DEJINY HUDBY STREDOVEK RENESANCIA STREDOVEK 476 1492 Charakteristickm

DEJINY HUDBY STREDOVEK RENESANCIA

STREDOVEK 476 - 1492 Charakteristickým znakom bol feudalizmus, ktorý vznikol vo Franskej ríši za vlády kráľa Karola Veľkého. Ako ďalší znak by sa mohli uviesť (najmä) územné vojny. Mapa Európy sa neustále menila. Spoločnosť v stredoveku tvorili tri stavy, ktoré si ľudia tej doby predstavovali ako ideálne. Všetko zachytáva výrok „Tu ora, tu labora et tu protege!“ - Ty sa modli, ty pracuj a ty ochraňuj! Vo vrcholovom stredoveku vzniká románsky sloh. Jeho typickými znakmi sú hrubé múry omietnuté iba zvnútra, oblúky, ktoré niesli celú váhu stavby, minimálna výzdoba, symetrickosť (kostoly). Svetské stavby – hrady. Dražovský kostolík

Skalická rotunda Hrad Carcassone Románsky štýl nahrádza gotika. Jej typickými znakmi sú vonkajšie oporné múry, lomený oblúk, bohatšia výzdoba, a samozrejme katedrály Chrám Notre Dame/Paríž

Chrám Sv. Alžbety Košice Stredoveká dedina

Tance v stredoveku boli rôzne pre šľachtu a pre poddaných. „Dedinské“ tance boli uvoľnené, rýchle, energické a tancovali sa hlavne na oslavách. „Šľachtické“ tance boli pomalšie, plynulejšie, ladne sa pri nich gestikulovalo, šľachtici mali oblečené najlepšie šaty. Stredové šľachtické tance Stredoveké dedinské tance Šľachta – nosila pestrofarebné honosné odevy z drahých látok (satén, brokát). Viac-menej povinná bola aj pokrývka hlavy (napr. závoje). Ďalej nosili veľa zlata a šperkov, skrátka všetko čo dokazovalo ich nadradenosť. Roľníci a podobne nosili klasické vlnené oblečenie, málo zdobené, ako pokrývku hlavy používali iba vlnené čiapky. Čo sa týka obuvi, tak platilo, že čím väčšia a dlhšia špička, tým bohatší bol majiteľ. Na klasické používanie sa nosili nízke topánky, vysoké iba na jazdecké účely.

STREDOVEKÁ LITERATÚRA • Spoločným znakom stredovekej literatúry boli často sa opakujúce sa námety z Biblie alebo z antiky. Panovalo latinské: „ora et labora“ (modli sa a pracuj). Hrdinom je svätec alebo mučeník (často veľmi idealizovaný), rytier alebo kráľ. Cieľom stredovekej literatúry je poučovať, vychovávať, dojímať a až napokon baviť. Dôležitý nebol obsah, ale forma. Pôvodnosť nebola podstatná, autorov väčšinou nepoznáme, miesto a doba vzniku sa odhaduje podľa druhotných znakov, mnohé diela nie sú zachované v úplnosti. Stredoveká literatúra obľubovala používanie symbolov (čísla 3, 7, . . . ; zvieratá holubica, baránok, . . . ). Postup pri tvorbe bol väčšinou vo forme imitácie, kt. bola na rozdiel od dnešnej doby uznávaná. • Do 12. st. sa písalo výhradne v jazykoch uznávaných cirkvou (latinsky, grécky, starosloviensky), neskôr všetkými jazykmi. • Delila sa na cirkevnú (modlitby, žalmy, legendy, biblické hry a iné. . . ) a svetskú (ľúbostná lyrika, hrdinské a rytierske eposy, frašky) LEGENDA O SV. SVORADOVI A BENEDIKTOVI

STREDOVEKÁ HUDBA GREGORIÁNSKY CHORÁL V stredoveku bola hudba dôležitou súčasťou cirkevných obradov. Významne sa na vývoji stredovekej hudby podieľal gregoriánsky chorál – súbor latinských duchovných spevov, ktoré zaznievali pri bohoslužbe v kostole. Základným poslaním bolo zvýrazniť duchovný text a pozdvihnúť myseľ veriacich k Bohu. Gregoriánsky chorál sa spieval jednohlasne a bez nástrojového sprievodu. Svetská hudba znela pri rôznych príležitostiach, často v spojení s poéziou a tancom. Hudobník obvykle ovládal hru na niekoľkých nástrojoch, zároveň bol spevákom, tanečníkom a komikom. Vo Francúzsku reprezentovali svetskú hudbu potulní rytieri – trubadúri a truvéri, v Nemecku minnesängri. Putovali od mesta k mestu a svojím umením bavili panovníkov na hradoch a zámkoch. Vo svojich básňach ospevovali lásku k žene, vyzdvihovali udatných panovníkov a vladárov alebo spievali príbehy z rôznych vojnových ťažení. Rytierov niekedy sprevádzali na nástrojoch ich sluhovia – minstrelovia. Boli to komedianti a akrobati, ktorí tiež ovládali hru na niekoľkých nástrojoch. minnesänger

Ars antiqua (lat. ) je tzv. staré umenie. Obdobie vo vývoji francúzskej hudby asi 1250 -1320 charakterizované rozvojom viachlasu. Obdobie Ars antiqua sa zvykne nazývať aj obdobím menzurálnej hudby (resp. notácie, od slova menzúra meranie – merateľná hudba). Existovali dve základné dĺžky: longa – na meranie dlhých hodnôt a brevis – na meranie krátkych hodnôt. Zápis bol bez taktovej čiary. Notačné systémy delíme na diastematické, teda také, ktoré používajú linajky a adiastematické, teda také, ktoré sa zaobídu bez nich. Linajka určuje presnú výšku a polohu noty. Objavil ju na prelome 10. a 11. storočia Guido z Arezza. Pôvodne používal štyri linajky rôznych farieb na lepšiu orientáciu, neskôr k nim pridal štvorčeky, ktorým sa hovorí kvadratická notácia. V tomto období sa používalo viac druhov kľúčov ako v súčasnosti a to najnižšie - F – kľúče (barytónový, basový a subbasový), ďalej C- kľúče (sopránový, mezosopránový, altový, tenorový a barytónový) a G – kľúče - diskantové - najvyššie (husľový a francúzsky). Himno San Juan Bautista l

Ars nova (lat. ) je tzv. nové umenie, obdobie vývoja francúzskej a talianskej hudby v období 1315 -1320 až 1400. Zákonitosti ars nova spísal hudobný teoretik Philippe de Vitry. Nastáva ďalší posun smerom k svetskému viachlasu. Nastáva zrovnoprávnenie taktov: dvojdobého a trojdobého taktu. Predtým sa totiž za dokonalý považoval trojdobý takt, pričom sa vychádzalo z troch božských osôb – Otec, Syn a Duch Svätý. Postupne ustupujú kvintové a kvartové súzvuky a akceptujú sa tercie a sexty. Skladateľ vychádza z anonymity a stáva sa individualitou. Quoniam secta latronum

VEĽKÁ MORAVA Veľká Morava (pre obdobie po roku 871 nazývaná aj Veľkomoravská ríša alebo Svätoplukova ríša[1]; lat. Magna Moravia, byzant. ἡ μεγάλη Μοραβία – hé megalé Morabia) bol západoslovanský štát existujúci medzi rokmi 833 a začiatkom 10. stor. (asi 907). Jeho centrálne územie zodpovedalo dnešnej Morave a Slovensku spolu so susediacim severným a stredným Maďarskom. Bol to prvý väčší slovanský štát vôbec. Najmä dnešné Slovensko, ale aj dnešné Česko (tým, že sa dnešná Morava stala v roku 1019 súčasťou Českého kniežatstva), ju považujú za včasného predchodcu svojej štátnosti. Štátny útvar známy ako Veľká Morava vznikol, keď moravské knieža Mojmír I. roku 833 dobyl Nitrianske kniežatstvo. Panovníkmi krajiny boli potom: Mojmír I. (833 – 846) Rastislav (846 – 870) Slavomír (871) Svätopluk (871 – 894) Mojmír II. (894 – ? (906/907)) HRADISKO KOSTOLEC

Veľká Morava vznikla za vlády kniežaťa Mojmíra I. (833 -846), ktorý dobyl Nitrianske kniežatstvo, tak že vyhnal nitrianskeho kniežaťa Pribinu a spojil obe kniežatstvá. Veľkú Moravu nazval byzantský biskup PORFIROGENETOS. Nitrianske kniežatstvo sa stalo lénnym kniežatstvom, v ktorom vládli nástupcovia na trón vládnuceho rodu Mojmírovcov. Po Mojmírovej smrti sa stal veľkomoravským kniežaťom jeho synovec Rastislav (846 -870). Bol dosadený franským kráľom Ľudovítom Nemcom. Ľudovít Nemec využil vnútorné nepokoje a dosadil na trón Rastislava. Keďže Mojmír bol na strane východofranského kráľa, to isté sa očakávalo aj od Rastislava. Rastislav zbavil Ľudovítovho vplyvu, podporoval Ľudovítových nepriateľov vo východofranskej politike a vykázal bavorských kňazov z Veľkej Moravy. Keďže si uvedomoval úlohu franských kňazov, požiadal v roku 861 pápeža Mikuláša I. o vyslanie vierozvestov, ktorí by šírili kresťanstvo v reči ľudu zrozumiteľnej. Pápež ho však neuspokojil, a preto v roku 862 požiadal o pomoc byzantského cisára Michala III. Ten jeho žiadosti vyhovel a poslal na Veľkú Moravu solúnskych bratov Konštantína a Metoda. Títo dvaja cestou zostavili slovanské písmo- hlaholiku, k nám prišli v 863.

Do staroslovienčiny postupne preložili liturgické knihy, pri kniežacom dvore založili školu, v ktorej začali vzdelávať Slovanov. Používanie staroslovienčiny pri náboženských obradoch využili franskí kňazi na očiernenie Konštantína a Metoda pred pápežom, pretože Cirkev v tomto období uznávala iba tri liturgické jazyky – latinčina, gréčtina, hebrejčina. V roku 867 preto odišli do Ríma, aby tu obhajovali svoje liturgické knihy a svoju činnosť. Pápež Hadrián II. schválil staroslovienčinu ako liturgický jazyk. V tomto čase však Konštantín ochorel a rozhodol sa ostať v Ríme. Tu vstúpil do kláštora pri chráme Sv. Klementa, kde je aj pochovaný, prijal rehoľné meno Cyrila o krátky čas – 14. 2. 869 zomrel. Metod sa na spiatočnej ceste zastavil v Panónii u Koceľa a tam vykonával svoje poslanie. Koceľ však poslal Metoda späť do Ríma so žiadosťou o udelenie cirkevnej hodnosti, ktorá by Metodovi umožňovala vysväcovať kňazov. Pápež jeho žiadosť vyhovel a Metod sa stal arcibiskupom. Na ceste z Ríma však Metoda zajali franskí biskupi, ktorí proti nemu intrigovali a neuznávali ho. Metod sa na Veľkú Moravu vrátil až v roku 874 na zásah pápeža Jána VIII. , ktorý potvrdil Metoda v úrade a jeho väzniteľov pokarhal. Po Metodovej smrti(885) sa Wiching , ktorý bol vysvätený pápežom pre nitriansku cirkev postaral o zakázanie staroslovienskej liturgie. Starosloviensky otčenáš Proglas - staroslovienčina

Ostatné vedúce osobnosti Veľkomoravskej staroslovienskej školy odišli do Bulharska alebo Chorvátska. Od roku 869 však už na VM nevládol Rastislav, lebo bol zosadený Frankmi a Svätoplukom (871 – 894). Rastislav bol vydaný Karolomanovi, franskému kráľovi, ktorý ho dal oslepiť a zabiť. Na VM vypuklo povstanie proti franskej nadvláde na čele so Slavomírom, ktoré mal Svätopluk, postavený na čele franských vojsk potláčať. Svätopluk však Frankov zradil a prešiel na stranu VM. Podarilo sa mu vyhnať Frankov a v roku 871 sa ujal vlády. Roku 874 uzavreli vyslanci Svätopluka s Ľudovítom Nemcom Forchheimský mier. Odvtedy začal Svätopluk k Veľkej Morave pripájať rozsiahle územia. Za jeho vlády dosiahla Morava svoj najväčší rozsah. Roku 894 zomrel Svätopluk, najväčší kráľ Veľkej Moravy. S ním sa skončilo aj vrcholné obdobie jeho ríše. Východní Frankovia boli radi, že sa zbavili svojho najväčšieho protivníka. Svätopluk ešte na smrteľnej posteli vyzýval Veľkomoravanov, aby s Nemcami neboli v mieri, ale ďalej proti nim bojovali. Jeho syn Mojmír II. sa stal novým kráľom, jeho druhý syn Svätopluk II. dostal do léna Nitrianske kniežatstvo a jeho tretí syn Predslav dostal léna oblasť Bratislavy. O rok neskôr vypukol medzi bratmi spor, ktorý následne oslabil celú Veľkú Moravu. Svätopluk II. sa pravdepodobne stal nitrianskym kniežaťom a bol podriadený bratovi Mojmírovi II. , ktorý bol panovníkom Veľkej Moravy. Veľkomoravská ríša sa rozpadla okolo roku 907.

ČESKÝ STREDOVEKÝ CHORÁL Svatováclavský chorál Kdož sú boží bojovníci

RENESANCIA (1400 -1600) O renesancii dokument Renesancia (po tal. rinascimento/rinascita, po fr. (aj nem. a angl. ) renaissance, čo znamená obrodenie, znovuzrodenie) je epocha v kultúrnom a duchovnom vývoji v západnej a strednej Európe súbežná s náboženskou reformáciou a nadväzujúca na antiku, najmä na Platóna Vznik renesancie sa zvyčajne kladie do severného Talianska na koniec 13. storočia. Ak sa uvádza konkrétne miesto, potom je to mesto Florencia. Od 12. storočia v mnohých severotalianskych mestách rástla prosperita vyvolaná predovšetkým zámorským obchodom. Najväčšími obchodnými mocnosťami boli mestá Janov, Benátky a Florencia. K hospodárskemu rozkvetu prispievala aj praktická bezmocnosť cechov, ktoré by boli schopné potlačovať prílišnú prosperitu niektorých skupín mešťanov. Cechy síce existovali, ale držali ich v rukách a na svoj prospech užívali bohaté rodové skupiny (takto sa k moci dostal napr. rod Mediciovcov vo Florencii). Zároveň vplyvom bojov medzi nemeckými cisármi a pápežmi v Taliansku počas stredoveku neexistovala centrálna moc, ktorá by dokázala odobrať mestám politický či hospodársky vplyv a ani šľachta nemala také pozície ako bolo obvyklé napr. vo Francúzsku alebo v strednej Európe. Častým trendom bolo jej sťahovanie do miest, kde sa dostávala pod moc mestskej samosprávy.

Tieto podmienky – hospodárska prosperita a relatívna politická sloboda - stáli pri vzniku nového typu renesančného človeka. Zároveň existencia viacerých mocenských centier (najbohatšími talianskymi mestami boli: Janov, Miláno, Benátky, Mantova, Ferrara, Bologna, Florencia, Pisa, Siena, Rím) viedla k súťaživosti, ktorá sa okrem iného prejavovala aj v podpore umenia, ktorým sa rada vladárov a mocných mužov mohla prezentovať navonok. V jednotlivých druhoch umenia vznikali nové prvky, ale niektoré rysy boli typické pre renesanciu či už ako epochu alebo pre umenie, ktoré vytváral renesančný človek. antropocentrizmus - kladie sa dôraz na človeka, na ľudský rozum, poznanie a pozemský život. vedecký základ umenia - mnoho umelcov bolo skutočne „renesančných“, zaoberali sa aj anatómiou, optikou, technológiami, ktoré potom používali vo svojej tvorbe. Typickým príkladom je použitie perspektívy v maľbe a kresbe či odlievanie sôch z bronzu. humanizmus Mnoho umelcov bolo skutočne „renesančných“, zaoberali sa aj anatómiou, optikou, technológiami, ktoré potom používali vo svojej tvorbe. Typickým príkladom je použitie perspektívy v maľbe a kresbe či odlievanie sôch z bronzu. realizmus - sa týkal hlavne použitých tém. Objavujú sa scény zo „všedného života“ - vzniká napr. novella (poviedka zo života obyčajných ľudí) alebo komédia inšpirovaná životom roľníkov. Zosvetštenie - spoločný rys, aj keď nebolo tak veľké, ako sa obyčajne myslí. Náboženské motívy sú neustále veľmi časté. individualizmus na rozdiel od stredoveku podpisujú svoje diela. nacionalizácia umenia - začíname rozlišovať národné umenia s ich typickými prvkami a rysmi. Zberateľstvo - počiatky archeológie.

Mecenášstvo - umenie sa stáva politickou zbraňou (notoricky známym príkladom je Masacciov obraz Daňový peniaz alebo Michelangelova socha Dávida) a efektným prostriedkom bohatých a mocných, ako sa prezentovať voči verejnosti. Z týchto radov pochádza veľké množstvo mecenášov, len v Taliansku napríklad pápeži Martin V. , Eugen IV. či Mikuláš V. , ďalej v Miláne Filippo Maria Visconti, Francesco Sforza, v Neapole Alfonz V. Aragónsky alebo Ferdinand I. Aragónsky.

VÝTVARNÉ UMENIE LEONARDO DA VINCI MICHELANGELO BUONARROTI

DONATELLO RAPHAEL SANTI

MÓDA Disponuje nákladnými a krásnymi tkaninami (brokátmi, zamatom, hodvábom). Táto móda v porovnaní s prehnaným gotickým odevom bola prirodzená, pretože sa oprostila od všetkého minulého. Ženský odev zdôrazňoval prirodzený tvar tela s nenásilne vyznačeným pásom, sukňa bola zložená do širokých a bohatých záhybov. Tesný živôtik bol dekoltovaný do štvorca alebo kruhovito a prvý krát sa tento odev strihom delil na živôtik a dlhú sukňu. Pôvodne jednoduchý priliehavý rukáv sa neskôr rozstrihol k získaniu pohodlia, ale aj bohatosti. Cez tento odev sa nosil ešte ďalší, ktorý bol bez rukávov, s otvoreným predným dielom a podobal sa kabátu. Dôležitým doplnkom bola vreckovka a vejár, obľúbené boli zlaté reťaze a náhrdelníky veľkej hmotnosti. Odev muža sa skladal z krátkeho plášťa s koženým lemovaním a prestrihnutými rukávmi. Siahal ku kolenám, ale bol aj kratší, takže odhaľoval priliehavé výstredné nohavice. Iným typom, odevu bol plášť so všitými rukávmi a širokým golierom, siahajúcim až po päty. Tento klasický odev vrcholnej renesancie zotrval ako slávnostné oblečenie pri oficiálnych vysokoškolských slávnostiach.

LITERATÚRA Dante Alighieri Božská komédia ( epická báseň) Vyzdvihovalo sa právo človeka na prirodzené prežívanie života na šťastie, lásku k prírode. Zdôrazňovala sa úcta k rozumu racionalizmus a zmyslové poznanie senzualizmus. Vyzdvihovala sa úloha jednotlivca =individualizmus Humanizmus je začiatkom renesancie autori vydávali diela gréckych a rímskych básnikov, snažili sa napodobniť ich tvorbu Štýl – rečnícky Jazyk – bola latinčina a neskôr národné jazyky Literárna renesancia sa postupne dostala k zobrazovaniu prirodzeného radostného vzťahu človeka k pozemskému životu. Spisovatelia používali iba národné jazyky a aj štýl bol jednoduchší. Giovanni Boccacio Dekameron (zb. noviel) Francesoo Petrarca Spevník (zb. básní)

Miguel de Carvantes Saavedra Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha (román) William Shakespeare komédie (Skrotenie zlej ženy) tragédie (Hamlet, Rómeo a Júlia) Lope de Vega Učiteľ tanca a Záhradníkov pes (komédie)

RENESANČNÁ HUDBA Renesancia je umelecký sloh trvajúci od 15. stor. do 16. stor. Renesančná hudba je spájaná s vokálnou polyfóniou (vokálna hudba – písaná pre ľudský hlas, polyfónia – viachlas). Nástrojová hudba plnila funkciu sprievodnú k spevu a k tancu, ale vznikali aj prvé nástrojové skladby. Došlo k rozvoju a zdokonaleniu hudobných nástrojov (viola da gamba, viola da braccio, lutna, spinet, virginal, čembalo a organ). V renesančnej hudbe sa takisto stretávame s mnohými druhmi zobcových fláut. GIOVANNI PIERLUIGI DA PALESTRINA – taliansky renesančný skladateľ a organista, autor šesťhlasnej omše Missa Papae Marcel. Ii. Pavana Missa Papae Marcelli - Kyrie