vedomie kontinuity n Japonsk divadlo N sa hr

. . . vedomie kontinuity. . . n Japonské divadlo NÓ sa hrá nepretržite 700 rokov

. . . vedomie kontinuity. . . n nápis na trenčianskej skale z roku 179 n. l.

Vedomie kontinuity v myslení o jazyku. . .

Predštruktúrna jazykoveda (19. storočie) 3. 10. 2016 prof. Paed. Dr. Jana Kesselová, CSc.

Predštruktúrne uvažovanie o jazyku 19. storočie n 1. historicko-porovnávacia jazykoveda n 2. Wilhelm von Humboldt n 3. mladogramatici

Prečo sa niektoré slová z rôznych jazykov podobajú? n one, un, ein, uno, um n môj, mein, mon, my, mio n teta, aunt, Tante, tia

1. Historicko-porovnávacia jazykoveda (HPJ) n impulz pre rozvoj HPJ – „objavenie“ sanskrtu pre Európu – sanskrt – jazyk staroindických literárnych pamiatok (ml. fáza) n lingvistov upútala podobnosť medzi sanskrtom na jednej strane a gréčtinou, latinčinou na strane druhej

n podobnosť medzi jazykmi viedla k predstave, že: – jazyky majú spoločné východisko, z ktorého vznikli – spoločný prajazyk – jazyky, ktoré majú spoločné východisko, tvoria jazykovú rodinu, napr. • • indoeurópska rodina jazykov ugrofínska rodina jazykov altajská rodina jazykov semitsko-hamitská rodina jazykov

n slovenčina – indoeurópska rodina jazykov • v Európe a západnej Ázii (siaha až do Indie)

európska časť indoeurópskej rodiny jazykov n n n n románske keltské germánske slovanské baltské gréčtina albánčina arménčina

ázijská časť indoeurópskej rodiny jazykov slovanské jazyky n indické jazyky n iránske jazyky n

1. Historicko-porovnávacia jazykoveda

Rasmus RASK n n n dánsky filológ priekopník porovnávacieho štúdia jazykov na posúdenie príbuznosti jazykov je najvhodnejšia gramatická stavba položil základy porovnávania fonetických zmien jeho dielo bolo „objavené“ po viac než 100 rokoch po jeho smrti – objavil ho L. Hjelmslev

historicko-porovnávacia jazykoveda F. Bopp J. Grimm A. Schleicher

Franz Bopp (1791 – 1867) nemecký filológ n obdobie romantizmu n – snaha podať dôkazy o tom, že nemecká kultúra je porovnateľná s francúzskym klasicizmom a antickým dedičstvom – zvýšil sa záujem o minulosť národného jazyka

Franz Bopp • Konjugačný systém sanskrtu (1816) Porovnával morfologické systémy jazykov n Snaha zrekonštruovať „prvotný prajazyk“, ktorý bol podľa neho najdokonalejší n Jazykový vývoj – dekadentný n Hlavná zásluha: n – položil základy porovnávacej jazykovedy

Jakob Grimm Nemecký filológ n Zakladateľ historickej gramatiky n Porovnáva fonetické systémy jazykov n Grimmov zákon o spoluhláskovej rotácii n

indoeurópske jazyky nemčina bh, dh, gh (ghost) b, d, g (Gespenst)

indoeurópske jazyky nemčina bh, dh, gh (ghost) b, d, g (Gespenst) b, d, g p, t, k balík, dvere, gombík Packen, Tür, Knopf

indoeurópske jazyky nemčina bh, dh, gh (ghost) b, d, g (Gespenst) b, d, g p, t, k balík, dvere, gombík p, t, k pevný, trón, kohút Paket, Tür, Knopf f, th, h Fest, Thron, Hahn

Záver Grimmovho pozorovania n na určitom území, kde sa hovorilo indoeurópsky, došlo k zmene výslovnosti okluzívnych (záverových) spoluhlások b, d, g, p, t, k – znelé okluzívy b, d, g stratili znelosť – z neznelých okluzív p, t, k sa stali frikatívy (trené spoluhlásky)

August Schleicher jeho dielo dovŕšilo vývoj porovnávacej gramatiky n botanik a jazykovedec n Darwinova teória a jazykoveda n

n jazyk – živý organizmus, ktorý sa rodí, vyvíja, starne a umiera; – jazyk ako prírodný jav n dve obdobia vo vývine jazyka: – rozvoj • vrchol je vo flektívnej podobe jazyka – úpadok

n predstavil schému historického vývinu indoeurópskych jazykov v podobe stromu – kmeň – indoeur. jazyk – vetvy – jednotlivé jazyky

n Kritika: – teória vĺn • jazykové javy sa šíria z centra na perifériu, pričom postupne zanikajú

n n Bol som pri tom, keď sa uvádzal do života Slovník súčasného slovenského jazyka. Je to monumentálne dielo, ktoré presahuje oblasť jazykovedy a zasahuje do celej našej kultúry a kultúrnosti. Hádam prvý raz sa uplatnil moderný prístup k jazyku ako k živému organizmu.

n Jazyk je živý organizmus, o ktorého existencii nikdy nemôžu rozhodovať úradníci a dokonca ani odborníci.

n Jazyk je živý organizmus, ktorý sa vyvíja bez ohľadu na to, kto je práve pri moci.

n Bol som pri tom, keď sa uvádzal do života Slovník súčasného slovenského jazyka Je to monumentálne dielo, ktoré presahuje oblasť jazykovedy a zasahuje do celej našej kultúry a kultúrnosti. Hádam prvý raz sa uplatnil moderný prístup k jazyku ako k živému organizmu. n Jazyk je živý organizmus, o ktorého existencii nikdy nemôžu rozhodovať úradníci a dokonca ani odborníci. n Jazyk je živý organizmus, ktorý sa vyvíja bez ohľadu na to, kto je práve pri moci.

2. Wilhelm von Humboldt n hlavný cieľ – štúdium porovnávacej antropológie štúdium jazykov bolo len prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa n jazyk ako brána poznania národov n

Wilhelm von Humboldt

n mentalita národa sa odráža v jazyku – čím dokonalejšia štruktúra jazyka, tým dokonalejšia mentalita národa – rozličné jazyky – to nie sú rozličné označenia jedného a toho istého predmetu, ale sú to jeho rôzne videnia. . . Myslenie nezávisí len od jazyka ako takého, ale je do istej miery podmienené každým jednotlivým jazykom. • W. von Humboldt, 1836

n jazyk nie je ergon (hotový útvar, produkt), ale energeia (činnosť, tvorenie) n antinómie: – jazyk a myslenie – produkcia reči a jej porozumenie – jazyk • jednota kolektívneho a individuálneho (neskôr F. de Saussure) • stálosť a pohyb (neskôr Pražská škola) n jazyk študoval ako celok, nielen jeho izolované časti

n dnes vzťah jazyka a myslenia skúma kognitívna lingvistika – lingvistický relativizmus (Whorf – Sapir) • jazyk determinuje osobitosti etník (vrátane myslenia) – teória jazykového obrazu sveta • Poznámka: pozri samostatnú prednášku o vzťahu jazyka a myslenia

3. Mladogramatizmus Hermann Otto Theodor Paul: Princípy histórie jazyka

Prečo mladogramatizmus?

Mladogramatici n 1. bezvýnimočná zákonitosť v oblasti zvukovej stavby jazyka • ak sa nejaká hláska zmenila, zmena prebehla vo všetkých slovách – akcent na fonetické zmeny – dejiny jazyka sú dejinami fonetických zmien, ktoré prebiehajú bez výnimiek

Mladogramatici n 2. diachrónny prístup – vypracovanie princípov historickoporovnávacej metódy – princíp: • základná myšlienka (zákon, predpoklad), z ktorej možno vyvodiť podstatu jazyku • princíp analógie, verifikácie, asociačný

Mladogramatici n 3. jazyk ako prírodný jav – odmietanie jazyka ako produktu spoločensko-historického vývinu – existuje toľko jazykov, koľko je indivíduí (individuálne jazyky)

Dve protirečenia n individuálne jazyky n jazyk jednotlivca sa rodí len vo vzájomnom kontakte jednotlivca s inými členmi spoločnosti – čiže v sociálnej interakcii

n bezvýnimočnosť zmien n analógia – ako krycí názov pre výnimky

Literatúra na štúdium: n Černý, J. : Dějiny lingvistiky. Olomouc: Votobia 1996, s. 88 – 106.