Slovensk realizmus Spoloenskohistorick pomery R 1874 na prkaz

Slovenský realizmus

Spoločensko-historické pomery • R. 1874 – na príkaz vlády zrušené všetky tri gymnáziá , až do 1918 neexistovala jediná slovenská stredná škola, v nasledujúcom roku zrušená aj Matica slovenská • Narastá sociálna bieda v dôsledku nových zákonov • 1882 založený spolok Detvan študentmi v Prahe, ktorý organizoval vzdelávacie a kultúrne podujatia, podnecoval záujem o spoločenské dianie • Už od 60. rokov – kultúrne centrum Martin (kníhtlačiareň, spolok Živena) • 1872 - slovenská ochotnícka scéna- Spevokol • 1895 - Slovenská muzeálna spoločnosť, prvý predseda A. Kmeť • Postavený Národný dom • Časopis Hlas- okolo neho skupina dejateľov –hlasisti: Vavro Šrobár a Pavol Blaho • Obnovená činnosť Slovenských pohľadov • Časopis Orol

Literatúra v realizme • Vývoj za Európou oneskorený cca o 50 rokov, nadväzuje na európsky realizmus, no uprednostňuje národnú tematiku, a teda sa má brániť zahraničným vplyvom (naturalizmus ako neprijateľný), má zostať svojská, nadväzuje na národnú tradíciu romantikov (štúrovci), nezavrhujú ani Kollára • Realisti udržia odkaz predchádzajúcich generácií • 1879/80 - Svetozár Hurban Vajanský vydáva zbierku Tatry a more, • Kritické listy- S. H. Vajanský a J. Škultéty- ako má vyzerať literatúra a ako sa má vyvíjať

Prvá vlna slovenského realizmu • Predstavitelia: S. H. Vajanský, P. O. Hviezdoslav, T. Vansová, E. M. Šoltésová, M. Kukučín • Spájajú prvky romantizmu a ideály realizmu- protikladné spojenie • Naďalej zostáva národná problematika • V lyrike: sylabo-tonický veršový systém, lyrické a lyrickoepické cykly • V próze: krátke útvary- poviedka, novela, črta • Dej do súdobého prostredia, používajú hovorový jazyk, propagácia slovenčiny • Pohľad na skutočnosť je vonkajší, bez prieniku do hĺbky, len opisujú daný stav spoločnosti, veria v neskazenosť slovenského ľudu, zhovievavosť voči problémom (alkoholizmus), bez tabuizovaných tém • Na okraji stojí dráma

Svetozár Hurban Vajanský (1847 -1916) • Syn Jozefa Miloslava Hurbana, vyštudoval právo v Bratislave a Pešti, pracoval ako advokát, r. 1878 sa ako vojak rakúsko-uhorskej armády zúčastnil na okupácii Bosny a Hercegoviny, po návrate končí s advokátskou praxou a usadil sa v Martine, rediguje Národné noviny a Slovenské pohľady • Zb. Tatry a more- básnická zbierka v 7 častiach, vzťah jednotlivca a národa, úsilie o národné sebavedomie • Prózy: Letiace tiene (novela- úpadok zemianstva, záchrana v jeho spojení so slovenskou inteligenciou, pričom ostane verné tradíciám), Suchá ratolesť (román)

• • • Pavol Országh Hviezdoslav (18491921) Nar. vo Vyšnom Kubíne v zemianskej rodine, stredná škola v Miškovci a Kežmarku, naučil sa po maďarsky a prejavil básnický talent, niekedy okrem maďarčiny využíval aj nemčinu V tomto období ho profesor Adolf Medzi-hradský zoznámil s poéziou A. Sládkoviča- to spôsobilo jeho návrat k slovenčine vo veršoch 1868 - zb. Básnické prviesienky Jozefa Zbranského Počas štúdia v Prešove sa zoznámil s Kolomanom Banšellom a spolu vydávajú almanach Napred, zbierka literárnych prác vtedajšej mladej generácie- túžba po slobode a láske Po zložení advokátskej skúšky žil dlhú dobu v Námestove, neskôr v Dolnom Kubíne, kde sa naplno venoval literárnej tvorbe

Tvorba P. O. Hviezdoslav • Lyrika: • Sonety (21 zneliek-sonetov); Letorosty; Žalmy a hymny (konfrontuje svoje predstavy o živote so skutočným stavom sveta, chce ho zmeniť pomocou pravdy, krásy a dobra, pociťuje bezvýslednosť vlastného úsilia poznať tajomné cesty osudu • Prechádzky jarom, Prechádzky letom- prírodná lyrika s úvahovými prvkami, lyrický subjekt vedie dialóg s kvetom, stromom, vtáčaťom, príroda vyvoláva predstavu o nezničiteľnosti ľudstva • Prechádzky jarom-osobnejší ráz (starnúci básnik, mladá príroda v kontraste); v Prechádzkach letom pokojnejší, človek ako organická súčasť prírody • Stesky, Dozvuky • Krvavé sonety- skladba zo sonetov, reakcia na pošliapanú ľudskosť v I. sv. vojne

Tvorba P. O. Hviezdoslav • Epika: • Hájnikova žena- lyricko-epická skladba na kontraste ľud-šľachta, svet kaštieľov verzus svet chalúp • Úvod aj záver oslavuje prírodu, hory: „Pozdravujem vás, lesy, hory, z tej duše pozdravujem vás!“ ako súčasť deja, niekedy akoby predznamenáva priebeh udalosti • Súčasťou skladby sú básnikove reflexie a piesňové zložky • V postave Artuša Villániho-demoralizovaná nižšia šľachta (zemania) • Autor vytvoril paralelu medzi lovom jeleňa a Artušovým lovom na Hanku v horárni • Na príbehu lásky Miška Čajku a jeho ženy Hanky-morálna sila, česť, statočnosť obyčajného ľudu, obe postavy sú vykreslené ako realistické charaktery, ktoré majú bohatý vnútorný svet a vyvíjajú sa. • http: //zlatyfond. sme. sk/dielo/18/Hviezdoslav_Hajnikova-zena/1 • Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský • Dráma: Herodes a Herodias

Hájnikova žena • Expozícia- oboznámenie s prostredím a hlavnými postavami, s hájovňou ukrytou v lese pred drzými pohľadmi, stojí tam ako pevný hrad, ktorý chráni sama príroda. Po smrti starého Čajku žiada jeho syn Miško u starého grófa Villániho o službu hájnika, ten mu vyhovie, nakoľko mu starý Čajka pred rokmi zachránil život a tak sa cíti dlžný. Miško požiada o ruku Hanku (jej rodičia sú proti sobášu) a spolu žijú v hájovni. • Kolízia- Čajkovci sa vyberú do kostola, Hanku si všimne mladý gróf Artuš Villáni. Miško sa Hanka si vyznávajú lásku v ľúbostnej piesni. Artuš v lese prekvapí Hanku, ona sa bráni a pociťuje strach a predtuchu. Konflikt narastá, Artuš sa dobýja do hájovne, no Hanka sa zamkne, večer Miškovi neprezradí, čo sa stalo.

Hájnikova žena • Kríza- zrážka medzi hlavnými postavami (9. spev), poľovačka na jelene, počas ktorej Artuš najprv poníži Miška, potom sa odpojí od skupiny a vyberie sa do hájovne, napadne Hanku a tá ho v sebaobrane zabije, Miško tuší niečo zlé, pribehne domov a zaprisahá Hanku, aby nič neprezradila, sám na seba berie vinu • Peripetia- Miško čaká vo väzení na sú, Hanka žije u rodičov, ktorí jej vyčitajú vinu za vlastný osud, ona to neunesie a pmiatne sa, otec ju vyháňa z domu, matka od žiaľu umiera. Hanka sa túla, príde na súd a vypovie celú pravdu Oboch Čajkovcov oslobodia. • Katastrofa- život s pomätenou Hankou je ťažký, počas búrky voda odnesie most, Miško zachráni starému Villánimu život a ten im obom odpúšťa. Hanka sa uzdravuje, v závere opatruje v náručí dieťa az práce prichádza unavený Miško, ktorý sa teší na ženu a synčeka Janka.

Druhá vlna realizmu • Kritický realizmus • Prevažuje próza, menej poézia a dráma • Záujem o vnútorný život človeka, zameranie na sociálnu situáciu, snaha analyzovať skutočnosť aj postavu • Neprikrášlený obraz živote najnižších ľudových vrstiev • Autori prenikajú do psychiky jednotlivca, zobrazujú citové drámy zo sklamaných očakávaní a nesplnených túžob • Hovorový jazyk, nárečie daného regiónu • Realistické charaktery, konflikt blízky aktuálnej skutočnosti zo života

Božena Slančíková Timrava • Timrava –podľa studničky, ktorá nikdy nevysychala, vzdelanie dostala od otca, ktorý deti vyučoval doma, neskôr rok na meštianskej škole, neskôr niekoľko mesiacov strávila v Dolnom Kubíne u Pavly Országhovej, desať rokov ako učiteľka v škole v Ábelovej, ako nevydatá mala existenčné problémy, posledné roky prežila v Lučenci, kde aj zomrela. • Tvorba: poviedky a novely z dedinského života: Na jednom dvore, Ťapákovci • Zo života vidieckej inteligencie, najmä mladých, vydajachtivých dievčat: Za koho ísť, Bez hrdosti, Veľké šťastie • S témou vojny: Hrdinovia, Skon Paľa Ročku • Autobiografický charakter: Všetko za národ, Skúsenosť • Život na dedine zobrazuje neúprosne pravdivo, protirečivé ženské postavy, duševný svet ženy, „odromantizovala“ lásku • Vnútorný monológ často dramatickejší ako vonkajšie dianie, z hľadiska idey aj dôležitejší- vytvára MODERNÝ VNÚTORNÝ MONOLÓG pre slovenskú literatúru

Ťapákovci • Chronologická kompozícia, vonkajší dej (konflikt Ťapákovcov s Iľou) dopĺňa vnútorný dej (tragédia Anče-zmije), navzájom sa prelínajú • V protiklade stojí chlapská ťapákovská neschopnosť konať a dve ženy, ktoré sú tiež vykreslené kontrastne, v ich prezývkach je ukrytá ich charakteristika • Anča je najtragickejšou postavou v tvorbe autorky, vnútri citlivá a nežná, no jej nešťastie ju robí závistlivou a zákernou, túži byť milovaná, no zostáva jej len vyšívanie čepcov pre iné nevesty

Jozef Gregor Tajovský • Narodený v Tajove pri BB, otec bol remeselník, ako najstarší z desiatich detí sa dostal do opatery k starému otcovi- základné mravné a sociálne hodnoty do života aj pre tvorbu, ktorej časť venoval starému otcovi (Žliebky, Prvé hodinky, Do kúpeľa) • Počas prvej svetovej vojny bojoval na ruskom fronte, kde prebehol do ruského zajatia a dostal sa do čs. légií • Po vojne pomáhal mladým intelektuáloma r 1939 s J. Jesenským vystúpili na obranu spoločného štátu Čechov a Slovákov • V tvorbe zobrazuje chudobných ľudí, ktorí živorili a predsa boli naplnení bohatstvom ľudského citu (sluhovia, učni, siroty) • Pranieruje alkoholizmus, útočí proti slovenskej pasivite, neochote prijať vzdelanie • Kritizuje sociálny útlak, tvorí monografické poviedky, kde sa sústreďuje na jednu postavu • Kukučínovskú zhovievavosť nahrádzaosobnou prítomnosťou v rozprávaní- nespoľahlivý rozprávač • Detailne vykreslí zovňajšok, charakteristický jazyk postáv

Poviedky • Maco Mlieč- sociálne ladená poviedka, ktorú autor vyrozprával v 1. osobe, sám sa rozpráva s postavou, ale na deji sa nezúčastňuje, tým vyvolal dojem skutočnej udalosti (tzv. nespoľahlivý rozprávač). Cez opis osoby vyrozpráva celý príbeh človeka. Na lúkach stretol richtárovho kraviara Maca, pozná ho z videnia, richtár a Maco sú rovnako starí, no Maco vyzerá oveľa staršie, celý život ťažko pracoval, peniaze postupne od gazdu nedostával, pracoval za „strechu“ nad hlavou, poživeň a oblečenie, na svoju sluhovskú vernosť bol pyšný • Autor si nevšíma prostredie, dominantná je postava • Apoliena: poviedka o hluchom dievčati-slúžke, ktorej sa rovesníci vysmievajú, svoje správanie k nej zmenia, keď da dozvedia príčinu jej hluchoty- otec –opilec ju často bil