Interpunkcia iarka Pk Funkcie iarky vyleovacia pripjacia odleovacia
- Slides: 8
Interpunkcia - čiarka Pk
Funkcie čiarky • vyčleňovacia • pripájacia • odčleňovacia
Vyčleňovacia funkcia čiarky A. Čiarkami sa vyčleňujú tie výrazy, ktoré nie sú vetnými členmi. 1. Citoslovcia 2. Oslovenia 3. Hodnotiace častice 4. Kontaktové výrazy 5. Vsuvky
B. Čiarkami sa vyčleňujú voľné vetné členy: 1. voľný rozvitý prívlastok POZOR! Tesný prívlastok, ktorý stojí za nadradeným slovom a nemôžeme ho z vety vypustiť, čiarkou nevyčleňujeme. 2. prístavok 3. Rozvité prechodníkové konštrukcie
C. Čiarkami sa vyčleňujú vety v podraďovacom súvetí 1. Čiarkami vyčleňujeme hlavnú vetu od vedľajšej. podraďovacie spojky vlastné: že, aby, žeby, keď, keby, či, kým, až, lebo, pretože, keďže, ako, len čo, tzv. spájacie výrazy : kto, ktorý, aký, kde, čí, POZOR! Ak je vedľajšia veta vsunutá do hlavnej, vyčleňuje sa čiarkami pred podraďovacou spojkou a na konci. 2. Vedľajšia veta sa vyčleňuje čiarkou, aj keď je uvedená porovnávacími podraďovacími spojkami ako, než, sťa, ani.
Pripájacia funkcia čiarky A. Čiarka vo viacnásobnom vetnom člene 1. Pripojenie rovnorodých priradených častí viacnásobného vetného člena: 1 a) Viacnásobný podmet 1 b) viacnásobný predmet 1 c) viacnásobný prívlastok 1 d) viacnásobná menná časť menného prísudku 2. Čiarka sa píše pred odporovacími a stupňovacími spojkami okrem spojok a, i, aj, ani 3 a. Čiarkou sa pripájajú časti viacnásobného vetného člena, ktorý je uvádzaný dvoma protichodnými výrazmi (tak - ako aj; nielen - ale aj; nie tak – ako; ako - tak)
3 b) Čiarkou sa pripájajú časti viacnásobného vetného člena, ktorý je uvádzaný dvoma tými istými spájacími výrazmi (vše – vše; hneď – hneď; jednak – jednak ). 4. Ak sa vo viacnásobnom vetnom člene opakuje tá istá zlučovacia alebo vylučovacia spojka viac ráz, pred druhou a každou nasledujúcou spojkou sa píše čiarka ( i-i-i-; aj-aj-aj; ani-ani; či-alebo; buď-alebo). 5. Čiarka sa píše medzi jednotlivými údajmi v adrese uvádzanej v jednom riadku.
B. Čiarka v priraďovacom súvetí sa píše: 1. Ak hlavné vety nie sú spojené spojkami. 2. Pred priraďovacími spojkami (okrem spojok a, i, aj, ani, alebo, či ) 3. Ak hlavné vety uvádzajú dvojité, prípadne trojité priraďovacie spojky ( aj-aj; i-i; ani-ani buď-buď; buď-alebo) 4. Pred výrazmi a preto; a tak; a teda; a predsa; a jednako; 5. Pred výrazom a to s vysvetľovacím významom. a pritom.
