Fyzickogeografick pomery Ameriky 2 najv svetadiel po zii

  • Slides: 10
Download presentation
Fyzickogeografické pomery Ameriky - 2. najväčší svetadiel po Ázii - svetadiel sa delí na

Fyzickogeografické pomery Ameriky - 2. najväčší svetadiel po Ázii - svetadiel sa delí na 2 kontinenty (S. a J. Amerika) - jediný svetadiel sveta len na západnej pologuli - obmývaná 4 oceánmi (ATL, TICHÝ, S. Ľ. , JUŽNÝ) - od Ázie ju oddeľuje Beringov prieliv od Antarktídy Drakeov prieliv - patrí k nej aj najväčší ostrov sveta Grónsko - južná hranica Ameriky – súostrovie Ohňová Zem

Povrch Ameriky - S vyššia priemerná nadm. výška ako J. Amerika - pozdĺž celého

Povrch Ameriky - S vyššia priemerná nadm. výška ako J. Amerika - pozdĺž celého Z pobrežia oboch Amerík najdlhšie horské pásmo sveta Kordillery (v J. A. nazývané Andy) – vznikli na mieste stretu tektonických dosiek (pásmové pohorie) – dodnes veľmi aktívna zemetrasná a sopečná oblasť sveta (súčasť Ohnivého prstenca). Súčasťou Kordiller je v S. Amerike viacero pohorí (Skalnaté vrchy, Sierra Nevada. . . ) - základ kontinentov tvoria staré štíty : Kanadský, Brazílsky, Guayanský - okrem pásma Kordiller ďalšie pohoria: na V pobreží USA – Apalačské vrchy, S. J. Ameriky Brazílska vysočina Najvyšším vrchom Ameriky je Aconcagua (6962 m) v Argentínskych Andách. Najvyšším vrchom Sev. Ameriky je Mt. Mc. Kinley na Aljaške (6191 m)

Pásmo Kordiler vytvorené na styku dvoch tektonických dosiek je známe aktívnymi sopkami a najsilnejšími

Pásmo Kordiler vytvorené na styku dvoch tektonických dosiek je známe aktívnymi sopkami a najsilnejšími zemetraseniami na svete. Mt. St. Helens (USA) - erupcia z r. 1980 bola jednou z najsilnejších v dejinách a úplne zmenila tvar krajiny Známou sopkou Ameriky je aj mexická Popocatepetl. Jednou z najviac ohrozených krajín sveta zemetraseniami je Chile. Najsilnejšie zemetrasenie malo silu 9, 5 ! Na tektonickom zlome leží aj mesto San Francisco, ktoré bolo zemetrasením r. 1906 úplne zničené.

Nížiny Sev. Amerika: Mississipská, Pobrežná nížina, Veľké prérie a Centrálne roviny Juž. Amerika: Amazonská,

Nížiny Sev. Amerika: Mississipská, Pobrežná nížina, Veľké prérie a Centrálne roviny Juž. Amerika: Amazonská, Laplatská nížina leží pri ústí rieky Paraná do Atlantiku. Dnes predstavuje úrodné polia a pasienky pre dobytok. Amazonská nížina bola pôvodne úplne pokrytá tropickým dažďovým lesom. Dnes je veľká plocha pralesa odlesnená a premenená na poľnohosp. pôdu

Podnebie - všetky podnebné pásma (Amerika siaha od jednej polárnej oblasti k druhej) -

Podnebie - všetky podnebné pásma (Amerika siaha od jednej polárnej oblasti k druhej) - najteplejšie a najvlhšie okolo rovníka – Amazónia - v S. Amerike prevláda mierne a studené podnebie - výrazný vplyv morských prúdov (S. A. - studený Labradorský na SV. pobreží, J. A. - studený Peruánsky) - bariérový efekt Kordiller (bránia prieniku vlhkého vzduchu do vnútrozemia) - Karibská oblasť a Mex. záliv ohrozované hurikánmi, vnútrozemie USA tornáda - v J. Amerike leží najsuchšie miesto na Zemi – púšť Atacama - v S. Amerike je najsuchšie miesto Death Valley (Dolina smrti v Kalifornii) Death Valley – druhé najteplejšie miesto na Zemi Tornádo Hurikán formujúci sa nad Mexickým zálivom

Vodstvo - len malá časť územia odvodňovaná do Tichého O. (bariéra Kordiler) - najmohutnejšia

Vodstvo - len malá časť územia odvodňovaná do Tichého O. (bariéra Kordiler) - najmohutnejšia rieka sveta Amazonka (J. Amerika) – pramení v Andách - úmorie S. ľadového oceánu – Mac. Kenzie - úmorie Tichého oceánu: Yukon (Aljaška), Colorado (vytvára Grand Canyon) - úmorie Atlantiku: S. Amerika (Mississipi, Missouri, Rieka Sv. Vavrinca, Hudson, Rio Grande) J. Amerika (Amazonka, Orinoco, Paraná ) - v J. Amerike je najvyšší vodopád sveta Angelov vodopád, známy je aj Iguacu - v. S. Amerike sú známe Niagarské vodopády na hranichach USA a Kanady Angelov vodopád (Venezuela) má výšku až 1 km !

Vodopády Iguacu na rieke Paraná (Brazília)

Vodopády Iguacu na rieke Paraná (Brazília)

- najväčšie zoskupenie jazier je v S. Amerike v pohraničí USA – Kanada (Veľké

- najväčšie zoskupenie jazier je v S. Amerike v pohraničí USA – Kanada (Veľké kanadské jazerá) - Horné, Michiganské, Hurónske, Erijské, Ontárijské - na S. Kanady sú veľké jazerá Veľké jazero otrokov a Veľké medvedie jazero - v J. Amerike je najvyššie položené splavné jazero sveta Titicaca (4000 m v Andách) a jazero Maracaibo Mapa Veľkých kanadských jazier

Bájne jazero Inkov Titicaca v Andách

Bájne jazero Inkov Titicaca v Andách

Porozmýšlajte 1. Prečo žije väčšina obyvateľov tropických oblastí Ameriky vo väčšej nadmorskej výške? 2.

Porozmýšlajte 1. Prečo žije väčšina obyvateľov tropických oblastí Ameriky vo väčšej nadmorskej výške? 2. V ktorom podnebnom pásme a v ktorej oblasti Ameriky, by si našiel podobné zmiešané listnaté lesy, ako ich poznáme zo Slovenska? 3. Šírka rieky Amazon je pre nás Európanov nepredstaviteľná. Naša najširšia rieka Dunaj je v porovnaní s ňou trplaslíkom V Bratislave má Dunaj šírku okolo 300 m, priemerná šírka rieky Amazon je až 40 km! Koľkokrát dlhší by musel byť most cez Amazonku, v porovnaní s mostami v Bratislave? Čo odhalíte v tajničke ? 1 nížina, ktorou preteká rieka Paraná 2. najdlhšia rieka Ameriky, pramení v Andách 3. nížina na severe Severnej Ameriky 4. najvyšší vodopád na svete s výškou až 1 km 5. známe vodopády na hraniciach USA a Kanady 6. rieka v severnej časti Južnej Ameriky 7. dlhé pohorie pri západnom pobreží Juž. Ameriky 8. jazero ležiace vo výške až 4000 m n. m. 9. vysočina vo východnej časti Južnej Ameriky