Mikro a makrokompozcia literrneho diela tefan Kohri MAKROKOMPOZCIA

Mikro a makrokompozícia literárneho diela Štefan Kohári

MAKROKOMPOZÍCIA Makrokomp. postupy: Informačný (názvy, mená, presné časové a miestne údaje) Rozprávací (dej) Opisný (charakterizácia, opis prostredia a osôb) Výkladový (sledovanie príčinno-logických súvislostí, uvažovanie) MAKROKOMP. PROSTRIEDKY výstavby textu: Informácia – najmenšia časť nesúca faktografické údaje Rozprávanie – zakladá sa na príbehu, dejovosti = epické diela Opis – vymenúvajú sa za sebou subjektívne videné dojmy autora, chýba dej Charakteristika – vlastnosti postavy (povahové, morálne) Úvaha – autor ozrejmuje už známu vec zo svojho pohľadu, vkladá svoj postoj Kompozícia = výstavba diela

Mikrokompozícia Členenie: HORIZONTÁLNE - vnútorné zložky (odsek, kapitola) a rámcové časti (úvod, epilóg, doslov) VERTIKÁLNE - odstupňovanie textu (pásmo rozprávača a pásmo postáv)

- rozčlenenie textu na: PÁSMO ROZPRÁVAČA ◦ autorská reč ◦ polopriama reč ◦ nevlastná priama reč ◦ nepriama reč PÁSMO POSTÁV ◦ priama reč postáv: dialóg / monológ Odstupňovanie textu

Vnútorný monológ – myslený (nevyslovený) prehovor 1 postavy v epickom diele, postavy, ktorá je rozprávačom príbehu Čitateľ môže nazrieť do vnútorných pohnútok, citov a stavov danej lit. postavy Všetky moje nádeje boli mŕtve. Zahubil ich zákerný osud. Čo zostalo z mojich vrúcnych túžob, ktoré včera tak kvitli a horeli? Dnes to boli len nehybné, chladné, osinelé mŕtvoly. A moja láska, ten cit, ktorý patril pánu Rochesterovi, ktorý on vo mne prebudil, chvela sa zimou v mojom srdci ako choré dieťatko v studenej kolíske, zmietala sa bolesťou a úzkosťou. . . CH. Bronteová – Jana Eyrová Autorská reč

tvorí prechod medzi priamou rečou a nevlastnou priamou rečou referuje o myšlienkach jednej z postáv v 2. alebo v 3. osobe tak, akoby tá postava o sebe rozmýšľala Avdij stratil svedomie, padol im k nohám a oni sa pustili ho kopať čižmami. Posledná Avdijova myšlienka bola na Ingu: Čo len s ňou bude, veď nikto iný nie je schopný ľúbiť ju tak ako on. Č. Ajtmatov - Popravisko Polopriama reč

Jedna z postáv, o ktorej sa píše v 3. osobe, no nie je rozprávačom príbehu, zrazu uvažuje v 1. osobe. Niekoľko minút pred desiatou vyšiel na terasu a striehol, kedy príde. „Zaiste sa mi omešká!“ myslel si. No len čo začul odbíjať na hodinách desať, zazdalo sa mu, že ju vidí. „Pozrime sa, asi má toto miesto rada rovnako ja, “ povedal si v duchu. G. de Maupassant – Naše srdce Nevlastná priama reč

Prostredníctvom nej sa posúva dej, ale aj sa reprodukuje prehovor jednej z postáv Rozprávač pomenúva postavu, ktorej názor, myšlienku vyjadruje V 3. osobe Ťažko opísať, aký stupeň nesmierne pyšnej a blaženej radosti dosiahla Quasimodova smutná a ošklivá tvár na ceste z paláca na námestie de Gréve. Bola to prvá slasť zo samoľúbosti, akú kedy pocítil. Dosiaľ poznal iba ponižovanie a pohŕdanie nad svojím údelom, odpor k svojej osobe. A tak teraz i napriek svojej hluchote vychutnával ako skutočný pápež oslavný jasot toho davu. . . V. Hugo – Chrám Matky Božej v Paríži Nepriama reč

prehovor postavy (replika) v rámci dialógu doslovné znenie prehovoru postáv väčšia autentickosť prejavu, možné prvky hovorovosti formy: monológ / dialóg „Ba cigaretľu mu pchal do papule z pochabosti, vaše blahorodie, nuž a pes nie sprostý, chmat ho. . . “ „Cigániš slepáň! Keď si nevidel, čo klameš? Ich blahorodie sú múdry pán a dobre vedia, kto klame. . . “ (A. P. Čechov – Chameleón) Priama reč

Knieža Andrej voľným okom videl, ako vpravo dole stúpa oproti hustú prúd Francúzov, ani nie päťsto krokov od miesta, kde stál Kutuzov. „Už je to tu, rozhodujúca chvíľa nadišla! Teraz je rad na mne!“ pomyslel si kneža Andrej, pobodol koňa a podišiel ku Kutuzovovi. (L. N. Tolstoj – Vojna a mier) pásmo rozprávača, nevlastná priama reč Uveďte typ pásma

Tuho zbledla, nevediac sama prečo – no zápäť zapálila sa ako pivónia, pootvoriac ústa a blúdiac okom po prítomných. Všetko cudzí ľudia! Pred chvíľou veselí, teraz zatíchli, lebo ona prišla. Srdce sa jej stislo a nemôže prehovoriť ani slova. Načo sem len prišla? Čo tu hľadá? – to sú otázky, čo kladie sama sebe. (M. Kukučín – Dom v stráni) pásmo rozprávača, polopriama reč

„Tak si jednako bola na tej fare!“ „Bola som. . . a povedali mi pán farár, že to nik z nás nevie, kto kedy umrie a kto skôr, či ja, či Ondro. Aby som si čiastku neprepisovala na druhého. “ Povie Iľa odhodlane. „To povedali? “ Starej Anči zapálili sa oči novým leskom. B. Slančíková-Timrava – Ťapákovci pásmo postáv, dialóg

„Ryba, ty ma zabíjaš, “ pomyslel si starec. „Veď máš na to právo. Nikdy v živote som nevidel väčšieho, krajšieho a pokojnejšieho tvora ako si ty, sestra moja. “ (E. Hemingway – Starec a more) pásmo rozprávača, nevlastná priama reč

Jedine starý Prokofjič ho nemal rád, jedlo za stolom mu podával nevľúdne, volal ho „šintrom“ a „lapajom“ a tvrdil, že s tými bokombradami vyzerá ako sviňa v kríku. (I. S. Turgenev – Otcovia a deti) pásmo rozprávača, nepriama reč

Akoby sa mi pred dušou rozhrnula opona, javisko nekonečného života mení sa predo mnou na hlbinu večne otvoreného hrobu. Môžeš povedať: To je! Keď sa všetko pominie, keď sa všetko rúti pomimo ako víchrica, keď tak zriedka potrvá celá sila bytia, ach – keď prúd všetko stŕha, potápa a triešti o skalisko? Ach, mňa nedojímajú veľké, zaujímavé pohromy sveta, povodne, ktoré vám odplavia dediny, zemetrasenia, ktoré pohlcujú vaše mestá, mne rozrýva srdce stravujúca sila, ktorá je skrytá vo vesmíre. . . J. W. Goethe – Utrpenie mladého Werthera pásmo rozprávača, autorská reč

Ťažko opísať, aký stupeň nesmierne pyšnej a blaženej radosti dosiahla Quasimodova smutná a ošklivá tvár na ceste z paláca na námestie de Gréve. Bola to prvá slasť zo samoľúbosti, akú kedy pocítil. Dosiaľ poznal iba ponižovanie a pohŕdanie nad svojím údelom, odpor k svojej osobe. A tak teraz i napriek svojej hluchote vychutnával ako skutočný pápež oslavný jasot toho davu. . . V. Hugo – Chrám Matky Božej v Paríži pásmo rozprávača, nepriama reč

V. Hugo – Chrám Matky Božej v Paríži J. W. Goethe – Utrpenie mladého Werthera I. S. Turgenev – Otcovia a deti E. Hemingway – Starec a more B. Slančíková-Timrava – Ťapákovci L. N. Tolstoj – Vojna a mier M. Kukučín – Dom v stráni A. P. Čechov – Chameleón Zdroj (ukážky)