Kultra o je to kultra Kultra pre loveka

Kultúra

Čo je to kultúra? Kultúra pre človeka predstavuje základnu výbavu, ktorá mu umožňuje pretvárať prírodné prostredie a vytvárať spoločnosť ide o všetko, čo vytvoril človek všetko, čo odlišuje človeka od iných živočíchov je prostriedkom, ktorá umožňuje človeku prispôsobiť sa prostrediu Culture Humans Nature

Čo je to kultúra? Antónia Kloskowska: je pomerne integrovaný celok, obsahujúci konania ľudí, ktoré prebiehajú podľa vzorov, ktoré sú spoločné pre sociálne zoskupenie, sú vytvorené a osvojené v priebehu interakcií a kultúra obsahuje výtvory týchto konaní.

Čo je to kultúra Je dedičstvom predchádzajúcich generácií (kultúra je našim spoločenským dedičstvom) Kultúru si vytvára každá spoločnosť. Kultúra nie je výsledkom jednotlivca, ale výsledkom spoločnosti Na kultúru každej spoločnosti je potrebné nazerať z hľadiska hodnotovej neutrality (neexistuje ani vyššia ani nižšia kultúra) Nebezpečenstvo etnocentrizmu: tendencia nazerania na svet primárne z perspektívy svojej vlastnej kultúry Každá kultúra je špecifická a jej forma závisí od viacerých faktorov (geografická poloha, počet členov spoločnosti, komunikačný ruch s okolím a pod. )

Definícia kultúry „Kultúra alebo civilizácia je komplexným systémom, zahrňujúcim poznanie, vieru, umenie, morálku, obyčaje a ostatné schopnosti a zvyky, ktoré človek preberá ako člen spoločnosti. “ „Antropológia kultúrou chápe celkový sposob života človeka, spoločenský odkaz, ktorý jednotlivec získava z vlastnej skupiny. “

Prvky kultúry Materiálna kultúra artefakty Nemateriálna kultúra – symbolická kultúra Názory a poznatky Symboly (jazyk) Normy a hodnoty Zvyky a obyčaje ideí (mýty) Ideológia Soc. inštitúcie Korporácie Organizácie

Špecifikácia základných prvkov kultúry názory a poznatky: názory sú neoverenými vyjadreniami, zatiaľ čo poznatky sú overené informácie. Sú faktami. symboly: sú znakmi v materiálnej alebo nemateriálnej podobe, nesúcimi konkrétny význam, ktorý vedia príslušníci spoločnosti interpretovať a reagovať. prirodzené symboly (oheň – dym; tmavé mraky – dážď a búrka) konvenčné symboly – význam je medzi príslušníkmi spoločnosti akoby dohodnutý (biela holubica – mier, červený kríž – pomoc)

Špecifikácia základných prvkov kultúry normy: štandardizované formy správania, ktoré sú očakávané od členov v sociálnych skupinách. Normy predpisujú, čo je správne a čo je nesprávne, aké správanie sa v spoločnosti akceptuje a naopak, aké správanie sa neakceptuje a sankcionizuje. písane pravidlá nepísané pravidlá s normami sa spájajú sankcie; reakcia zo strany ostatných na správanie sa jednotlivca pozitívne sankcie (odmeny) negatívne sankcie (tresty)

Špecifikácia základných prvkov kultúry hodnoty: vznikajú hodnotením ľudí. Hodnoty sú niečim ideálnym, ovplyvňujú samotné konanie ľudí tým, že sa stávajú predmetom ich túžob a snažia sa ich dosiahnuť. Ide o ľubovoľný materiálny alebo nemateriálny predmet, myšlienka alebo inštitúcia, vo vzťahu ku ktorému jednotlivec alebo zoskupenia prejavujú postoj úcty, pripisujú mu doležitú úlohu vo svojom živote a túžbu po jeho dosiahnutí pociťujú ako nátlak

Delenie hodnoty absolútne (život, spravodlivosť, krása, dobro) hodnoty relatívne (závisia od situácií, v ktorých sa jednotlivec alebo skupina nachádza) hodnoty každodenné (ich dosiahnutie je reálne každý) deň hodnoty sviatočné (obsahujú v sebe výnimočnosť, ktorá sa može odohrať len zriedkavo, alebo len raz za celý život)

Špecifikácia základných prvkov kultúry s hodnotami sa spájajú termíny: hodnotové orientácie alebo hierarchia hodnotové orientácie: predstavujú zameranosť alebo preferenciu voči určitej skupine hodnot. Na základe hodnotových orientácií vzniká – hierarchia hodnot: ich usporiadanie na základe významu, ktorý pre jednotlivca alebo skupinu majú. Hodnoty s najvyššou relevanciou Hodnoty s nižšou relevanciou

Špecifikácia základných prvkov kultúry Zvyky a obyčaje (Folkways): Zaužívané sposoby správania sa a konania. Sú odkazom minulosti a predchádzajúcich generácií. Zvyky sa možu postupom času zmeniť na normy idei: Predstavy o svete a spoločnosti. Cez ideí si ľudia predstavujú také abstraktné kategórie ako „národ“, „štát“ a pod. S ideami sa spájajú aj mýty: Predstavy, smerujúce k vysvetľovaniu odohraných údalosti. Spontánna kolektívna projekcia o vzniku, o dejinných osudoch príslušníkov kultúry a pod.

Jednotlivé druhy kultúry dominantná kultúra: prevažujúca kultúra spoločnosti, ktorá je celou ale prevažnou časťou spoločnosti zdielana a prijímaná za svoju subkultúra: je kultúrou minoritných sóciálnych skupín, alebo špecifických sociálnych kategórií. Prijúmajú dominantnú kultúru, pričom parciálne časti nahrádzujú vlastnými prvkami, normami, hodnotami a pod. kontrakultúra: je časťou subkultúry. Príslušníci kontrakultúr neprijímajú dominantnú kultúru, chápu ju ako skazenú, zvrátenú, zlú a preto ju odmietajú. nezdieľajú ani hodnoty ani normy dominantnej kultúry, naopak ich nahrádzajú osobitnými kulturnými prvkami.

Kultúrny kánon predstavuje komplex určitých kultúrnych prvkov danej skupiny alebo sociokulturného systému. kánon – je taká časť kultúry, ktorá patri do tradície a členovia danej skupiny ju považujú za všeobecne závaznú pre všetkých členov a ktorá má byť dedená z generácie na generáciu (z pokolenia na pokolenie) tvoria ho prvky kultúry, ktoré by mal každý člen skupiny minimálne poznať a mal by pociťovať hodnotu, ktorú v sebe tento prvok nesie, ktorá mu je pripisovaná (poznanie napr. antickych diel)

Kultúrny kánonicke prvky sú pre nás doležité z následovných dovodov: vždy nesú určité hodnoty, myšlienky alebo vzory, ktoré majú svoj povod v minulosti a sú aktuálne aj dnes sú súborom symbolov skupinovej identity / totožnosti (byť Slovákom. . . ) ide o kategóriu predkov skupiny. Na základe kultúrneho kánonu možno považovať tradície našich predkov za naše tradície

Kultúrny „národný“ kánon p a r a d i g m a ti c k á o s Odmietanie Ignorácia Kánon národnej kultúry Afiliácia Adaptácia J A Z Y K L I T E R A T Ú R A U M E N I E N Á B O Ž E N S T V O Syntagmatická os H U M A N I S T I K A Cudzia kultúra sféra alienácie O B Y Č A J E Syntagma národnej kultúry Cudzia kultúra sféra univerzalizácie

Kultúrny „národný“ kánon Zákl. funkcie identifikačná funkcia (je základom kolektívnej a individuálnej národnej identity) diferenciačná funkcia (je kritériom odlišnosti národa od iných národov) stabilizačná funkcia (je prostriedkom stabilizácie národa ako určitej spoločenskej jednotky) integračná funkcia adaptačná funkcia sebarealizačná funkcia reprezentačná funkcia reprodukčná funkcia