Amerika svetadiel o del sa na dva kontinenty

Amerika – svetadiel o delí sa na dva kontinenty oddelené Panamským prieplavom: - Severná Amerika - Južná Amerika o Cez Panamskú šiju vedie hranica medzi kontinentmi Severnou a Južnou Amerikou o Tieto dva kontinenty boli v minulosti tesnejšie prepojené o Ich pohyb dodnes neprestal o Južná Amerika sa pohybuje smerom k Severnej Severná Amerika Južná Amerika

Severná Amerika

Severná Amerika v Základom Severnej Ameriky je starý KANADSKÝ ŠTÍT v Rozprestiera sa na severovýchodnej časti kontinentu v Jeho stredná časť je preliačená a tvorí časť Hudsonovho zálivu v Pozostáva z veľmi starých premenených a vyvrelých hornín

Južná Amerika

Južná Amerika v Jadrom Južnej Ameriky je BRAZILSKÝ ŠTÍT v Pozostáva z veľmi starých premenených a vyvrelých hornín

KORDILLERY v Začínajú v Severnej Amerike Aljašským chrbtom v Tiahnu sa na juh v dvoch výrazných pásmach, v tichooceánskom pásme na pobreží a Skalnatých vrchov vo vnútrozemí v V Mexiku pokračujú Sierrou Madre Oriental a Sierou Madre Occidental

ANDY v V Južnej Amerike sa pre Kordillery vžil názov Andy v Tiahnu sa cez Kolumbiu Ekvádor a Peru v Na hraniciach Čile a Argentíny dosahujú Andy najväčšiu nadmorskú výšku 6 960 m n. m. v Končia v horskom reťazci Patagónskych Ánd

Aljašský chrbát Kordillery a Andy tvoria najdlhšiu horskú reťaz na svete - 15 000 km 17 000 km Patagónske Andy

POHORIA: Kordillery (1) 1 Skalnaté vrchy (2) 2 1 2 2 1 1

Apalače (1) Veľké prérie (2) Sierra Madre Occidental (3) Sierra Madre 2 Oriental (4) 2 2 1 1 3 3 4 4

NÍŽINY: NÍŽINY Mississippská (1) Atlantická 3 (Pobrežná) (2) Arktická (3) 1 2

Najvyšší vrch Severnej Ameriky: Mt. Mc. Kinley 6 194 m. n. m. Najnižší bod Ameriky: Údolie smrti (Death Valley) - 86 m

POHORIA: Guyanská vysočina Brazílska vysočina Guyanská vysočina NÁHORNÉ PLOŠINY Mato Grosso Gran Chaco Patagónska Matto Grosso Gran Chaco Brazílska vysočina Patagónska plošina

NÍŽINY: Orinocká (1) Amazonská (Brazílska) (2) 1 2 Laplatská (3) 3

Najvyšší vrch Ameriky Aconcagua 6 959 m. n. m.

Sopky: Popocatépetl 5 452 m. n. m. V Južnej Amerike 50 činných + 20 vyhasnutých sopiek Cotopaxi 5 896 m. n. m Chimborazo 6 267 m. n. m. Citlaltépetl (Orizaba) 5 747 m. n. m

Povrch Ameriky Ø povrch Ameriky je rozmanitý Ø je tvorený pohoriami, nížinami a plošinami Pohoria : = západnou časťou Ameriky sa tiahne najdlhšie pohorie sveta KORDILLERY § dlhé viac ako 15 000 kilometrov = v Južnej Amerike sa nazývajú ANDY § sú známe aktívnymi sopkami a stálymi zemetraseniami (sopky – Popocatépetl, Chimborazo, Cotopaxi) = najvyšší vrch ACONCAQUA (6959 m) = najnižšie položené miesto Ameriky = ÚDOLIE SMRTI ( -86 m) = ďalšie: Skalnaté vrchy, Appalačské vrchy, Brazílska vysočina, Guyanská vysočina Nížiny: - S. Amerika = Mississippská , Arktická, Pobrežná, Veľké prérie - J. Amerika = Amazónska, Laplatská, Orinocká - pomenované podľa riek Plošiny: = Patagónia, Gran Chaco, Mato Grosso = ďalšie : Kolumbijská, Kolorádska, Mexická, Altiplano

Najvyšší vrch Severnej Ameriky - Mount Mc. Kinley, 6 194 m - svahy pohoria tvorí päť ľadovcov; - vyznačuje sa extrémne studeným počasím

Údolie smrti - správne: Dolina smrti, - najnižšie položené miesto Ameriky, 86 m pod úrovňou mora - 2001 nameraná najvyššia teplota 56, 7°C - priemerné zrážky cca 50 mm

Údolie smrti – soľné štruktúry

Aconcagua, 6959 m - najvyšší vrch Kordillér, kečuánsky Biela stráž; - tvorený najmä andezitmi; snežná čiara je vo výške 4700 m

Aljaška - štát USA od r. 1867, kedy ju USA kúpilo od Ruska za 7, 2 mil. amerických dolárov

Pobrežné vrchy - dlhé 1609 km a cca 200 km široké Mt. Saint Elias

Skalnaté vrchy - dlhé 800 km Mount Elbert, 4401 m - najvyšší vrch Skalnatých vrchov

Kaskádové vrchy - známe „domovom mýtického Bigfoota“; - 1100 km dlhé, bohaté na výskyt sopečných pohorí Mount Rainier, 4392 m - najvyšší vrch Kaskádových vrchov

Mohavská púšť - množstvo biotopov: 300 m vysoké pieskové duny, soľné pláne, vysychajúce jazerá, pramene, „údolie smrti“; - suché a horúce letá, ochladenie nastáva koncom jesene a v zime vo vyšších nadmorských výškach;

Appallače • vznikli počas prvohôr počas kaledónskeho vrásnenia, neskôr počas hercýnskeho vrásnenia; • najvyšší vrch Mount Mitchell, 2037 m Roklina Linville v Severnej Karolíne

náhorná plošina Altiplano - po Tibetskej plošine druhá najrozsiahlejšia na Zemi. Nachádza sa vo vnútrozemí Južnej Ameriky, prevažne na území Bolívie a Peru a čiastočne zasahuje do Čile a severu Argentíny - priemerná nadmorská výška je 3 300 m.

Patagónia - zasahuje na územie Argentíny a Čile, rozprestiera sa od tropických oblastí až po Ohňovú zem - husté lesy, jazerá, termálne pramene, ľadovce

Zaujímavé tvary pohorí v Patagónii

Moreno Glacier v Patagónii - ľadovec, ktorý rastie, široký 5 km s výškou cca 74 m, hĺbka ľadu cca 170 m

Ohňová zem - pomenované podľa ohňov, ktoré Magalhaes uvidel v noci na ostrovoch; - rozloha 71 500 km 2; - žijú tu lamy, vtáky Nandu; je tu národný park Los Glaciares

Tierra del Fuego - 29 ostrovov

Popocátépetl 5 452 m. n. m.