Tempo a agogika Tempo v hudbe oznauje rchlos

Tempo a agogika

Tempo v hudbe označuje rýchlosť striedania jednotlivých dôb za určitú časovú jednotku (minúta). - vo veľkej miere sa podieľa na nálade skladby. Na presné určenie tempa používame elektronický alebo mechanický metronóm.

Niektoré skladby majú presne predpísaný pravidelný rytmus a tempo – napr. pochody, tanečná hudba. Hudba však potrebuje dýchať – žiť a to, čo je živé, nebýva celkom pravidelné. Odchýlky živej hudby od pravidelnosti voláme agogika.

Tempá sa delia na pomalé, stredné (mierne) a rýchle. Hranice medzi tempami nie sú jednoznačné. Rýchle tempá allegretto mierne rýchlo allegro rýchlo vivo živo presto veľmi rýchlo Najčastejšie používané sú: Pomalé tempá largo široko lento pomaly, voľne Stredné tempá andante krokom moderato mierne

Eugen Suchoň – Uspávanka z Krútňavy Krútňava je slovenská opera spracovaná podľa novely Mila Urbana – Za vyšným mlynom.

Johannes Brahms – Uhorský tanec - nemecký hudobný skladateľ. Uhorské tance patria medzi jeho najpopulárnejšie dielo. Frederic Chopin – Mazurka - poľský hudobný skladateľ. Okrem skladieb pre klavír a orchester komponoval aj tanečné skladby – mazurka, polonéza, valčík.

Arthur Honegger - PACIFIC 231 - je jeho najhranejším dielom. Pri tvorbe sa inšpiroval zvukom parnej lokomotívy. Symfónia nemá pravidelné tempo – zrýchľuje, spomaľuje.