Slovensk medzivojnov literatra Spoloensk pomery Obdobie vzniku prvej

Slovenská medzivojnová literatúra

Spoločenské pomery Obdobie vzniku prvej ČSR (1918 -1938) Slovenčina- štátny jazyk na území Slovenska 1919 - SND, Univerzita Komenského Obnovenie činnosti Matice slovenskej a jej pobočiek, zakladanie vydavateľstiev, novín a časopisov, obnovenie Slovenských pohľadov • Časopis Elán, Svojeť, Tvorba, DAV • Koncom 30. rokov – šírenie fašizmu aj u nás, 14. marca 1939 - Slovenský štát • •

Medzivojnová poézia • Staršia generácia nadväzuje na hviezdoslavovskú tradíciu, mladí autori hľadajú nové cesty a formy • Obraovský príval západnej poézie- preklady najmä z francúžštiny • Charakteristická je rôznorodosť smerov – nástup moderny a avantgárd: • Vitalizmus (Smrek), novosymbolizmus (E. B. Lukáč)-viď prezentácia • Ľavicová avantgarda (L. Novomeský) • Nadrealizmus –avantgarda `38 • Katolícka moderna • Individuálne formovaní autori

Ladislav Novomeský • Básne s novou tematikou, sociálna problematika a téma mesta • Zb. Nedeľa- básne pod vplyvom českého poetizmu, díva sa na svet očami zrobenej slúžky, prostitútky, na ktorú nečaká láska, chlapca s TBC, ktorý neznáša súcit, sám autor chce pomôcť svojou „piseňou“ , no cíti , že nemá dosť síl, aby to zmenil • Nové formy- báseň biografia a autobiografia, balada, príbeh, no predovšetkým pásmo – báseň Nedeľa • Používa až nepoetický jazyk kvôli autentickosti, zvukomaľbu, úsporný výraz, veľmi koncentrovaný

Ndrealizmus: R. Fabry, Š. Žáry • Z viacerých avantgardných smerov Európy ovplyvnený práve surrealizmom • 1938 - zborník Áno a nie (áno pre nové snahy v umení, NIE proti starej metafore a formám, proti meštiactvu a vojne) • Rudolf Fabry, Štefan Žáry, Vladimír Reisel, Július Lenko, Ján Rak, Ján Brezina, Pavel Bunčák • Spolupráca s maliarmi a výtvarníkmi (grafika) • Šokovať meštiactvo a jeho vkus kŕčovitou krásou • Polytematické viacvýznamové básne • Voľný verš

Rudolf Fabry • 1935 - prvá nadrealistická zbierka Uťaté ruky • Nekonvenčná, provokatívna zbierka, pokus aj o automatické texty, pásmové skladby, neveršovaný surrealistický text • Prvá časť zbierky-Prológ je prečiarknutý, čím zavrhol klasické formy a témy • Zbierka obsahuje negativistické obrazy a asociácie- v prvej časti Básne (voľný verš) • Druhá časť- Prietrž- automatické texty • Tretia časť Fair play- voľným veršom písané asociácie sú pospájané až detsky znejúcimi riekankami • Zb. Vodné hodiny piešočné • zb. Ja je niekto iný vrchol slovenského nadrealizmu z dvoch pásiem: Prvé a druhé stretnutie s Féneom (Féneo je mýtická postava, raz diabol, inokedy básnikovo alterego), v prvej minulosť a tragédie z minulosti ľudstva, apokalyptické obrazy, v druhej prítomnosť a budúcnosť, básnik vedie dialóg sám so sebou- aktívny a pasívny básnik, v závere nádej v lepšiu budúcnosť ľudstva, až utopistické rojčenie

Štefan Žáry • Zb. Zvieratník- dominuje úzkosť lyrického subjektu, obrazy smrti, rozkladu a beznádeje, experimentuje s formou, časť textov je poézia v próze • V básni Navštívenka predstavuje sám seba, je to jeho vizitka, to čo povie o sebe môže myť všeobecnú platnosť aj o inom človeku, hovorí o mieste svojho narodenia, o dobe keď začal písať. Chce sa zbaviť svojej „horúčky“ a „batoha spleenu“ • Zb. Stigmatizovaný vek, Pečať plných amfor, Stigmatizovaný vek • Výber: Tekutý poľovník

Katolícka moderna • Nebola to ani generácia, ani literárne hnutie, hromadne sa nikdy nestretli • Väčšinou básnici-katolíci, mnohí z nich kňazi • Zjednocujúca reflexívna poézia, téma Boha a viery • 1933 -Antologia mladej slovenskej poézie Rudolf Dilong, niektorí z ich okolo časopisu Postup • Inšpirácia v Čistej poézii H. Bremonda, spiriuálna poézia • Podnety zo symbolizmu aj poetizmu, existencializmu • Mnohí z predstaviteľov emigrovali • Rudolf Dilong, Janko Silan

Rudolf Dilong • Najvýznamnejší predstaviteľ katolíckej moderny, františkánsky mních, po 1945 emigroval najprv do Ríma, neskôr do Argentíny a USA, zomrel v Pittsburghu • Rozsiahla tvorba, vyše 100 zbierok básní • Metódy surrealizmu aj poetizmu, využíva aj voľný verš a pásmo • Motív cesty a pohybu (hľadanie a smerovanie k Bohu), motív ženy, nie konkrétnej ale ako inšpirátorky, vystupujúcej v spomienkach v spojení s obrazom biblickej Panny Márie • Motív svetla a tmy (život a smrť, dobro a zlo, nádeje a hriechu. . . ) • Motív rodnej zeme, vlasti • Zbierky: Hviezdy a smútok, Helena nosí ľaliu, Mladý svadobník; Ja, svätý František • Výber z exilovej tvorby: Ja, Rudolf Dilong, trubadúr

Medzivojnová próza • Rôznorodosť tak ako aj v poézii, viaceré umelecké smery, orientácie a generácie • Tematika: vojnové zážitky, spomienky na mladosť, nové udalosti spoločnosti • Tri generácie: staršia- Kukučín, Tajovský, Timrava, stredná- Jesenský, Nádaši-Jégé • Nastupujúca: Cíger-Hronský, Hrušovský, Vámoš, Milo Urba, naturisti • Z hľadiska prístupu: vrcholný realizmus- naturalizmus (Jégé), expresionizmus (Milo Urban), ornamentalizmus (Cíger-Hronský), naturizmus (Chrobák, Ondrejov, Figuli, Švantner)

L. Nádaši –Jégé: Adam Šangala • Hlavnou postavou románu je mladý muž zo sedliackej rodiny Adam Šangala, ktorý sa dostáva do zložitého procesu politických a náboženských intríg. Adamov život je poznačený istou osudovosťou. Adam uteká z domu v strachu pred trestom smrti obesením. Je odsúdený v neprítomnosti za to, že ako poddaný udrel pána. Adam sa na svojej ceste stretáva s rôznymi ľuďmi, ktorí symbolizujú jednotlivé spoločenské vrstvy. Stretáva evanjelického kňaza Konôpku a zisťuje, že ľudí nemožno posudzovať podľa vierovyznania. Hoci je katolík, stáva sa jeho priateľom a dokonca ho bráni v čase prenasledovania nekatolíkov v Trnave, za čo ho odsúdia na smrť a obesia. V diele vystupujú aj členovia šľachtickej rodiny Praskovských, ktorých autor vykreslil ako výrazne negatívne postavy. Kritizuje najmä ich nemorálnosť a náboženskú nestálosť. • Naturalizmus v diele: opis smrti, primitívneho stredovekého liečenia, obrazy miest a špinavých ulíc

Milo Urban: Živý bič • • • Je to tzv. unanimistický román (una anima – jedna duša, román v ktorom je kolektívny hrdina) Dej románu sa odohráva v dedine Ráztoky v čase 1. svetovej vojny. Román má dve časti. Prvá časť románu s názvom Stratené ruky symbolizuje všetkých, ktorých si vzala vojna. Druhá časť románu s názvom Adam Hlavaj je venovaná tejto hlavnej postave. Dej: Hlavné postavy románu sú Adam Hlavaj, jeho žena Eva, ich syn Adamko a ďalší obyvatelia obce Ráztoky. Adam a Eva žijú šťastne a harmonicky až do dňa, kedy vypukne vojna. Adam odchádza na front a Eva ostáva sama. Ide za miestnym notárom Okolickým, aby jej pomohol Adama z vojny vyreklamovať. (ak bol v dome iba jeden muž, živiteľ rodiny, bola možnosť oslobodiť ho od vojenskej služby). Okolický zneužije situáciu a Evu znásilní. Tento násilný čin nanešťastie neostane bez následkov a Eva zistí, že je tehotná. Okolický sa jej vyhráža že ak prezradí čo sa stalo, zariadi aby sa Adam dostal do prvej línie, kde može padnúť. Eva zo strachu mlčí. Celá dedina sa postaví proti nej, odsúdia ju ako ženu bez cti a odvrátia sa od nej. Eva porodí dieťa, ktoré v čase epidémie kiahní zomrie. Nešťastná zo svojho osudu, trpiaca opovrhnutím dedinčanov pri ceste cez lávku ponad hlbočinu padá do rieky a utopí sa. Adam prestane dostávať listy z domu, je nepokojný a preto dezertuje. Po dlhej a namáhavej ceste prichádza domov, kde zistí, že Eva umrela. Podnapitý sluha notára Okolického vyzradí Adamovi pravdu o zločine, ktorého sa dopustil Okolický na Eve. Adam chce zabiť Okolického. Do toho však prichádza koniec vojny, ktorý sprevádza dedinská vzbura. Ľudia trápení vojnou chcú pomstiť všetky krivdy, ktoré počas vojny zažili. Dozvedia sa pravdu o Evinom tehotenstve a počas vzbury chytia Okolického a priviažu ho do vody na mieste, kde sa utopila Eva. Okolický vo vode umiera. okrem tragédie rodiny Hlavajovcov autor opisuje aj iné postavy poznačené vojnou. Sú to napríklad Ondrej Koreň – vojnový invalid, ktorý sa vracia z frontu bez ruky, nemý a so zjazvenou tvárou, stará Ilčíčka, ktorá stratila vo vojne jediného syna Štefana, ktorého popravili počas výcviku, keď sa vzoprel nezmyselnému šikanovaniu veliteľa. Román Živý bič autor neskôr doplnil románmi Hmly na úsvite a V osídlach, kde ďalej mapoval osudy obyvateľov Ráztok, pričom sa venoal najmä postave Adama Hlavaja a jeho syna Adama.

Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak • • Dej románu sa odohráva na dedine, hlavnou postavou románu je obyčajný dedinský človek Jozef Mak (meno Mak je symbolické, Jozef Mak je nevýrazný ako zrnko maku), autor ho nazýva človek-milión, teda bežný človek, jeden z mnohých. Jozef je nemanželsý syn, ktorého mala jeho matka až ako vdova, čo poznačilo jeho život. Má staršieho brata Jana, ktorý Jozefa neustále ponižuje, až kým ho nedonúti odísť z domu do služby. Jozef sa po čase vracia a začína stavať nový dom. So svojou frajerkou Marou plánujú spoločnú budúcnosť. Do toho však prichádza vojna a Jozef odchádza na front. Po návrate z vojny zistí, že jeho brat Jano sa nasťahoval do jeho nového domu a vzal si za ženu Maru. V tomto kritickom životnom momente sa Jozef správa ako pasívny typ človeka, nebúri sa vôči svojmu osudu, ale prijíma jeho údery. Po čase sa zblíži s chorou Julou, s ktorou sa ožení a majú dve deti. Jula ticho trpí, lebo si uvedomuje že Jozef ju neľúbi. Mara, ktorá je nešťastná vo vzťahu s Janom sa snaží opäť nadviazať vzťah s Jozefom. Ten ju ale odmieta. Mara začne piť a nakoniec sa v stave opilosti utopí. Jula ochorie a umiera. V okamihu jej smrti si Jozef uvedomí, že túto ženu skutočne miloval a rozhodne sa v budúcnosti žiť pre svoje deti. Záver románu obsahuje hlavnú myšlienku diela – „Trp Jozef Mak, človek -milión si, nuž vydržíš všetko. “ Touto myšlienkou autor vyjadruje životnú filozofiu obyčajného dedinského človeka, ktorou je schopnosť znášať utrpenie. – fatalistický román J. C. Hronský po nástupe komunizmu emigroval do Južnej Ameriky, po roku 1945 patril na Slovensku ku zakázaným autorom.

Próza naturizmu • Chrobák, Figuli, Švantner- viď 3. ročník • Ľudo Ondrejov: – predstaviteľ tzv. folklórneho naturizmu. Vo svojich dielach využíval prvky ľudovej slovesnosti, najmä zbojnícke legendy, piesne a povesti. Jeho najznámejším dielom je tzv. zbojnícka trilógia – Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy • všetky romány majú spoločnú ústrednú postavu – Jerguša Lapina. Je to dieťa, ktoré autor označuje za dieťa prírody. Vyrastá so svojou matkou a súrodencami na samote zvanej Zbojnícky tanec. Z rozprávania ľudí vie, že jeho otec bol zbojník. Jerguš je spokojný uprostred prírody, je jej súčasťou, pozná jej zákonitosti. Naopak cudzí mu je svet mesta, kde prežíva úzkosť a pocity nespravodlivosti. Vo svojich románoch autor prechádza až do obdobia SNP, kde sa Jerguš Lapin spomína ako legendárny partizánsky veliteľ

Medzivojnová dráma Ivan Stodola: Bačova žena • • Tragédia v troch dejstvách, korene v antickej tragédii, námet z liptovských hôr Štyri motívy: Evina láska k deťom, tvrdá sociálna skutočnosť (vysťahovalectvo, chudoba), údajná smrť Ondreja, nenávisť Ondrejovej matky k Eve (podnecovateľka zla) Eva bola vydatá za Ondreja, odišiel do Ameriky zarobiť peniaze, zasypalo ho pri banskom nešťastí a domov prišla správa o jeho úmrtí. Eva najprv čakala aj so synom Ondrejkom, no potom sa vydala za druhého baču Miša, ktorý sa z Ameriky vrátil, spolu mali druhého syna Miška. Prvé dejstvo začína novinou , ktorú prináša Mišo večer domov: svätojurské panstvo aj s kaštieľom kúpil nový pán z Ameriky. Ukáže sa, že Evina svokra mala pravdu a jej syn Ondrej žije, on kúpil majetky a napísal ich na svoju ženu. Eva sa dostáva do konfliktu, hlavne vnútorného, situácia akoby nemala riešenie, otvorený konflikt prebieha medzi dvoma mužmi, Ondro navrhne Mišovi, aby odišiel do Ameriky, že mu zoženie miesto v baniach, zaplatí lístok a dá mu 5000 dolárov, Mišo súhlasí, ale chce zobrať aj Evu so synmi. S tým nesúhlasí Ondrej, chce si nechať svojho syna. Strhne sa medzi nimi bitka so sekerami. Riešenie nájde Eva, prebodne sa nožom na salaši, ktorý doniesla valachom pri odovzdávaní salaša novému bačovi.