SVET MEDZI DVOMA SVETOVMI VOJNAMI 1918 1945 PRV

SVET MEDZI DVOMA SVETOVÝMI VOJNAMI 1918 - 1945

PRVÁ SVETOVÁ VOJNA (1914 – 1918) � Boje vypukli vypovedaním vojny Rakúsko-Uhorska Srbsku (atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda). � Do vojny sa zapojili ďalšie štáty, ktoré vytvorili dve proti sebe bojujúce strany: DOHODU (Veľká Británia, Francúzsko, Rusko, USA) a TROJSPOLOK (Nemecko, Rakúsko -Uhorsko, Taliansko). � Do vojny sa zapojilo takmer 30 štátov sveta; bojovalo sa na Strednom východe, v Afrike a v Tichom oceáne; väčšina bojových akcií však prebiehala v Európe. � Celkom zahynulo vo vojne 10 miliónov ľudí.

VZNIK SOVIETSKEHO RUSKA (1917) �Výstrelom z krížnika Aurora na Zimný palác v Petrohrade, kde sídlila menševická vláda, začala Veľká októbrová revolúcia. �Moci sa chopili boľševici pod vedením V. I. Lenina, ktorí skončili vojnu s Nemeckom a založili prvý socialistický štát. �Nové rozdelenie sveta: socializmus – kapitalizmus.

ROZPAD RAKÚSKO-UHORSKEJ MONARCHIE (1918) �Rakúsko-Uhorsko malo až do svojho rozpadu ráz nedemokratického a neslobodného štátu, v ktorom sa tvrdo potláčali občianske aj politické práva. �Nedoriešená národnostná otázka v duálnej monarchii napokon viedla až k jej rozpadu – Rakúsko-Uhorsko zaniklo po vojenskej porážke v prvej svetovej vojne v roku 1918. �Na jej území vznikli nové štáty: Rakúsko, Československo, Maďarsko a Juhoslávia.

MIEROVÁ KONFERENCIA V PARÍŽI (1919) � Dohodové mocnosti založili SPOLOČNOSŤ NÁRODOV (organizáciu pre medzinárodnú spoluprácu a zabezpečenie mieru vo svete). � Za jej sídlo bola zvolená Ženeva, medzinárodný zmierovací súd bol ustanovený v holandskom Haagu. � Formálne bola Spoločnosť národov rozpustená v apríli 1946. � Víťazné štáty druhej svetovej vojny sa rozhodli niektoré štruktúry Spoločnosti národov transformovať do novovzniknutej Organizácie spojených národov, ktorá na činnosť Spoločnosti národov priamo nadviazala.

KRACH NA NEWYORSKEJ BURZE (1929) �Nereálne očakávania a nesprávne hodnotenie rastu americkej ekonomiky spôsobili, že 24. októbra 1929 nastal krach newyorskej burzy. �Bol to začiatok hospodárskej krízy, ktorá v nasledujúcom desaťročí postihla celý svet; priniesla pokles priemyselnej výroby, obchodu a nárast nezamestnanosti, biedy, chudoby. �V Európe expandoval nacistický režim, ktorý sa dostal k moci okrem iného práve aj v dôsledku hospodárskej krízy.

NÁSTUP HITLERA K MOCI (1933) �Adolf Hitler bol vodcom Nacionálnej socialistickej nemeckej robotníckej strany, ktorá bojovala proti komunizmu, Židom, Rómom a iným menšinám ako pôvodcom všetkých nemeckých problémov. �Hospodárska kríza umožnila jeho strane dostať sa k moci - vo voľbách v r. 1932 sa stala najsilnejšou stranou a Hitler bol v r. 1933 menovaný za ríšskeho kancelára. �Hitler nastolil v Nemecku fašistickú diktatúru a začal prípravy na vojnu. Zvýšené zbrojenie vytváralo pracovné príležitosti, čím sa zlepšila ekonomická situácia v krajine.

MNÍCHOVSKÁ DOHODA (1938) � V dňoch 29. -30. septembra 1938 zvolali v Mníchove Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko a Taliansko konferenciu, kde sa rokovalo o osude Česko-Slovenska. � Rozhodlo sa o odstúpení sudetských území Nemecku. � Mníchovská dohoda priamo viedla k Viedenskej arbitráži, po ktorej ČSR prišlo o ďalšie územie a bolo ešte viac oslabené. � Podľa medzinárodného práva sú Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž neplatné od samého začiatku, pretože boli uzavreté pod hrozbou vojny a s použitím sily.

VIEDENSKÁ ARBITRÁŽ (1938, 1940) �Prvá viedenská arbitráž bola medzinárodná arbitráž, ktorá sa konala 2. novembra 1938, a ktorou fašistické Nemecko a Taliansko donútili ČSR vzdať sa územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi obývaného prevažne maďarsky hovoriacim obyvateľstvom. �Druhá viedenská arbitráž bola medzinárodná arbitráž, ktorou 30. augusta 1940 Nemecko a Taliansko donútili Rumunsko vydať Maďarsku polovicu Transylvánie, ktorá sa odvtedy nazývala Severozápadná Transylvánia.

DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA (1939 – 1945) �Nemecko rozpútalo vojnu napadnutím Poľska 1. septembra 1939; následne V. Británia a Francúzsko vyhlásili Nemecku vojnu. �Za rok obsadili nemecké vojská s prispením Talianska väčšiu časť Európy. �V roku 1941 napadol Hitler ZSSR; v Tichom oceáne sa Japonci spojili s Nemeckom a Talianskom; japonské lietadlá zaútočili na Pearl Harbor na Havaji; tak do vojny vstúpilo USA.

DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA (1939 – 1945) � 8. mája 1945 skončila vojna v Európe kapituláciou Nemecka. � 6. a 9. augusta 1945 Američania zhodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki (ľudstvo vstúpilo do atómového veku, spojeného s hrozbou sebazničenia). � 2. septembra skončila druhá svetová vojna kapituláciou Japonska. �Vojna si vyžiadala 45 miliónov obetí na životoch. �Vo svetovej politike začali hrať rozhodujúcu úlohu dve superveľmoci: ZSSR a USA.