Vonkajia a vntorn kompozcia literrneho diela Pozia prza

Vonkajšia a vnútorná kompozícia literárneho diela Poézia, próza, dráma

Kompozícia je usporiadanie tematických a jazykovo-štylistických prostriedkov do jednotného celku. Vonkajšia kompozícia = horizontálne členenie textu Vnútorná kompozícia = vertikálne členenie textu

Poézia Vonkajšia kompozícia : nadpis verše strofy

verš Šťastie Šantivo krúži ako šarkan, ako šašo, ktorý rozveseľuje detí. Šikovne prechádza šírim svetom. Nájde si ma? nadpis strofa

Poézia Vnútorná kompozícia – téma/dej, postavy, prostredie Epická poézia Vnútorná kompozícia – vyjadruje myšlienky, nálady, city a pocity autora. Lyrická poézia

Próza Vonkajšia kompozícia: odseky kapitoly diely Vnútorná kompozícia – téma/dej, postavy, prostredie

Próza Téma sa rozvíja pomocou: Expozície (úvod) Zápletky (kolízia) Vyvrcholenia (kríza) Peripetie (obrat) Rozuzlenia (záver, vyvrcholenie)

Próza Epické dielo má základné znaky rozprávania (dej, príbeh, hrdinov). Prostredie -miesto, kde sa odohráva dej. Dej -je v epickom diele to, čo sa stalo v príbehu, udalosť v rozprávaní. Konflikt -rozpor medzi postavami v texte, a to 1. postava 1 - postava 2 2. postava - spoločnosť 3. postava sama so sebou

MAKROKOMPOZÍCIA Za makrokompozičné prostriedky v literárnom texte pokladáme rozprávanie opis, charakteristiku a úvahu.

Priama reč je záznam ústneho jazykového prejavu. Ide o doslovné opakovanie hovoreného alebo mysleného prejavu osoby. Je zložená z výpovede rozprávača ( uvádzacia veta ) + doslovné zachytenie reči postavy. Graficky sa v texte vyčleňuje úvodzovkami alebo

Priama reč V slovenčine poznáme 3 základné typy používania priamej reči, ich schémy sú: Uvádzacia veta: „ Priama reč. /!/? “ „Priama reč, /? /!“ uvádzacia veta. „Priama reč, “ uvádzacia veta, „ priama reč. /? /!“ Napr. „ Neblázni, Jano“, povedal som mu. Povedal som mu: „Neblázni, Jano! „ Mohol by si už prestať, Jano, “ povedal som mu, „ lebo sa to neskončí dobre. “ – Neblázni, Jano. Povedal som mu: – Neblázni, Jano! – Mohol by si už prestať, Jano, – povedal som mu, – lebo sa to neskončí dobre.

Priama reč a nepriama reč Priama reč sa odlišuje od nepriamej reči, ktorá: je reprodukciou, správou o rozhovore rozprávač prerozpráva, čo povedala iná osoba (postava) vyjadruje sa vedľajšou vetou predmetovou, v ktorej sa pôvodná osoba, čas, niekedy aj slovesný spôsob výpovede prispôsobujú vete. Napr: Povedal Janovi, aby nebláznil.

VNÚTORNÝ MONOLÓG Je myslený, nahlas nevyslovený prehovor postavy je najúčinnejším prostriedkom na bezprostredné zobrazenie vnútorného sveta postáv, ich myšlienok, pohnútok, názorov najčastejšie sa vyjadruje polopriamou rečou alebo nevlastnou priamou rečou

Druhy vnútorného monológu Poznáme tri druhy vnútorného monológu: 1. úvahový, 2. spomienkový, čiže retrospektívny, 3. dejový - postava preberá funkciu rozprávača.

Polopriama reč je súčasťou pásma rozprávača zostáva v 3. osobe, pritom však referuje o myšlienkach postavy využíva často zvolacie a opytovacie vety zachytáva vnútorný myslený dialóg postavy Napr. : polopriama reč : Jana sa rozhnevala. Prečo ani mne nepovedala pravdu?

Nevlastná priama reč je doslovným reprodukovaním myšlienok postáv v 1. osobe v súčasnej próze sa vyskytuje bez uvádzacích viet a nevyčleňuje sa graficky z autorskej reči Prečo ani mne nepovedala pravdu, rozhnevala sa Jana.

Porovnanie Priama reč: „ Prečo ani mne nepovedala pravdu ? “ rozhnevala sa Jana. Nevlastná priama reč: Prečo ani mne nepovedala pravdu, rozhnevala sa Jana.

Dráma Vonkajšia kompozícia: - výstupy dejstvá Vnútorná kompozícia - úvod, zápletka zauzlenie vyvrcholenie rozuzlenie

Dráma Vonkajšia kompozícia drámy : Dejstvá: dejstvá naznačujú zmenu prostredia, času. . . (v divadle časti hry sú oddelené zvyčajne spúšťaním opony) Jednoaktovka – dráma má iba jedno dejstvo. Scény: výmena všetkých osôb (v divadle zmena dekorácií, osvetlenia). Výstupy: zmena počtu osôb. Do vonkajšej kompozície sa radia aj scénické poznámky. Súčasťou dramatického diela sú monológy a dialógy. Základnou jednotkou dialógu je replika (prehovor

Vnútorná kompozícia drámy 1. Úvod (expozícia): predstavuje sa prostredie, prichádzajú postavy, naznačuje sa dej, konflikt. 2. Zápletka (kolízia): dej sa zauzľuje, komplikujú sa vzťahy postáv. 3. Vyvrcholenie (kríza): konflikt vrcholí. 4. Obrat (peripetia): nečakaný obrat v deji, tzv. retardujúci prvok. 5. Rozuzlenie (katastrofa): v tragédii tragické riešenie konfliktu, v komédii happy-end.

Ďakujem za pozornosť Mgr. Eva Malatincová