Copyright 2010 Mgr Mria Dargajov Prdavn men Plnovznamov

  • Slides: 17
Download presentation
Copyright © 2010 Mgr. Mária Dargajová

Copyright © 2010 Mgr. Mária Dargajová

Prídavné mená • • • Plnovýznamové Ohybné (dajú sa skloňovať) Pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat

Prídavné mená • • • Plnovýznamové Ohybné (dajú sa skloňovať) Pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat a vecí Pýtame sa na ne aký? / čí? Viažu sa na nadradené podstatné meno, s ktorým majú rovnaké gramatické kategórie (rod, číslo, pád)

1. akostné 2. vzťahové 3. privlastňovacie

1. akostné 2. vzťahové 3. privlastňovacie

Akostné prídavné mená • Dajú sa stupňovať (dlhý – dlhší - najdlhší) • Dajú

Akostné prídavné mená • Dajú sa stupňovať (dlhý – dlhší - najdlhší) • Dajú sa k nim tvoriť antonymá (dlhý - krátky) • Patria sem aj farby • napr. čistý, studený, nový, pohodlný, mäkký

Stupňovanie akostných prídavných mien Priame stupňovanie 1. pozitív • vesel-ý • tepl-ý 2. komparatív

Stupňovanie akostných prídavných mien Priame stupňovanie 1. pozitív • vesel-ý • tepl-ý 2. komparatív –ší/ -ejší • vesel-ší • tepl-ejší 3. superlatív Naj + 2. stupeň • naj-veselší • naj-teplejší

Stupňovanie akostných prídavných mien Stupňovanie opisom pozitív • Veselý – 1. viac veselý –

Stupňovanie akostných prídavných mien Stupňovanie opisom pozitív • Veselý – 1. viac veselý – najviac veselý • veselý teplý múdry • Veselý – menej veselý – najmenej veselý 2. komparatív viac + pozitív menej + pozitív • usmievavý – viac usmievavý – najviac usmievavý • viac veselý viac teplý viac múdry • menej-veselý teplý menej múdry • usmievavý menej usmievavý - najmenej usmievavý 3. superlatív najviac + pozitív najmenej + pozitív • najviac veselý najviac teplý • najmenej veselý najmenej teplý najviac múdry najmenej múdry

Stupňovanie akostných prídavných mien Nepravidelné stupňovanie Dobrý Zlý Malý Veľký Pekný • lepší •

Stupňovanie akostných prídavných mien Nepravidelné stupňovanie Dobrý Zlý Malý Veľký Pekný • lepší • horší • menší • väčší • najväčší • krajší • najlepší • najhorší • najmenší • najkrajší

Vzťahové prídavné mená • Nedajú sa stupňovať • Nedajú sa k nim tvoriť antonymá

Vzťahové prídavné mená • Nedajú sa stupňovať • Nedajú sa k nim tvoriť antonymá • Majú „vzťah“ k podstatnému menu, sú vždy odvodené, napr. fazuľový, papierový, srdcový, telesná, olejová, štrešné, divadelný, včerajší

Tvorba vzťahových prídavných mien • Ak sa sltv. základ končí na -n/ -ň, pridaním

Tvorba vzťahových prídavných mien • Ak sa sltv. základ končí na -n/ -ň, pridaním prípony –ný sa n zdvojí, napr. čin – činný, súhrn – súhrnný, kameň – kamenný, deň – denný, vina – vinný (sklo - sklený). • Od vlastných podstatných mien (Francúz, Egypt) sa pridaním prípony –(s)ký tvoria vzťahové prídavné mená, píšu sa s malým začiatočným písmenom, napr. francúzsky, egyptský.

Akostné a vzťahové prídavné mená • Pýtame sa na ne aký? / aká? /

Akostné a vzťahové prídavné mená • Pýtame sa na ne aký? / aká? / aké? • Platí zákon o rytmickom krátení: pek-ný, dl-hý, múd-ry, krás-ny, svie-ži, ho-rú-ci, smieš-ny • Skloňujú sa podľa vzorov pekný/ cudzí • Vzor pekný – základ končí na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku, napr. detský, celá, mladé • Vzor cudzí - základ končí na mäkkú spoluhlásku, napr. svieži, horúci, rýdzi

Skloňovanie, pravopis Vzor pekný • (ten) pekný (1) • Vzor cudzí Vždý mäkké i/í:

Skloňovanie, pravopis Vzor pekný • (ten) pekný (1) • Vzor cudzí Vždý mäkké i/í: • Pekných, peknými (skryté) • cudzí • (tí) pekní (žiaci) cudzích cudzími

Privlastňovacie prídavné mená • Privlastňovanie: • 1. individuálne (v. matkin, otcov) - privlastňujú jednotlivým

Privlastňovacie prídavné mená • Privlastňovanie: • 1. individuálne (v. matkin, otcov) - privlastňujú jednotlivým živým bytostiam • 2. druhové (v. páví) - privlastňujú celému zvieraciemu/ ľudskému druhu

Individuálne privlastňovanie Vzor matkin/ otcov • (tá) matka matkin, teta tetina • (ten) otec

Individuálne privlastňovanie Vzor matkin/ otcov • (tá) matka matkin, teta tetina • (ten) otec (G: otca) otcov, murárova, susedovo, ujove, starosta starostovi

Vzor matkin a otcov • matkin, matkinho, matkinmu, matkinom, matkiným • matkini, matkiných, matkiným,

Vzor matkin a otcov • matkin, matkinho, matkinmu, matkinom, matkiným • matkini, matkiných, matkiným, matkiných , matkinými • otcov, otcovho, otcovmu, otcovom, otcovým • otcovi, otcových, otcovým, otcových, otcovými

Vzor matkin a otcov • v sg. stredného rodu je prípona –ovo/ -ino: susedkino

Vzor matkin a otcov • v sg. stredného rodu je prípona –ovo/ -ino: susedkino (auto), otcovo (remeslo), líškino (mláďa), krtovo (videnie) • neplatí pravidlo o rytmickom krátení – posledná slabika je krátka – otcova rodina, mamine kolegyne, bratovo auto • prídavné meno si zachováva také začiatočné písmeno, aké malo podstatné meno, z ktorého vzniklo: Jano – Janova, učiteľka - učiteľkin, Hevier – Hevierova, Anka – Ankine

Druhové privlastňovanie Vzor páví • privlastňujú celému zvieraciemu/ ľudskému druhu • medvedí, labutí, sloní,

Druhové privlastňovanie Vzor páví • privlastňujú celému zvieraciemu/ ľudskému druhu • medvedí, labutí, sloní, rybí, blší, včelí, orlí, človečí, boží, obrí, trpasličí • sg. : páví, pávieho, páviemu, páví, pávom, pávím • pl. pávie, pávích, pávím, pávie, pávích, pávími

Vzor páví • neplatí pravidlo o rytmickom krátení, posledná slabika je vždy dlhá •

Vzor páví • neplatí pravidlo o rytmickom krátení, posledná slabika je vždy dlhá • v príponách vždy mäkké i/ í, napr. kobrím, rybích, tigrím) • ak sa základ slov končí na ď/ ť/ ň/ľ, v L a I si prídavné meno zachováva mäkkú koncovku, napr. o haďom jede, kohúťom, sloňom, včeľou, pred motýľou