JAZYKOV PROSTRIEDKY Lexikolgia nuka o slove I 1

JAZYKOVÉ PROSTRIEDKY Lexikológia – náuka o slove – I. 1. Slovo a slovná zásoba 2. Systém v slovnej zásobe

1. Slovo a slovná zásoba Lexikológia je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá slovnou zásobou jazyka a vlastnosťami slova. Slovo –základná formálna a významová jednotka jazyka, ustálená skupina hlások (písmen). a) lexikálny význam (niečo pomenúva, označuje) b) gramatický význam (svojím tvarom vyjadruje vzťahy s inými slovami vo vete, plní rozličné syntaktické funkcie) Slovná zásoba -súhrn všetkých slov, ktoré existujú v jazyku a) individuálna (aktívna –slová, ktoré jednotlivec aktívne používa a pasívna – slová, ktorým jednotlivec rozumie, ale bežne ich nepoužíva; býva až päťnásobne bohatšia ako aktívna slovná zásoba) b) základná – najčastejšie používané slová jazyka Lexikológia – náuka o slove -

2. Systém v slovnej zásobe Pomenovania 1. jednoslovné 2. viacslovné a) Združené pomenovania –pomenovanie pojmu pomocou viacerých slov. Nemajú prenesený (obrazný ) význam. (minerálna voda, triedna kniha) b) Ustálené slovné spojenia – frazeologizmy – majú prenesený (obrazný význam), sú idiomatické (príznačné pre daný jazyk; pri doslovnom preklade strácajú význam). Patria sem tiež príslovia, porekadlá a pranostiky. (tárať dve na tri, sadnúť niekomu na lep, trafiť do čierneho) Lexikológia – náuka o slove

2. Systém v slovnej zásobe Lexikálna polysémia – poly = viac; sémia = význam Viacvýznamové slová Slová podľa významu 1. Jednovýznamové - majú iba jediný (základný) význam (jahoda) 2. Viacvýznamové (polysémantické) slová – slová, ktoré majú okrem základného významu aj druhotný – prenesený význam; jedným slovom sa pomenúvajú viaceré myšlienkové obsahy. a) metafora – jeden predmet sa pomenuje názvom pre iný predmet na základe vonkajšej podobnosti. V umeleckých textoch hovoríme o originálnej metafore, vo vecných textoch o lexikalizovanej metafore. (hlava –ľudská, kapustná) b) metonymia prenesenie pomenovania medzi javmi na základe vnútornej väzby medzi nimi (ísť osmičkou – električkou č. 8) Lexikológia – náuka o slove

2. Systém v slovnej zásobe Synonymá, antonymá, homonymá Slová podľa vzťahu medzi významami slov 1. 2. a) b) c) 3. Synonymá – rovnoznačné slová (bežať – utekať, trieliť) Homonymá – rovnozvučné slová lexikálne – (čelo –hudobný nástroj, čelo – časť tváre) gramatické – (chlapov – substantívum, chlapov – adjektívum) zvukové - (plod – plot) Antonymá – slová s protikladným významom (dobrý – zlý, deň – noc) Paronymá – osobitná skupina slov; slová, ktoré sú z formálnej (zvukovej) stránka blízke, ale odlišujú sa svojím významom. Slúžia ako básnické figúry. Napríklad lavica – ľavica; tak – kat – akt. Lexikológia – náuka o slove

2. Systém v slovnej zásobe Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby Podľa príslušnosti k štýlovej vrstve 1. Štylisticky nepríznakové slová (neutrálne) –(dieťa, čítať, dobre) rozumej tomu tak, že v texte nie sú nápadné 2. Štylisticky príznakové slová –využívajú sa v presne vymedzených Kontextoch; hneď ti udrú do očí a) spisovné – sú súčasťou normy spisovného jazyka – (bežné hovorové slová, odborné, knižné, archaizmy, historizmy, zastarané, neologizmy, publicizmy, biblizmy, poetizmy) b) nespisovné – stoja za hranicami spisovného jazyka – (cudzie okazionalizmy a deformované slová (odmailovať), nárečové slová, slang, argot – tajné dorozumievanie istej skupiny ľudí, zlodejov, mafie). Lexikológia – náuka o slove

2. Systém v slovnej zásobe Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby Podľa expresivity 1. Neutrálne slová (bez citového zafarbenia) 2. Expresívne slová (citovo zafarbené) a) s pozitívnym citovým zafarbením – demunitíva (zdrobneniny), eufemizmy (zjemňujúce slová) – zomrel – usnul, hypokoristiká (maznavé slová) - havko, dievčička. b) s negatívnym citovým zafarbením – pejoratíva, dysfemizmy – hanlivé slová, nadávky, augmentatíva –zveličujúce slová (psisko), vulgarizmy (tiež hovorové slová, argotové, slangové, zastarané slová a neologizmy). Lexikológia – náuka o slove

Úlohy • Aký je rozdiel medzi aktívnou a pasívnou slovnou zásobou • Uveď aspoň po dva príklady na jednovýznamové a viacvýznamové slová • Aké sú štylisticky príznakové a nepríznakové slová? • Ako rozdeľujeme slová z hľadiska expresivity (citového zafarbenia)? Vysvetli a uveď príklady.