzickej distribúcie, miesto a distribučná politika) - "place"

Riadenie – manažment podniku Zložkami riadenia sú plánovanie, organizácia, vedenie a rozhodovanie, kontrola a informačný manažment Plánovanie považujeme za východiskovú zložku riadenia. Určuje ciele podniku a cesty, prostriedky, ako ich dosiahnuť. Je to zároveň proces získavania potrebných informácií pre riešenie budúcich problémov na rôznych stupňoch riadenia podniku, kde môže mať rôzny rozsah i časový horizont. O plánovaní môžeme zároveň hovoriť ako o komplexnom, viacstupňovom informačnom tvorivom procese, ktorý rieši otázky technické, ekonomické i organizačné. Organizáciu považujeme za predĺženú ruku riadenia. Po vytýčení cieľov podniku, v etape ich realizácie zoskupuje elementárne výrobné faktory podniku. Mobilizuje všetky tvorivé sily podniku, potrebné k naplneniu cieľov podniku.

VEDENIE, Rozhodovanie sa začína tam, kde končí plánovanie. Už v plánovaní prebehol určitý predrozhodovací proces. Pokračuje v štádiu jeho realizácie pri hodnotení určitých alternatív riešenia. Výsledkom rozhodovania je prijatie konkrétneho cieľa činnosti a spôsobu jeho dosiahnutia. Rozhodovanie môžeme charakterizovať ako vedomú a cieľavedomú činnosť, ktorá analyzuje problém, stanovuje varianty riešenia a podľa určitého kritéria určuje najvhodnejší spôsob riešenia problému vzhľadom na vytýčený cieľ. Zmysel a úloha kontroly spočíva v porovnávaní skutočného vývoja podnikových procesov a veličín s ich želateľným vývojom. Hľadajú sa príčiny negatívnych odchýlok a vyvodzujú sa z nich závery s cieľom odstrániť ich. Z úloh, ktoré plní kontrola vyplýva, že je najviac spätá s plánovaním. Súvisí však aj so všetkými predchádzajúcimi fázami riadenia, keďže medzi príčinami negatívnych odchýlok môže byť nielen nereálnosť stanovených cieľov, ale i chyby v organizácii a procese rozhodovania.

PODNIKOVÝ VÝROBNÝ PROCES Náplň výrobnej činnosti podniku vyjadruje jeho výrobný program. Je odpoveďou na otázku „čo vyrábať“. Obsahom výrobného procesu môžu byť finálne výrobky, polovýrobky (sú hotové len na určitom stupni výrobného procesu a nie sú ešte schopné uspokojovať konečné potreby. ) Od polovýrobkov odlišujeme nedokončené výrobky, na ktorých sa ešte nevykonali v danom podniku všetky výrobné operácie. Konkrétnu realizáciu výrobného programu v čase predstavuje výrobný plán podniku.

PODNIKOVÝ VÝROBNÝ PROCES Maximálne možný objem výroby požadovaného sortimentu a kvality za jednotku času v danom podniku predstavuje výrobnú kapacitu podniku. Pre jej výpočet potrebujeme znalosti o kalendárnom, nominálnom a efektívnom časovom fonde podniku. Kalendárny časový fond je daný počtom dní v roku a počtom možných odpracovaných hodín za jeden deň pri trojsmennej prevádzke. Po odpočítaní dní pracovného pokoja dostaneme údaj o nominálnom časovom fonde podniku. Efektívny fond , skutočne využiteĺný, je nominálny časový fond znížený o dovolenky, školenia, chorobnosť, opravy zariadení a pod. Výrobnú kapacitu potom vypočítame ako súčin efektívneho časového fondu a normy výrobnosti, t. j. množstva výrobkov, ktoré je určité výrobné zariadenie schopné vyrobiť za jednotku času. Druhý možný spôsob určenia výrobnej kapacity podniku je daný podielom efektívneho časového fondu podniku a normy pracnosti, t. j. potrebným časom na výrobu daného výrobku.