Hospodrske etnick a spoloensk pomery v 16 17

Hospodárske, etnické a spoločenské pomery v 16. – 17. storočí Kropuch Durkáč II. B

Baníctvo bolo hlavným zdrojom bohatstva krajiny. • po tom ako sa banské podniky stredného Slovenska dostali pod správu dolnorakúskej komory, uskutočnil cisár Maximilián reformu – Maximiliánov banský poriadok roku 1573 • v tomto poriadku sa hovorilo o ochrane lesov a lesných porastov ako aj o ochrane vôd – tento poriadok bol prvým ekologickým opatrením na ochranu prostredia pred baníctvom a hutníctvom

• • problémom baníctva bola spodná voda, ktorá ohrozovala prevádzku baní začali sa používať prvé vysoké pece v Dobšinej a Ľubietovej v 16. storočí sa soľ začala získavať už hlbinným dolovaním banská technika však bola nedokonalá, kým doteraz sa dolovalo pomocou navlhčených drevených kolov a tak sa v roku 1627 prvý raz v Európe a vlastne aj na svete použil pušný prach Baníctvo

Mestá, remeslá a obchod • • • do polovice 17. storočia takmer nevznikali slobodne kráľovské mestá, potom po dlhých bojoch sa medzi ne dostali Modra, Svätý Jur, Kežmarok a iné. . . neskôr za pomoci zemepánov vznikali mesta, ktoré sa hospodárskou silou vyrovnali kráľovským mestám cechy sa vytvárali aj na dedinách a mestečkách a tie sa spájali do stolíc na konci 17. storočia bolo na Slovensku už 1000 cechov vyvážalo sa víno dobytok, med, sukňa aj napriek okupácií južných oblasti Uhorska Turkmi

Poľnohospodárst vo vojny a zlé podmienky spôsobili útek poddaných a tým pokles počtu obyvateľstva, tak zemepáni zaberali opustené usadlosti a pôdu spájali do veľkých území – majerov • tým sa zväčšil podiel pôdy obrábanej zemepánom (dominikál) a pôdy obrábanej poddanými (rustikál) • poddaný však robotovali aj na svojich pôdach aj na zemepanských majeroch, vďaka tomuto. . . • • • Majerské hospodárenie. . . toto hospodárenie nezvýšilo produktivitu práce, lebo nútená robota poddaných nemotivovala k vyšším výkonom rozšírilo sa pestovanie tzv. textilných rastlín – ľanu a konopí vďaka ochladeniu sa pestovala najmä zmes raže a pšenice

• • • Poľnohospodárstvo prebytky obilnín, dobytka a vína zemepáni speňažovali vývozom do zahraničia alebo dodávkami pre cisárske armády zapojenie šľachty do obchodovania znamenalo silnejšiu konkurenciu pre mestá, ktoré boli do teraz strediskami obchodu a remesiel prehlbovala sa sociálna diferenciácia poddaných

Osídlenie a etnické pomery • • • po tom čo juh Uhorska zabrali Turci obyvatelia začali utekať na sever začali osídľovať hornatejšie časti stredného a severného Slovenska, stahovanie neobislo ani plachtu a začiatkom 18. storočia žila na Slovensku väčšina maďarskej šľachty premiešavanie obyvateľov vyvolávalo nepokoje a spory, mesta nechceli príjmať za svojich obyvateľov prisťahovalcov, ale panovníci ich nabádali k národnostnej znášanlivosti 1608 sa v Bratislave rozhodlo o náboženskej slobode a rovnakých právach pre mešťanov aj prisťahovaných šľachticov bez ohľadu na národnosť častým javom sa stalo podvedomie slovenskosti- teda sa začalo hovoriť o Slovensku ako o "našej zemi slovenskej" a o občanoch ako o Slávoch - Slovákoch slobodne kráľovské mesta s minimom prisťahovalcov boli Trenčín, Zvolen, Brezno a skalica, ale aj v ostatných mestách rástol počet Slovákov

Osídlenie a etnické pomery • • na územie Slovenska začali postupne prichádzať aj iné národnosti- Poliaci a Ukrajinci prichádzali na opustené usadlosti, Slováci z hornatejších častí a Moravania osídľovali územie Nových Zámkov, Chorváti splynuli s obyvateľstvom na západnom Slovensku, okolie Komárna sa pomaďarčilo a so srbskými pravoslávnymi kupcami sa stretávame ešte v 18. – 19. storočí Židia nemali konflikty, no so strachu pred Turkmi utekali s Bratislavy vykorisťovanie poddaných pokračovalo až do roľníckeho povstania Petra Časára roku 1631, keď Časár chcel podporiť povstanie Juraja I. Rákociho, no ten ho kruto odmietol v priebehu vzbury Františka II. Rákociho vypukli v Banskej Štiavnici nepokoje baníkov, ktorý protestovali proti zlým sociálnym pomerom a nedostatočným platom

• • Osídlenie a etnické pomery na začiatku 18. storočia sa začal rozvíjať zvláštny druh odporu zbojníctvo s tohto obdobia poznáme aj národného hrdinu Juraja Jánošíka

Slovník historika • • • bratská pokladnica- pokladnica, do ktorej baníci odovzdávali dávky, neskôr sa s tejto pokladnice poskytovali rôzne príspevky pre baníkov, spravovanie tejto pokladnice bolo stálou príčinou napätia rája- turecký poddaný kresťanského pôvodu želiari- bola to najchudobnejšia skupina obyvateľstva, často mali len dom a malú pôdu, niekedy ani to, odvádzali vrchnosti dávky