pr 8 Pragmatizmus C S Peirce W James

pr. č. 8 Pragmatizmus: C. S. Peirce, W. James.

pragmatizmus_charakteristika originálne filozofické hnutie zrodené na americkom kontitnente pragmatistická koncepcia pravdy (Peirce x James) hľadanie tretej cesty medzi pozitivizmom a idealizmom teória skúsenosti (zdôrazňovnie významu praktického konania, všetky koncepty a hypotézy môžu byť vysvetlené zo svojho vzťahu k našej skúsenosti) skúsenosť ako kontinuum optimizmus (viera v možné zdokonaľovanie človeka) ďalší predstavitelia: J. Dewey, F. C. S. Shiller, Giovanni Papini, Giovanni Vailati súčasnosť: R. Rorty, R. Shusterman

Charles Sanders Peirce (1839 – 1914) vplyv: Kant, scholasticiká stredoveká filozofia, Leibniz, Aristoteles diela: 1877 – Upevňovanie nášho presvedčenia 1878 – Ako vyjasniť naše idey 1902 – Pragmatické a pragmatizmus 1905 - Pragmaticizmus 1911 – Listy pani Welbyovej 1931 -5 - prvých 6 zv. Collected Papers 1958 – 7. a 8. zvazok CP charakteristika: Peirceov pragmatizmus (neskôr pragmaticizmus) možno charakterizovať ako teóriu významu - princíp alebo nástroj na vyjasňovanie významu propozícií, konceptov a hypotéz. objektivizmus, interpersonalizmus oblasti: logika, semiotika

Peirce_princíp_pragmatizmu ". . . zvážme aké možné predstaviteľné praktické dôsledky by mohol mať určitý pojem [objektu]. Naša predstava týchto dôsledkov je potom naším úplným pojmom tohto objektu. " (avni, 82) "Za účelom zistenia významu teórie (intellectual conception) by sme mali zvažovať to, aké praktické dôsledky by mohli nutne plynúť z pravdivosti, tejto teórie; a suma týchto dôsledkov bude konštituovať celkový význam teórie. " (CP 5. 9) maxima pragmatizmu

Peirce_odmietnutie_descartovho_pochybovania ak nepochybujeme naozaj (priviedol nás k tomu rozpor medzi skúsenosťou a tvrdením), tak to nie je skutočné pochybovanie. centrálny pojem "skúmanie"(enquiri) riadené riešenie problémov – kladieme otázku a snažíme sa dospieť do stavu stabilného presvedčenia o správnosti odpovede. vychádzame z presvedčenia o správnosti toho, čo už vieme a pochybnosti sa vynárajú až v priebehu skúmania – pokiaľ tvrdenie je spochybnené môžeme mu veriť experimentálne pridávame zoznam dôsledkov, ktoré by pri správnosti nášho pojmu (predstavy) objektu, nastávajú / mohli nastať. => 1. celý obsah našich hypotéz je vyvsteliteľný v termínoch našej skúsenosti 2. Peirce použil túto koncepciu na objasnenie logických pojmov pravdepodobnosti a reality. práce: Upevňovanie presvedčenia a Ako vyjasniť naše idey. x Descartes neskôr rozvinul J. Dewey v diele Logika: Teória skúmania.

Peirce_pravda - bežne chápeme to, čo je reálne ako príčinu našich vnemov, a pravdu ako korešpondenciu našich vnemov s úplne nezávislou realitou → to umožňuje predstavu, že realita môže byť úplne odlišná od našich vnemov čo podľa P. vedie k nominalizmu, skepticizmu a antirealizmu vo vede. podľa P. je pravda niečo k čomu sme odsúdení a k čomu nakoniec smerujeme ak vedieme skúmanie dostatočne dlho a správne. "Názor, ktorý je osudom predurčený ku konečnej dohode všetkých účastníkov výskumu, je tým, čo máme na mysli, keď hovoríme o pravde. Objekt zachytený v tomto názore je reálny. To je spôsob ako vysvetľujem realitu. " (avni, 88) pravda a realita: ale podľa Peircea je pravda na našom skúmaní nezávislá, nezávisí na výsledkoch alebo presvedčeniach akejkoľvek skupiny ľudí. nezávislosť pravdy → teória semiotiky

Peirceovo delenie semiotiky Svoju semiotiku Peirce delí na formálnu gramatiku, logiku a formálnu rétoriku. semiotika „prvá pojednáva o formálnych podmienkach symbolov, ktoré majú význam, t. j. o vzťahu symbolov obecne k ich základom (grounds), alebo k rysom, ktoré im prisudzujeme [or imputed characters]; druhá pojednáva o formálnych podmienkach pravdivosti symbolov; tretia o formálnych podmienkach sily symbolov, alebo o ich schopnosti zapôsobiť na myseľ, tj. o vzťahu symbolov k interpretantom. “ (Peirce, 1997, s. 155) Termín semiotika sa dnes používa aj na označenie problematiky, ktorú Peirce riešil a sám označoval termínom špekulatívna gramatika (niekde tiež formálna gramatika). My sa budeme ďalej zaoberať hlavne touto špekulatívnou gramatikou a tiež čiastočne aj Peirceovou logikou.

čo je znak Predstavme spolu s Peirceom hlavné koncepty jeho semiotiky. A jednu z jeho definícií znaku: „Znak niečo, svoj objekt, zastupuje. Zastupuje ho však nie vo všetkých ohľadoch, ale vzhľadom k akejsi idee, ktorú som niekedy nazýval základom (ground) reprezentamena. “ (Peirce, 1997, s. 37) znak/reprezentamen Toto je napr. znak jari. „Obracia sa na niekoho, t. j. vytvára ekvivalentný, prípadne zložitejší znak v jeho mysli. “ idea jari Toto je objekt. interpretans Toto je napr. zložitejší znak jari v mysli interpreta. „Znak pôvodným znakom vytvorený, nazývam interpretantom znaku. “

William James (1842 – 1910) vplyv: C. S. Peirce, darwinizmus, J. S. Mill, diela: 1890 – Princípy psychológie 1902 – Rozmanité druhy náboženskej skúsenosti: Štúdium ľudskej povahy 1907 - Pragmatizmus: Nové meno pre niektoré staré spôsoby uvažovania 1909 - Význam pravdy 1909 – Pluralistické univerzum charakteristika: Jamesov pragmatizmus je predovšetkým teóriou pravdy. psychológia, radikálny empiricizmus, subjektivizmus, individualizmus

William James_pragmatizmus_teoria_pravdy_1 Pragmatizmus nie je striktne verifikacionistictický ako by sa mohlo zdať. v istých momentoch je dobré veriť aj nedostatočne overeným tvrdeniam ako pravdivým. V prípadoch keď ešte nie je niečo dostatočne overené zvažujeme prínosy / nevýhody takéhoto rozhodnutia. (viera v Boha a pod. ) x pozitivizmus James chápe všetky rozdiely, ktoré môžeme myslieť ako dôsledok možných rozdielov v praxi a tak charakterizoval pragmatizmus ako filozofický postoj, ktorý nás vedie smerom od kategórií a princípov k ovociu dôsledkov a faktov. → slobodná vôľa je predpokladom vzniku nového vo svete, predpokladom, že sa môžeme zdokonaľovať a že budúcnosť nebude len imitovať minulosť. Čo by sa zmenilo keby sa ukázalo, že to nie je pravda? úľava / pomoc presvedčenia o pravdivosti je pre Jamesa vo vzťahu k pravdivosti. x Peirce – experimentálne chápanie skúsenosti.

William James_pragmatizmus_teoria_pravdy_2 Pravda je pomenovaním čohokoľvek, viera v čo sa ukazuje ako dobrá. Pravda je prostriedkom lepšieho konania a je neoddeliteľná od hodnotenia " Naše ponímanie pravdy je ponímaním právd v množnom čísle, procesov navádzania uskutočňovaných in rebus, ktoré majú spoločnú tú vlastnosť, že sa vyplácajú. [. . . ] Pravda sa vytvára podobne ako s v priebehu skúseností tvorí zdravie bohatstvo a sila. " (pkp, 246) Pragmatistická koncepcia pravdy: hodnotiaci význam pravdivosti ako procesu ako tvorby