KULTRA KULTRNA IDENTITA A NORMY SPRVANIA KULTRA Kultra

  • Slides: 10
Download presentation
KULTÚRA, KULTÚRNA IDENTITA A NORMY SPRÁVANIA

KULTÚRA, KULTÚRNA IDENTITA A NORMY SPRÁVANIA

KULTÚRA Kultúra je spravidla definovaná ako súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných čŕt,

KULTÚRA Kultúra je spravidla definovaná ako súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu. Kultúra je časťou sociálnych vzťahov spoločnosti a stojí na rovnakej úrovni ako politický, právny a ekonomický systém.

Rozlišuje sa niekoľko základných rozdelení (definícií) kultúry: Kultúra ako civilizácia (kultúra starovekého Ríma a

Rozlišuje sa niekoľko základných rozdelení (definícií) kultúry: Kultúra ako civilizácia (kultúra starovekého Ríma a pod. ) Kultúra ako svetonázor Kultúra ako súbor hodnôt, noriem a artefaktov (kultúra starých Slovanov a pod. ) Kultúra ako model pre ustálené činnosti a ich produkty (kultúra amerických teenagerov a pod. )

 Kultúrna identita, ktorej súčasťou je tradícia, kultúrne dedičstvo a jazyk, ale aj kultúrne

Kultúrna identita, ktorej súčasťou je tradícia, kultúrne dedičstvo a jazyk, ale aj kultúrne a informačné produkty sa prezentujú v rozvoji kreativity ľudí. Kultúrne dedičstvo možno definovať ako súbor hmotných a nehmotných dokumentov, tvorivej činnosti človeka a vývoja ľudskej spoločnosti od najstarších čias až po súčasnosť.

 Jazyk je systém zvukových, lexikálnych a gramatických prostriedkov, využívajúcu prácu myslenia, komunikácie a

Jazyk je systém zvukových, lexikálnych a gramatických prostriedkov, využívajúcu prácu myslenia, komunikácie a vzájomného chápania sa jej účastníkov. Jeho skúmaním sa zaoberá jazykoveda. Jeho praktickou realizáciou je reč. Základnými funkciami jazyka sú: dorozumievacia, komunikatívna, poznávacia estetická a reprezentatívna. Tradície sú zvyky, názory, spôsoby, správanie, inštitúcie atď. , vzniknuté v minulosti a zachovávané generáciami. Tradícia je súbor javov kultúry, ktoré sa preberajú z generácie na generáciu.

NORMY SPRÁVANIA Norma je súbor pravidiel správania sa v určitej situácii, ktorý definuje formy

NORMY SPRÁVANIA Norma je súbor pravidiel správania sa v určitej situácii, ktorý definuje formy sociálnych aktivít zameraných na dosiahnutie sociálnych cieľov.

SOCIÁLNU NORMU TVORÍ: Vnútorný obsah - /povolenia, príkazy, zákazy a všetky formy správania, ktoré

SOCIÁLNU NORMU TVORÍ: Vnútorný obsah - /povolenia, príkazy, zákazy a všetky formy správania, ktoré sú z hľadiska danej normy prijateľné Štruktúra normy – či je norma jednotná alebo vnútorne diferencovaná, či pripúšťa len jednu formu správania alebo určitý rozsah rôznych prejavov správania. Väčšina noriem sa vyznačuje tolerančným limitom. Tolerančný limit – podľa neho spoločnosť toleruje isté odchýlky od stanovených noriem správania. Deviantným správaním sa stáva až po prekročení hranice normy.

 Stupeň platnosti – rozsah o ktorom sú autori presvedčení, že je ako požiadavka

Stupeň platnosti – rozsah o ktorom sú autori presvedčení, že je ako požiadavka na správanie zmysluplná Stupeň účinnosti – uposlúchnutie t. j. vyplnenie normy v správaní alebo jej neuposlúchnutie Sociálna kontrola – mechanizmus, ktorý má slúžiť najmä presadzovaniu normy /sankcia/

Zdroje: http: //referaty. aktuality. sk/socialnanorma/referat-21855 http: //referaty. atlas. sk/vseobecne-humanitne/kultura-aumenie/20365/? print=1

Zdroje: http: //referaty. aktuality. sk/socialnanorma/referat-21855 http: //referaty. atlas. sk/vseobecne-humanitne/kultura-aumenie/20365/? print=1