LEXIKOLGIA nuka o slove a slovnej zsobe Paed

LEXIKOLÓGIA = náuka o slove a slovnej zásobe Paed. Dr. Silvia Hajdúová

Lexikológia (gréc. lexis – slovo, logos - veda) je náuka o slove a slovnej zásobe. Objasňuje slovnú zásobu z hľadiska významu (sémantiky) a z hľadiska formy (pomenovania). Lexéma (lexikálna jednotka, t. j. slovo) je základná jazyková jednotka lexikológie. Slovná zásoba (lexika) je súhrn všetkých slov, ktoré existujú v jazyku.

Slovo je ustálená skupina hlások (písmen), označuje – má ktorá niečo pomenúva, lexikálny (vecný) význam Slová majú aj gramatický význam, ktorý umožňuje vyjadriť vzťahy medzi nimi pomocou slovných tvarov Pod pojmom gramatický význam slova rozumieme schopnosť slova vyjadriť gramatické kategórie, ako napríklad rod, číslo, pád podstatných mien alebo slovesný čas lexikálny význam slova + gramatický

Základná slovná zásoba (tzv. jadro) obsahuje najčastejšie používané slová – asi 1000 až 1500 slov Slovná zásoba obsahuje aj okrajové vrstvy Počet jednotiek slovnej zásoby sa neustále mení, nie je možné ho presne zistiť. Nikto z používateľov jazyka nepozná celú slovnú zásobu. Aktívnu slovnú zásobu tvorí asi 5000 až 10 000 lexikálnych jednotiek (lexém, slov) Pasívna slovná zásoba, ktorej rozumie človek, ale ju aktívne nepoužíva, je šesťkrát bohatšia než aktívna slovná zásoba.

Systém v slovnej zásobe Slovná zásoba však nie je súčtom (súhrnom) všetkých slov, ale slová sú v nej vo vzájomných vzťahoch - tvoria systém podľa: 1. lexikálneho (vecného) významu 2. významových súvislostí , vzťahov medzi slovami 3. vonkajšej podoby (formy) 4. počtu slov, potrebných na vyjadrenie jedného lexikálneho významu 5. časovo príznakových slov (dobového výskytu)

1. podľa lexikálneho (vecného) významu: a) jednovýznamové slová – pomenúvajú len jednu skutočnosť, označujú práve jeden výraz, napr. Slovensko, Peter, Váh, dusík, dievča, váza, peniaze, . . b) viacvýznamové slová = polysemá (v KSSJ sa značia číselným označením) Jav sa nazýva lexikálna polysémia, napr. slovo hlava Aký základný význam má slovo hlava? Okrem základného (prvotného významu)

Vzniká : A) lexikalizovaná metafora -- vzniká na základe podobnosti pomenovaných javov, napr. hlava rodiny, hlava stroja, ucho hrnčeka, vodovodný kohútik, noha stola, hlavička (vo futbale) B) lexikalizovaná metonymia – vzniká na základe vnútornej, vecnej podobnosti , napr. lazar – chorý človek, nosiť norka – nosiť norkový kožuch, čítať Hviezdoslava – čítať jeho dielo

2. význam. súvislostí , vzťahov medzi slovami: a) synonymá – rovnoznačné, majú rôznu formu, ale rovnaký alebo podobný význam =˃ vznikajú: -- absolútne (úplné) synonymá, napr. tlakomer – barometer, jazykoveda – lingvistika -- čiastočné synonymá , napr. plakať – nariekať, -- synonymické rady – skladajú sa z viac ako dvoch synoným, napr. rojčivý -- snivý --

3. členenie podľa vonkajšej podoby (formy ): homonymá -- rovnozvučné slová, majú rovnakú podobu (formu), ale úplne odlišný význam, neexistuje medzi nimi významová súvislosť (v KSSJ sa značia horným indexom). Napr. matka: rodička hovorovo druh skrutky, tzv. matica banka : peňažná inštitúcia nádoba

4. Členenie slov na základe počtu slov, potrebných na vyjadrenie jedného lexikálneho významu: a) združené pomenovania – ustálené slovné spojenia, ktoré nemajú expresívny charakter, napr. šijací stroj, štátny úradník , konať dobro univerbizácia – viacslovné združené pomenovanie nahradíme jedným slovom, napr. diplomová práca – diplomovka, minerálna voda – minerálka, multiverbizácia – jednoslovné pomenovanie nahradí viacslovným

b) frazeologizmy (frazeologické jednotky) -sú ustálené slovné spojenia s obrazným a nerozložiteľným významom, ktorý je často expresívny, napr. vziať nohy na plecia, hádzať hrach na stenu, mať eso v rukáve, streliť capa c) idiómy -- ustálené slovné spojenia, ktoré už nemôžeme rozdeliť ani z významovej, ani formálnej stránky, napr. od buka- do buka, lážo-plážo, na cimpr-campr d) porekadlá – sú obrazným pomenovaním, ktoré vyjadruje ľudovú múdrosť, ale nevyplýva z nich ponaučenie, napr. akoby

e) príslovia – sú ustálené slovné spojenia, ktoré majú konštrukciu vety, príp. súvetia a sú stručným vyslovením ľudovej múdrosti, pričom z nich vyplýva ponaučenie, napr. kto je skúpy, ten je i hlúpy, pod lampou býva najväčšia tma f) pranostiky -- sú ustálené slovné spojenia, ktoré predstavujú ľudové skúsenosti z dlhodobého pozorovania prírodných javov i počasia, napr. Katarína na ľade, Vianoce na blate, Studený máj, v stodole raj, Medardova kvapka, štyridsať dní kvapká

5. podľa časovo príznakových slov (dobového výskytu): nové (neologizmy) zastarané: archaizmy – majú synonymá historizmy – nemajú synonymá 6. podľa príslušnosti k štýlovej vrstve: a) neutrálne - štylisticky nepríznakové b) štylisticky príznakové - spisovné (odborné, básnické, hovorové) c) štylisticky príznakové - nespisovné (vulgárne, žargónové, argotové, slangové, nárečové)

7. podľa expresivity: nocionálne – neutrálne (bez citového zafarbenia) citovo zafarbené – expresívne eufemizmy – zjemňujúce alebo zdrobneniny dysfemizmy – zhoršujúce alebo pejoratíva

Ďakujem za pozornosť. . .